Nečinnosť Ústavného súdu spôsobuje prerušovanie trestných stíhaní

V dôsledku toho vznikla právna neistota pri Trestnom zákone, ktorá spôsobuje pri trestných konaniach rozdielny prístup všeobecných súdov, čo má za následok prerušovanie trestných konaní. Z toho profitujú najmä obžalovaní, ktorým prerušené stíhanie vyhovuje.

Ústavný súd pozastavil účinnosť novely Trestného zákona ako celku, a zároveň dvoch ustanovení z novely trestného poriadku a zmien v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Pozastavená účinnosť Trestného zákona, podľa ktorého sa posudzuje trestnosť činov, výška trestov alebo iné dôležité skutočnosti v trestnom konaní, sa stala predmetom rozdielneho výkladu súdov.

Rozdielne názory sudcov

V zásade ide o dva protichodné tábory sudcov, z ktorých jedna strana tvrdí, že trestné konania musia byť pozastavené až do rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnosti novely. Títo sudcovia vychádzajú z ustanovenia trestného poriadku, ktoré hovorí, že súd preruší trestné stíhanie, ak Ústavný súd pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej. Keďže sudcovia súdia trestné činy, na ktoré môže priamo vplývať novela s jej zmenami, rozhodli sa konanie prerušiť do rozhodnutia Ústavného súdu.

Takáto argumentácia sudcov sa opiera o tvrdenie, že im to priamo prikazuje zákon, a skôr, ako si Ústavný súd poradí so spornými časťami novely, nedá sa v prípade rozhodnúť. V opačnom prípade by mohla nastať situácia, že by počas trestného konania alebo aj po neprávoplatnom vynesení rozsudku mohol Ústavný súd rozhodnúť spôsobom, že novela Trestného zákona je v súlade s Ústavou SR.

To by znamenalo diametrálne odlišné trestné sadzby či iné rozhodné skutočnosti, ktoré zavádza novela, a podľa ktorých by musel súd rozhodovať. Ak by súd rozhodol podľa starej úpravy, obžalovaný alebo neprávoplatne odsúdený by sa mohol odvolávať na nezákonnosť konania v tom zmysle, že v trestnom konaní sa musí pri posudzovaní trestnosti činu alebo ukladaní trestu postupovať podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.  Novela Trestného zákona jednoznačne prináša minimálne znižovanie trestných sadzieb pri vybraných trestných činoch.

Sudca Truban prerušil mediálne kauzy

V týchto prípadoch by to znamenalo nové prehodnotenie právnej kvalifikácie v závislosti od detailov prejednávaných prípadov, čo by mohlo spôsobiť neúmerné predlžovanie súdneho konania. Sudcovia preto radšej prerušia konanie, a čakajú na rozhodnutie Ústavného súdu ohľadom Trestného zákona.

Do tejto skupiny patrí aj sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban, ktorý rozhoduje viaceré mediálne známe trestné kauzy, a ktorý prerušil trestné stíhania práve z tohto dôvodu. Ide najmä o trestné stíhanie bývalého predsedu SNS Jána Slotu, ktorý je súdený za korupciu alebo trestné stíhanie pre korupciu už odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Okrem neho verejne prezentoval rovnaký názor aj emeritný sudca Ondrej Samaš.

Sudca Šamko problém nevidí

Do druhej skupiny sudcov, ktorí nevidia žiaden zákonný dôvod na prerušovanie trestných stíhaní, patrí napríklad sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko. Ten argumentuje pri odvolávaní sa na sporné ustanovenie trestného poriadku tým, že toto ustanovenie sa týka iba tých prípadov, keď je pozastavená účinnosť zákona, a zároveň neplatí žiaden iný.

Ako príklad možno uviesť situáciu, ak by z nejakého dôvodu bola Ústavným súdom pozastavená účinnosť Trestného zákona bez existencie jeho novely. Súdy by tak nemohli svoje rozhodnutia opierať o tento zákon, a tak by museli prerušovať trestné konania, kým daný predpis bude opäť plne účinný, pretože nemožno vychádzať pri súdení páchateľov zo žiadneho iného.

Podľa odporcov prerušovania stíhaní v súčasnosti však stále platí „starý“ Trestný zákon, z ktorého by mal sudca pri svojom rozhodovaní vychádzať. Novela nikdy nenadobudla účinnosť, pretože ju Ústavný súd pozastavil ešte pred tým, a účinný je teda stále Trestný zákon, podľa ktorého je možné právoplatne skončiť celé trestné stíhanie. A keďže je Trestný zákon účinný vo všetkých svojich ustanoveniach, súd ani nemôže prerušiť trestné stíhanie.

Čaká sa na rozhodnutie Ústavného súdu

Takéto rozdielne výklady sudcov by pritom mohol vyriešiť Ústavný súd svojím rozhodnutím vo veci účinnosti novely Trestného zákona. Ako už bolo spomenuté, prešli tri mesiace odo dňa, keď Ústavný súd stopol novelu, a doteraz nie je zrejmé, prečo v takej zásadnej a extrémne dôležitej veci pre celú spoločnosť nerozhodol. Sám súd pritom ubezpečoval verejnosť o tom, že novele bude venovať prednostnú pozornosť, uvedomujúc si, že ide o zásadnú zmenu trestnej politiky štátu.

Samozrejme, je potrebné zohľadniť aj pracovnú vyťaženosť Ústavného súdu, ale v takej zásadnej veci akou je nový Trestný zákon, by verejnosť mala vedieť aspoň orientačný dátum rozhodnutia, prípadne by to mala byť zo strany súdu prioritná vec na vybavenie. Uvedené platí o to viac, ak nečinnosť súdu spôsobuje závažné komplikácie pri trestných stíhaniach. Prerušenie trestného stíhania do času, kým nerozhodne Ústavný súd, môže mať nedozerné následky na presadzovanie spravodlivosti v štáte.

Ak by trvalo rozhodovanie Ústavného súdu príliš dlho, prerušené trestné stíhania nahrávajú iba páchateľom. Svedkovia, ktorí by mali vypovedať, sa po dlhšom čase už nemusia pamätať presne alebo vôbec na okolnosti, o ktorých majú vypovedať. To jednoznačne bude nahrávať obhajobe, ktorá takýchto svedkov spochybní ako nedôveryhodných, pretože nevedia bez pochybností popísať dej skutku.

Prerušené konania môžu byť vážny problém

Okrem toho možno takto prerušené konanie vyhodnotiť aj ako prieťah. Súdne konanie síce oficiálne prebieha, ale prakticky sa nič nedeje, pretože sa čaká na rozhodnutie Ústavného súdu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pritom zaviedla všeobecnú doktrínu prieťahov, podľa ktorej, ak ide o prieťahy v trvaní okolo šiestich rokov, páchateľ má nárok na zníženie trestnej sadzby aj v prípade odsúdenia práve z dôvodu, že celé konanie trvalo tak dlho. Ak by išlo o prieťahy v rozsahu desiatich rokov, jediný záver by mal byť podľa európskeho súdu zastavenie trestného stíhania.

Možno objektívne povedať, že Ústavný súd nebude o novele rozhodovať roky. Ale aj mesiace môžu mať na trestné konanie zásadný vplyv. Zásadný problém môže nastať pri väzobných stíhaniach obvinených, ktorí budú musieť byť prepustení na slobodu. V nijakom prípade nemožno trvanie väzby predlžovať tým, že súd nekoná, lebo čaká na rozhodnutie iného súdu. Osoba vo väzbe má byť v zmysle zákona iba na nevyhnutný čas, pričom pod tento pojem rozhodne nemožno zaradiť vniknutú situáciu pri trestných konaniach.

Prepustenie páchateľov môže mať opäť rôzne následky na objasňovanie trestnej činnosti ako ovplyvňovanie svedkov, útek či iné formy marenia spravodlivosti. Trestné konanie má byť plynulé, a tento stav majú zabezpečiť orgány činné v trestnom konaní, ako aj súdy svojím výkonom práce.

Rozdielny prístup pri vykladaní sporného ustanovenia trestného poriadku by mohol byť predmetom posudzovania pred Najvyšším súdom. Ten dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská na zjednocovanie výkladu zákonov.

Je však otázne, či by takýto výklad ponúkol Najvyšší súd skutočne skôr, ako by rozhodol Ústavný súd. Dovtedy nemožno hovoriť o záväznom stanovisku pre všeobecné súdy, ktoré tak môžu konať podľa toho, ako si zákon vykladajú.

Ostáva iba dúfať, že Ústavný súd reflektuje na vznikajúci problém v trestnom odvetví práva, ktorý vzišiel z jeho rozhodnutia. A že jeho rozhodnutie pri Trestnom zákone bude kvalifikované a rýchle, aby sa verejnosť mohla posunúť ďalej a poznať závery aj v prípadoch závažnej trestnej činnosti, ktorej aktéri sa momentálne môžu pre nečinnosť súdov iba usmievať.

V tomto prípade sa hodí pripomenúť slová sudcu spravodajcu Petra Straku, ktorý poskytol odlišné stanovisko k pozastaveniu novely Trestného zákona. Ten na tlačovej konferencii vyhlásil, že v prípade, ak by trvalo rozhodovanie Ústavného súdu mesiace, sám podá návrh na zrušenie pozastavenia účinnosti novely. Azda svoje slová v záujme spravodlivosti naplní.