Ústavný súd v stredu rozhodol o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona a časti novely Trestného poriadku. Vyplýva to z informácií, ktoré má TASR k dispozícii. O rozhodnutí informovala aj televízia Markíza.
Samotný ÚS sa k rozhodnutiu nevyjadril. „Ústavný súd nebude svoje postupy s nikým komunikovať,“ uviedla pre TASR hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.
Podľa viacerých médií pozastavil paragrafy týkajúce sa znižovania trestných sadzieb za ekonomické trestné činy, premlčacích lehôt alebo takzvaných kajúcnikov, teda spolupracujúcich obvinených.
Súd zatiaľ iba pozastavil účinnosť novely, ktorá mala začať platiť 15. marca. O protiústavnosti sporných paragrafov bude súd ešte len rozhodovať.
Rozhodnutie súdu by sa nemalo dotýkať rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Ten by mal zaniknúť 20. marca, uvádza Denník N.
Spisy prejdú na krajské prokuratúry a o budúcom pôsobisku špeciálnych prokurátorov rozhodne generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ten v minulosti vyhlásil, že po zrušení špeciálnej prokuratúry ostanú spisy pôvodným prokurátorom.
Odporcovia zákona tvrdia, že Slovenská republika postupuje v rozpore s medzinárodnými dohovormi o boji proti korupcii, pretože špeciálna prokuratúra sa ruší bez náhrady. Opozícia zas argumentuje, že ide o duplicitu v systéme a v Európe je viacero štátov, ktorým stačí generálna prokuratúra.
Koalícia ďalej tvrdí, že špeciálnu prokuratúru na čele s Danielom Lipšicom treba zrušiť, lebo porušuje ľudské práva. Vládne strany argumentujú nálezmi Ústavného súdu. Prezidentka, ale aj opozícia oponujú, že z nálezov nevyplýva rozsiahle porušovanie ľudských práv.
Koalícia schválila novelu Trestného zákona 8. februára, ale do Prezidentského paláca ju doručili po šiestich dňoch. Prezidentka nechcela zákon vetovať, lebo koalícia má dosť poslancov, aby jej veto prelomila.
Zákon preto podpísala, hoci s ním nesúhlasila a 19. februára ho poslala na Ústavný súd. Ten rozhodol za deväť dní.
Zatiaľ nevedno, či uznesenie nadobúda platnoť v deň vyhlásenia alebo publikovania v Zbierke zákonov. Rozhodnutie však musia v zbierke publikovať do 15 dní, takže to stihnú pred 15. marcom. Keby novela platila čo i len deň, posudzovali by podľa nej mnohých obvinených a obžalovaných.
Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska (Smer) doposiaľ novelu nezverejnilo v Zbierke zákonov, čo opozícia ostro kritizuje.
Prezidentka upozornila, že zákon sa môže negatívne dotknúť občanov. Podľa nej bude mať priame a nepriame dosahy na osoby poškodené majetkovou kriminalitou. Poukázala na to, že výhrady k zákonu majú Európska komisia, Európsky parlament a aj Európska prokuratúra.
Opozičné strany nazvali novelu Trestného zákona „promafiánskym balíčkom“ a tvrdia, že jej hlavným cieľom je zabezpečiť beztrestnosť pre predstaviteľov vládnej koalície a im blízkych ľudí, keďže zmeny sa dotknú vyše 140 osôb obvinených v najznámejších kauzách.
Ústavný súd zachránil spravodlivosť na Slovensku, vyhlásil podpredseda SaS Branislav Gröhling v reakcii na stredajšie rozhodnutie ÚS.
Gröhling sa zároveň poďakoval prezidentke Zuzane Čaputovej aj kolegom z opozície, ktorí sa na ÚS obrátili s podnetmi. Obdobne to vníma aj predseda SaS Richard Sulík. Vláde odkázal, že nemá až takú moc, aby ovládla celú krajinu.
Potvrdzujú sa slová, že novela Trestného zákona je nielen nebezpečná, ale aj protiústavná, uviedol predseda PS Michal Šimečka.
„Už zajtra by sme mali vedieť viac. Ale jedna vec je jasná. Náš odpor a boj má zmysel. V parlamente, na námestiach po celom Slovensku aj ústavnou sťažnosťou. Nikdy sa nesmieme vzdať. Slovensko si nenecháme ukradnúť ani Ficom, ani Dankom, ani Pellegrinim,“ dodal.
Rozhodnutie Ústavného súdu dokazuje, že SR je stále právnym štátom, kde funguje systém bŕzd a protiváh. KDH preto rozhodnutie víta, skonštatoval predseda hnutia Milan Majerský. Apeloval pritom na najvyšších ústavných činiteľov i občanov, aby rozhodnutie ÚS rešpektovali.
„Od začiatku sme tvrdili, že novela Trestného zákona sa má prijímať po širokej odbornej diskusii pre zvýšenie bezpečnosti všetkých ľudí na Slovensku a nie za účelom zabezpečiť pre pár vyvolených bezpečnosť a beztrestnosť. Podľa medializovaných informácií nám dal ÚS za pravdu a pozastavil veľkú časť tejto hanebnej novely,“ uviedol Majerský.
Rušenie špeciálnej prokuratúry nie je podľa Ústavného súdu protiústavné, ocenil vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Súd tak podľa neho uznal, že parlament mal právo o zrušení špeciálnej prokuratúry rozhodnúť v skrátenom legislatívnom konaní.
„Ústavný súd pri Trestnom zákone pri niektorých paragrafoch (najmä sadzby, premlčania a kajúcnici) pozastavil ich účinnosť, čo neznamená, že zmeny trestných sadzieb a premlčacích lehôt vyhlásil za protiústavné. Ústavný súd len povedal, že sa týmito zmenami ešte bude zaoberať,“ vyhlásil Taraba.
Domnieva sa, že ak ÚS nechal zrušiť špeciálnu prokuratúru a odobril pritom skrátené legislatívne konanie, ako aj uznal niektoré zmeny v paragrafoch trestného zákona v skrátenom konaní, mal by odobriť aj zmenu trestných sadzieb a premlčacích lehôt. „Pretože určovať tieto zmeny je právo zákonodarného zboru,“ dodal.
(est)