Najdlhšie slúžiaci mestský policajt zavesil rovnošatu na klinec. Kedy mu išlo o život?

Všetci vás volajú Chosé. Ako táto prezývka vznikla?

Bolo to ešte na základnej škole. Vtedy bežal v televízii seriál Tridsať prípadov majora Zemana. V jednej epizóde sa predstavila bigbítová kapela Mimikry, kde jedného hudobníka stvárňoval Jirka Lábus, ktorý tam mal na očiach lenonky. A tie som nosil v tom veku aj ja. Takto tá prezývka vznikla a potom mi to už prischlo na celý život.

Kedy ste sa rozhodli stať sa mestským policajtom?

Predtým som vymenil viacero zamestnaní, ale keď po nežnej revolúcii vyšiel v regionálnych novinách Cieľ – ktoré už nejestvujú – inzerát, že hľadajú vhodných adeptov do mestskej polície, rozhodol som sa to spolu s kamarátom skúsiť. Bola to výzva. Mestským policajtom v Žiline som od roku 1991, keď som mal 26 rokov. Najskôr sme sídlili v Dome odborov, kde bol mestský úrad, potom sme sa presťahovali na Ul. Veľká okružná a teraz je MsP v objekte na Hollého ul.

Ako jediný zo zakladajúcej partie ste vydržali takto dlho. Splnila služba vaše očakávania?

Áno, veľmi ma táto práca napĺňala. Nikdy som to neobanoval. Dalo mi to hlavne zmysel pre poriadok. Baví ma pracovať s ľuďmi, čo je na jednej strane nevďačné, ale na strane druhej to prináša dobrý pocit.

Je ľahšie byť mestským policajtom dnes ako vtedy, keď ste začínali?

Spočiatku občania mestskú políciu rešpektovali, želali nám. Teraz vás s prehľadom pošlú aj 15-roční tínedžeri kadeľahšie, slušne povedané. Určite je to teraz po tejto stránke ťažšie ako vtedy.

Na druhej strane, 90. roky boli divoké, kriminalita bola väčšia. Išlo vám niekedy o život?

Každá éra má svoje za a proti. Raz sme museli zakročiť proti jednému psychicky narušenému človeku, ktorý predtým tvrdil, že ho chcú na Hlinkovom námestí zastreliť. Keď ho priviedli do kancelárie bývalej budovy MsP, zabarikádoval sa tam a ohrozoval nožom vtedajšieho náčelníka. On sa aj sám začal nožom rezať a následne zaútočil na mňa. Okrem zranení, ktoré sme pri tomto zákroku utrpeli, bol zranený aj služobný pes. Našťastie sa nám páchateľa podarilo spacifikovať a odviezť tam, kam patrí.

No a ako si spomínate na tragédiu v centre mesta na bývalom parkovisku na Štôlni, kde je teraz OC Mirage?

V tom čase som sa nachádzal iba kúsok odtiaľ, bol som na Hlinkovom námestí. Keď som prišiel na miesto, kde vybuchla telefónna búdka – v ktorej bol chlap – nebol to pekný pohľad. Na zemi ležali dve mŕtvoly a jedného muža oživovali. Vzduchom lietali papierové bankovky, lebo manželia, ktorí sa tam náhodne ocitli, si niesli peniaze v kufríku. Nechápal som tých okoloidúcich zvedavcov, ktorí zneužili túto situáciu a brali si tie peniaze, akoby patrili im.

Obráťme list na niečo pozitívne. Už 101-krát ste darovali krv a boli ste ocenený medailou MUDr. J. Kňazovického za záchranu života. Zamýšľate v tom pokračovať?

Určite. Začal som s tým už počas základnej vojenskej služby. Mám z toho krásny pocit. Poteší aj to, keď mi príde SMS-ka, že vďaka vašej krvi sa podarilo zachrániť ľudský život.

Na dôvažok nám, prosím, prezraďte niečo o svojom súkromí – čomu sa venujete vo voľnom čase?

Mám tri dcéry a tri vnučky. Rád čítam knihy, napríklad detektívky od spisovateľa Dominika Dána či sci-fi a fantasy od Juraja Červenáka. Mojimi záľubami sú aj cyklistika a korčuľovanie.