Voľby do Európskeho parlamentu sa budú v členských štátoch Únie konať v dňoch 6. až 9. júna. Na Slovensku ich vyhlásil predseda Národnej rady a ich konanie určil na 8. júna, čo je sobota, a to v čase od 7.00 do 22.00 hodiny. Časovo je to teda nastavené rovnako, ako to bolo vlani, keď sa koncom septembra konali parlamentné voľby.

K urnám podľa odhadov príde viac ľudí

Vedúci Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek ešte v polovici mája odhadoval, že v júnových eurovoľbách by účasť našincov mohla dosiahnuť približne 30 percent. No objavili sa aj optimistickejšie predpovede. K mobilizácii voličov totiž podľa odbornej verejnosti pravdepodobne prispeje napätá situácia v spoločnosti, ktorá je značne polarizovaná.

Sermek zároveň skonštatoval, že strany prikladajú tohtoročným eurovoľbám značný význam, pretože na kandidačné listiny sa dostali skutočne zvučné mená známych politikov. Z dát a vyjadrení expertov podľa neho vyplýva, že účasť v tohtoročných voľbách by mohla byť vyššia. "Takže verím, že účasť bude o niečo lepšia, ako býva zvykom na Slovensku," dodáva.

Jeho slová do istej miery potvrdzuje aj posledný prieskum Eurobarometra. "Záujem o voľby, informovanosť o tom, kedy sa budú konať, ako aj pravdepodobnosť hlasovania, to všetko od posledného prieskumu na jeseň 2023, keď boli naposledy merané, stúpa," uvádza portál Európskej únie.

Z výsledkov vyplýva, že nárast je ešte markantnejší v porovnaní s prieskumom z jari 2019 (tri mesiace pred predchádzajúcimi európskymi voľbami). Zistenia tiež naznačujú, že občania EÚ sú si veľmi dobre vedomí dôležitosti volieb v súčasnom geopolitickom kontexte, pričom viac ako osem z desiatich (81 percent) súhlasí s tým, že voľby sú ešte dôležitejšie.

K dispozícii je aj samostatný dokument s preferenciami Slovákov, ktorý je v sekcii Prehľad o krajine.

Okrem úlohy či fungovania europarlamentu sa slovenskí respondenti v rámci prieskumu vyjadrovali aj k celkovej činnosti a celkovému významu Únie. Jasne pritom pomenovali priority občanov pred nadchádzajúcimi voľbami a to, o čom by sa malo počas kampane diskutovať.

Až 39 percent Slovákov chcelo počuť riešenia, ktoré by priniesli podporu hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest. Len o niečo menej ľudí (37 percent) za nemenej dôležité považuje obranu a bezpečnosť Únie, budúcnosť Európy a poľnohospodársku politiku. Zaujíma nás i verejné zdravie či boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Nedávny atentát na premiéra Roberta Fica mal, samozrejme, vplyv i na politické kampane strán a hnutí, ktoré boli dokonca vzhľadom k závažnosti incidentu a ohrozeniu ďalších štátnikov dočasne pozastavené. Väčšina subjektov uchádzajúcich sa o hlas voličov si takto svoj predvolebný beh do cieľovej rovinky nepredstavovala.

Je teda na mieste sa pýtať, či a ako následky pokusu o vraždu zamiešajú vo výsledku karty a či kampaň odpovedala na zásadné otázky voličom, respektíve či sa aspoň priblížila tomu, čo ich zaujímalo v jarnom prieskume Eurobarometra.

Podľa posledného zverejneného prieskumu by vyhrala strana Smer s takmer 23,8 percenta. Pred Progresívnym Slovenskom (22,1 percenta) by mala len tesný náskok. Nasledovala by strana Hlas, ktorú by volilo necelých 13,8 percenta respondentov.

Prekvapujúco respondenti reagovali na koaličnú SNS. Národniari majú totiž na eurokandidátke okrem predsedu Andreja Danka aj poslancov, ministrov či štátnych tajomníkov, ktorí jej pomohli vlani prekročiť brány parlamentu. Aktuálny prieskum ukázal, že pre eurovoľby takýto koncept až tak dobre nefunguje, pretože by podľa neho žiadny ich kandidát do kresla europarlamentu nezasadol.

Naopak, dostala by sa doň Republika s podporou 9,1 percenta. KDH by získalo 6,5 percenta a SaS by volilo šesť percent respondentov. Pod hranicou zvoliteľnosti by zatiaľ skončilo hnutie Slovensko, Za ľudí (4,7 percenta), Magyar Szövetség – Maďarská aliancia (4,2 percenta), SNS (3,7 percenta), Demokrati (tri percentá) aj ĽSNS (1,3 percenta).

Prieskum agentúry SANEP sa uskutočnil od 24. do 28. mája.

Volič má dva preferenčné hlasy na jednej kandidátke

Voliči majú posledný týždeň na to, aby si vybrali svojich kandidátov. Na Slovensku budú v roku 2024 voliť 15 poslancov na päťročné volebné obdobie, čo je o jedného viac, ako to bolo vo voľbách v roku 2019. Podľa právnych predpisov Únie musia všetky krajiny používať hlasovací systém, ktorý zabezpečí pomerné zastúpenie. Znamená to, že počet zvolených členov každej strany závisí od podielu volebných hlasov, ktoré strany získali.

Slovensko používa preferenčné hlasovanie, ktoré dáva voličom možnosť uviesť svoje preferencie v rámci hlasovacieho lístka strany, ktorú volia. Zakrúžkovať môžu najviac dvoch kandidátov z jednej kandidačnej listiny. Kandidáti, ktorí dostanú väčšinu preferenčných hlasov, sa môžu dostať pred kandidátov, ktorí sú na zozname vyššie. Takto to poznáme aj z našich parlamentných volieb.

Aj v týchto voľbách môžete hlasovať mimo miesta svojho bydliska. Potrebujete však k tomu takzvaný hlasovací preukaz. Ten si už nevybavíte online, mailom alebo listom sa oň dalo požiadať podľa informácie rezortu vnútra len do 20. mája.

Musíte si ho teda vyzdvihnúť osobne, a to najneskôr deň pred konaním volieb, čiže 7. júna. Hlasovací preukaz si môžu vybaviť voliči, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku a nebudú sa môcť zúčastniť na voľbách vo svojom volebnom okrsku. Voliť s ním budú môcť v ktorejkoľvek z 5 930 volebných miestností na Slovensku.

O preukaz požiadate na mieste trvalého pobytu v úradných hodinách mesta alebo obce. Ak vám to situácia už neumožňuje, môžete na tento úkon niekoho splnomocniť.

Len hlasovací preukaz vám na odvolenie nestačí. Vo volebnej miestnosti treba predložiť aj občiansky preukaz alebo pobytový preukaz občana Európskej únie. Volič môže s vydaným hlasovacím preukazom voliť aj v mieste trvalého pobytu, musí ho mať však so sebou.

Politické strany, hnutia alebo koalície, ktoré sa chceli o priazeň voličov v tohtoročných voľbách uchádzať, museli doručiť svoje kandidačné listiny zapisovateľovi štátnej komisie najneskôr 10. marca 2024. Úplný zoznam všetkých kandidátov nájdete na internetovej stránke ministerstva vnútra. Zaregistrovalo ich 24 politických subjektov (23 strán a jedna koalícia), pričom každý predložil 15 uchádzačov.

Výsledky volieb máte možnosť sledovať prostredníctvom portálu Únie na tomto linku.