Cifrovú Ostrihoňovú inšpiroval Ódor. Kaliňák po zisku euromandátu zostane poradcom premiéra

Otázka je, či ľudia vôbec registrujú, že o pár dní majú ísť len krátko po prezidentských voľbách znovu k volebným urnám. Práve eurovoľby sú typické tým, že na ne chodí najmenej ľudí. V roku 2019 sa ich zúčastnilo iba necelých 23 percent.

Sociológ Václav Hřích predpokladá, že dnes má vedomosť o eurovoľbách viac ľudí ako v minulosti. „Je to spôsobené už len tým, že na rozdiel od minulých volieb do Európskeho parlamentu, teraz idú veľké strany naplno. Predtým to niektoré brali len ako povinnú jazdu,“ povedal denníku Štandard Hřích. Podľa neho to vidno aj na obsadení kandidačných listín. „To by mohlo zlepšiť volebnú účasť,“ domnieva sa.

Vyššia chybovosť hlasovania v eurovoľbách

Do europarlamentu si budú občania voliť za Slovensko 15 poslancov. U časti voličov to môže vyvolať snahu dať väčší dôraz na výber konkrétnych osobností. Volia sa však strany tak, ako je to aj v národných parlamentných voľbách. Výber osobností si však môžu voliči dopriať len krúžkovaním najviac dvoch kandidátov jednej politickej strany.

Pri posledných voľbách do europarlamentu urobilo viac ako 20-tisíc ľudí chybu pri hlasovaní, pripomenul sociológ. Nie je však jasné, o akú chybu išlo. Dodal, že kým v posledných parlamentných voľbách bolo 1,3 percenta hlasov neplatných, pri eurovoľbách v roku 2019 to bolo až 3,1 percenta. „Môže to naznačovať, že časť ľudí hľadala na kandidátkach rôzne osobnosti,“ mienil Hřích. Podľa neho najväčšiu šancu presadiť sa majú tí kandidáti, ktorí sú najviac známi, a tí, ktorí pôsobia v aktívnej politike, sú vo výhode.

Celkovo sa bude v členských štátoch EÚ voliť 720 poslancov. Najviac ich bude mať Nemecko (96). Nasledujú Francúzsko (81), Taliansko (76). Slovensko vyšle do Bruselu 15 poslancov.

Voliči si budú na Slovensku vyberať z 22 politických strán a jednej koalície. Pirátska strana – Slovensko sa vzdala kandidatúry vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v prospech Demokratov.

Prieskum spoločnosti SANEP zo štvrtka (30. 5.) pre televíziu TA3 neuviedol zisky všetkých subjektov. Ako posledná z radu zverejnených strán bola Kotlebova ĽSNS s podporou 1,3 percenta. Zvyšné sú označené v zverejnenom prieskume ako „Iná strana“, dosiahli 1,8 percenta.

Prieskum AKO pre TV JOJ 24 z apríla uvádzal, že napríklad Kresťanská únia (KÚ) by dosiahla podporu 0,8 percenta. Médiá však väčšinou neuvádzajú zisky všetkých kandidujúcich strán. Nižšia účasť by mohla pomôcť práve tým s nižšou podporou v prieskumoch za predpokladu, že ich voliči budú motivovaní voliť.

Prerazili v domácej politike, chcú aj v európskej

Erik Kaliňák je trojkou kandidačnej listy Smeru. Pred ním sú len „europoslanecká stálica“ Monika Beňová a Ľuboš Blaha, ktorého slovník Robert Fico v roku 2019 nazval, že je „farbistejší a nápaditejší“. Jeho slová však neraz boli za čiarou slušnosti.

Je synovcom ministra obrany Roberta Kaliňáka. Najskôr mu začal spravovať sociálne siete. Neskôr rovnaké služby poskytoval aj predsedovi Smeru Robertovi Ficovi a ďalším podpredsedom. V roku 2023 v rozhovore pre portál Topky hovoril, že mu je blízky odpor voči témam progresívcov, ktoré sa týkajú rodovej ideológie.

Prvý pokus o vstup do politiky prišiel v roku 2020. Do parlamentu kandidoval z pozície 150. Jeho spojenie so Smerom dostalo novú dynamiku, keď ho cez leto v roku 2020 na sneme zvolili za podpredsedu strany. Vo vlaňajších voľbách sa stal poslancom parlamentu. Len pri poslaneckej práci nezostal. Je v blízkom kruhu premiéra Fica ako šéf zboru jeho poradcov.

Kaliňák Štandardu povedal, že si post europoslanca prevezme a ponechá si aj post šéfa zboru poradcov. Podľa neho je práca v národnom parlamente časovo náročnejšia v porovnaní s agendou v Bruseli.

Branislav Becík je na čele eurokandidátky strany Hlas. V politike začínal od najnižších poschodí. Najskôr sa stal starostom obce Dvory nad Žitavou ako nezávislý kandidát v roku 2014. Ďalším stupienkom v jeho kariére bol post nitrianskeho župana v roku 2022.

Počas pandémie na seba Becík upozornil vzburou proti celoplošnému očkovaniu. Vravel, že chce chrániť obyvateľov pred „psychopatickou“ vládou a vypovedal jej poslušnosť. Vtedajší premiér Igor Matovič reagoval, že „pánovi starostovi hrozí kriminál“, ak nariadenie vlády nedodrží.

Zlom v jeho kariére nastal, keď sa stal tvárou strany Tomáša Druckera Dobrá voľba. V apríli 2023 už bolo zrejmé, že Druckerova strana skončí a jej ľudia sa objavia na kandidátke Hlasu. Becík je poslancom Národnej rady SR za Hlas

Po atentáte na premiéra Fica sa Becíkovi vyhrážali zastrelením. Podal trestné oznámenie.

V prípade zvolenia do europarlamentu chce ďalej zostať vo funkcii šéfa nitrianskej župy. Podľa neho sa obidve funkcie určite dajú skĺbiť. „Moja pozícia župana mi rovnako umožní predkladať aj skutočné potreby našich miest a obcí, či už pri čerpaní dotácií alebo pri rozvoji regiónu,“ povedal Štandardu.

Andrej Danko sa o kreslo v Bruseli uchádza z prvého miesta. SNS na eurokandidátku nasadila tváre, ktoré ju dotiahli aj do národného parlamentu. Spolieha sa, že jej podobný ťah pomôže. Medzi kandidátmi sú tiež viacerí ministri a štátni tajomníci.

Ak by SNS získala europoslanecké kreslo, Danko by zrejme zostal na Slovensku. Kto by ho nahradil, je otázne. Z druhého miesta kandiduje za SNS minister životného prostredia Tomáš Taraba a z posledného pätnásteho poslanec Rudolf Huliak. Podľa počtu preferenčných hlasov v minuloročných parlamentných voľbách ide o najpopulárnejších politikov SNS.

SNS sa hlási k európskej politickej strane Identita a demokracia. V jej programe sa hovorí o suverenite štátov. Odmieta všetky politiky zamerané na vytvorenie superštátu. Je proti akémukoľvek prenosu národnej suverenity na nadnárodné orgány alebo európske inštitúcie.

Danko sa okolo SNS pohybuje dlhé roky, najskôr ako asistent predstaviteľov strany. Do vysokej politiky ho uviedol niekdajší líder SNS Ján Slota. Najskôr ho presadil za podpredsedu SNS. V roku 2012 sa SNS nedostala do parlamentu a Danko nahradil Slotu. Ak by aj SNS tentoraz nezískala v eurovoľbách čo i len jeden mandát, je nepravdepodobné, že by to ohrozilo jeho pozíciu predsedu. Napokon, miesto šéfa strany ustál aj po voľbách v roku 2020, keď sa SNS do národného parlamentu nedostala.

Ľudovít Ódor je nominovaný ako jednotka kandidátky Progresívneho Slovenska (PS). Vlani od mája do októbra viedol úradnícku vládu. Predtým pôsobil ako viceguvernér Národnej banky Slovenska. V rokoch 2012 až 2016 bol členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Bol tiež poradcom premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša.

Pri predstavení svojej eurokandidatúry povedal, že keď končil ako premiér vlády odborníkov, nezdalo sa mu, že najväčším problémom Slovenska je, že tresty pre mafiánov a korupciu sú príliš vysoké. „Agresívny hranatý valec ničí všetko, čo mu príde do cesty,“ uviedol sebe vlastným spôsobom.

Ódor pre portál teraz.sk povedal, že PS chce získať aspoň päť mandátov a poraziť Smer. Strany vládnej koalície na nomináciu Ódora zhodne reagovali, že sa vlastne potvrdilo, že „Čaputovej vláda odborníkov bola vládou Progresívneho Slovenska“.

Veronika Cifrová Ostrihoňová je celebritná kandidátka PS do europarlamentu. Na sociálnej sieti Instagram ju sleduje 219-tisíc ľudí. Práve medzi ňou a Ódorom sa zrejme zvedie súboj o najväčší počet preferenčných hlasov.

Bude lákadlom najmä pre mladšie vekové ročníky. Chce sa angažovať v témach blízkym mladým ľuďom a aj rodovej rovnosti.

Na vstup do politiky, ako povedala, ju inšpiroval práve Ódor. Pri predstavení kandidatúry na tlačovke PS uviedla, že do politiky by nešla, keby Slovensko viedli „tolerantní, slušní, empatickí lídri a líderky“.

Je absolventkou politológie v USA na New York University. Bola redaktorkou spravodajstva v Markíze. Takmer do poslednej chvíle pred ohlásením kandidatúry moderovala v RTVS diskusnú reláciu Silná zostava. Po jej odchode z RTVS Silná zostava už nepokračovala.

Viliam Karas je dvojkou na kandidátke KDH. Do politiky vstúpil ako nestraník v septembri 2022. Stal sa ministrom spravodlivosti vo vláde Eduarda Hegera. V kresle vystriedal Máriu Kolíkovú (SaS), ktorá podala demisiu počas koaličnej krízy.

Príchod Karasa do vlády kritizovala Nadácia Zastavme korupciu, pretože bol odporcom zmeny trestného poriadku v prípade paragrafu 363. Karas totiž zastával podobný postoj v tejto veci ako generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Karas pred príchodom do vlády viedol Slovenskú advokátsku komoru. Ako odborník sa venoval odvetviu európskeho práva. Vlani v auguste ho kresťanskí demokrati predstavili ako svojho experta pre oblasť práva, spravodlivosti a bezpečnosti. V súčasnosti zastáva pozíciu podpredsedu KDH.

Karas za problém EÚ označil nelegálnu migráciu. Únia podľa neho investuje obrovské peniaze do ochrany vonkajších hraníc. „Ja sa chcem ako europoslanec pýtať, kde tie prostriedky končia a či sa využívajú efektívne,“ povedal pri prestavení kandidátky KDH. O vojenskom konflikte na Ukrajine povedal, že Rusko je agresor a treba stáť na strane obete. Je za to, aby sa vytvoril aj post komisára pre obranyschopnosť EÚ.

Igor Matovič má s lídrom SNS Andrejom Dankom spoločné to, že sa snažia udržať svoje strany v hre. Obaja kandidovali nedávno na post prezidenta, hoci Danko sa kandidatúry neskôr vzdal v prospech Štefana Harabina.

Matovič nie je jednotkou kandidátky Slovensko, Za ľudí. Už tradične je na poslednom pätnástom mieste. Dá sa očakávať, že ako líder hnutia môže získať najviac preferenčných hlasov. Bolo to tak aj v minulosti, keď sa do národného parlamentu prekrúžkoval z posledného miesta.

Do europarlamentu však Matovič nechce ísť. Pred pár dňami avizoval, že ak by získal viac krúžkov ako líder kandidátky a doterajší europoslanec Peter Pollák, tak si mandát europoslanca neuplatní. Podľa informácií Štandardu by vraj podobne mali zareagovať v prospech Polláka aj ďalší kandidáti.

Minulý týždeň Matovič robil kampaň na Ukrajine. V Kyjeve rozvinul transparent na podporu nášho východného suseda. Ešte ako premiér však vyvolal aj rozhorčenie Ukrajincov. Na ich účet si zažartoval, že za nákup vakcíny Sputnik sľúbil Rusku „Zakarpatskú Ukrajinu“. Neskôr sa za svoje slová ospravedlnil.

Richard Sulík v europarlamente už raz bol od roku 2014 do roku 2019. Teraz to chce skúsiť znova. Je najpopulárnejším politikom strany SaS. Dnes ju už nevedie, do eurovolieb ide z prvého miesta kandidátky.

Do vrcholovej slovenskej politiky vstúpil v roku 2010, keď sa SaS prvýkrát dostala do parlamentu. Stala sa súčasťou vlády Ivety Radičovej. Sulíka poslanci zvolili za šéfa parlamentu. Vo funkcii vydržal do októbra 2011. Parlament ho odvolal po tom, ako SaS nezahlasovala za euroval, čo spôsobilo pád vlády. 

Po parlamentných voľbách v roku 2020 sa SaS znovu dostala do vlády. Sulík obsadil kreslo ministra hospodárstva. Nový kabinet prebral krajinu v čase nastupujúcej pandémie. Tá poznačila politiku vlády. Vypukli ostré spory medzi Sulíkom a vtedajším premiérom Igorom Matovičom. Dôvodom bol manažment protipandemických opatrení.

Sulík tvrdí, že chce v europarlamente zastupovať zdravý rozum. „Pokiaľ ide o právo veta pre členské štáty, jasne hovorím, právo veta ostane doma, pokiaľ ide o ilegálnu migráciu, tam tiež hovoríme jasné nie, potom to bude green deal, aj ten bude treba prehodnotiť,“ povedal v nedávnom rozhovore pre denník Štandard.

Milan Krajniak je jednotkou kandidátky Kresťanskej únie, ktorá do europarlamentu kandiduje samostatne. Politike sa venuje prakticky od 90. rokov minulého storočia. Dá sa o ňom povedať, že je „homo politicus“. Začínal na tlačovom oddelení KDH. Počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu bol členom prezídia Fondu národného majetku.

Spoločne s Danielom Lipšicom založil hnutie Nova. Z hnutia však odišiel v roku 2014. Na jar v roku 2016 už kandidoval do parlamentu za hnutie Sme rodina, ktoré viedol Boris Kollár. V roku 2020 sa stal ministrom práce. Za svoju „srdcovú záležitosť“ označil zavedenie rodičovského dôchodku.

Pri ohlásení svojej kandidatúry povedal, že chce zastupovať v europarlamente aj na Slovensku ľudí, ktorí vyznávajú kresťanské a konzervatívne hodnoty a ktorí chcú suverénnu a samostatnú konzervatívnu politiku. „Budeme chrániť život, kresťanské hodnoty, rodinu, deti pred LGBTIQ+ a transgender ideológiou a brániť Slovensko pred progresívnou ideologickou kolonizáciou,“ priblížil.

Lívia Pavlíková minulý rok cez leto oznámila, že vstupuje do strany Republika. Do europarlamentu kandiduje z predposledného 14. miesta. Má 22 rokov. Na sociálnej sieti Facebook ju sleduje 34-tisíc ľudí. Stala sa známou najmä pôsobením v KulturBlogu, ktorý bol blízky Kotlebovej ĽSNS a potom Republike.

Počas pandémie Covidu-19 zverejnila video, v ktorom sa vyslovila proti očkovaniu. Odporúčala športovať, jesť vyvážene a nenechať sa vystrašiť. Tvrdila, že obézni ľudia majú trikrát vyššie riziko hospitalizácie. Webová stránka rezortu vnútra Hoaxy a podvody vtedy na video okrem iného reagovala vyjadrením imunológa Miloša Jeseňáka, ktorý podporil každého, kto sa aktívne stará o imunitný systém. Prax však podľa neho hovorí, že vírusu je to v mnohých prípadoch jedno a nespoliehal by sa na to.

V nedávnom rozhovore pre Štandard Pavlíková na otázku, či nemá chuť vystúpiť z antisystému a patriť ku klasickým konzervatívcom, ktorí nie sú súčasťou alternatívnej scény, odpovedala, že ona je klasický konzervatívec. Tvrdila, že sa nevyjadruje vulgárne a nemá extrémistickú minulosť. Cíti sa ako jednotlivec, ktorý bojuje proti systému. Necíti sa ako súčasť alternatívy, „pretože tá sa za posledné roky veľmi roztrieštila a ťažko definovať, čo to vlastne je“.

Jaroslav Naď ako predseda mimoparlamentnej strany Demokrati ju povedie aj do eurovolieb. Je bývalým ministrom obrany za vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Patril v nej medzi takzvaných jastrabov, najtvrdších zástancov vojenskej podpory Ukrajiny.

„V zahraničnej a obrannej politike sme za našej vlády v rozhodujúcich momentoch neuhli ani milimeter. Vieme, ktorá je správna strana brehu,“ prezentoval Naď svoju eurokandidatúru.

Najväčšiu kritiku zožal od opozície za to, že Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300 a poskytlo jej 13 stíhačiek MiG-29. Výsledkom bolo, že slovenské nebo museli chrániť lietadlá susedných krajín Poľska, Česka a Maďarska a Slovensko je bez protivzdušnej obrany.

Na istý čas boli na Slovensku ako náhrada za S-300 systém Patriot a taliansky taktický systém Mamba. Momentálne rezort obrany rokuje o nákupe izraelského protivzdušného systému Barak. Za darovanie S-300 Naďa kritizoval aj jeho bývalý kolega z vlády exminister hospodárstva Sulík. Ten v rozhovore pre Štandard nedávno povedal, že Naď oklamal jeho aj celú vládu, pretože trvalé riešenie za odovzdanú S-300 dodnes nie je.

Prvú politickú skúsenosť naberal Naď v Smere. Ako študent v roku 2000 bol radovým členom tejto strany. Zhruba rok sa zúčastňoval straníckych podujatí. Neskôr vraj pochopil, že sa so Smerom hodnotovo rozchádza, tak v ňom skončil.