Agentúrne správy nás v apríli tohto roku informovali, že traja kozmonauti, Marina Vasilevská, Oleg Novickij a Loral O'Hara, sa po dlhšom pobyte na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS vrátili na Zem. V module Sojuz MS-24 bezpečne pristáli blízko mesta Džezkazgan v Kazachstane. Vasilevská je Bieloruska, Novickij Rus a O'Hara je Američanka.
V mesiaci máj sa zase v Česku konali Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Bez hokejistov Ruska. Tí tam hrať nesmú, aj keď sú svetová špička. Pre vojnu. A samozrejme, podobne sú vylučované z medzinárodných súťaží i iné ruské športové tímy.
Keď si porovnáme tieto dve správy, čosi nám tu nehrá, však?
Ruskí kozmonauti sú v poriadku. Hokejisti nie
Agentúrna správa hovorí, že zostup trojice kozmonautov prebehol normálne. Áno, bolo tam to slovo „normálne“.
V prípade, že niekto navrhuje, aby vojny vrátane agresií, neruinovali medzinárodné športové podujatia, a teda, aby napríklad aj ruskí hokejisti, ktorí za skutky svojej vlády nemôžu, mohli hrať hokej na majstrovstvách sveta, tak navrhovateľovi sa vysvetlí, že to by vzhľadom na ruskú inváziu na Ukrajinu nebolo normálne a morálne.
Potom to dopadá tak, ako to napísal Ivan Hoffman, a síce, že v Prahe v podstate išlo o majstrovstvá NATO v hokeji, nie o majstrovstvá sveta.
Čím to je, že spolupráca Rusov a Američanov na ISS pokračuje, ale hokejisti z Ruska nemôžu ísť na majstrovstvá?
Ako Roskosmos navrhoval zrušenie spolupráce na ISS
Zámer vybudovať spoločnú vesmírnu stanicu navrhla v roku 1993 spoločná americko-ruská komisia vedená viceprezidentom Alom Goreom a premiérom Viktorom Černomyrdinom. Áno, také to boli vtedy časy.
Napokon sa z nej stala Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) a funguje od roku 2000. Je projektom vesmírnych agentúr viacerých štátov, ale kľúčovými sú Američania a Rusi.
Na stanici sa vystriedali už desiatky posádok, spolu takmer tristo kozmonautov. Po návrate troch spomínaných na Zem je na ISS ešte sedem ďalších ruských a amerických kozmonautov. Budúce posádky sú naplánované na rok dopredu.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa na ruskej strane objavili v júli 2022 úvahy o odchode Ruska z projektu ISS, ale napokon k žiadnemu rozhodnutiu zo strany Ruska nedošlo. Ako vidíme, projekt pokračuje.
Stav vojny
Pripomeňme si, v akej situácii sa nachádzame.
Po vypuknutí vojny USA a EÚ uvalili na Rusko sériu sankcií, vyzbrojovali Ukrajinu, americký minister obrany Austin ohlásil, že cieľom USA je Rusko oslabiť. USA postupne robili rozhodnutia, ktorými rusko-americký konflikt eskalovali. Takými bolo napríklad rozhodnutie poskytovať Ukrajine kazetovú muníciu, stíhačky F-16 a povolenie Ukrajine používať americké zbrane i na ostreľovanie ruského územia. Aby bolo možné efektívnejšie zabíjať Rusov.
Americký senátor Lindsay Graham sa dožadoval zavraždenia Putina.
Rusi zase v minulom roku rozmiestnili svoje nukleárne zbrane na území Bieloruska. Aby tie západné ciele v prípade nukleárnej apokalypsy mali bližšie. A hovoria, že zničia všetku vojenskú techniku i vojakov, ktorých NATO pošle na Ukrajinu.
A teraz si pozrite fotku z apríla tohto roku. O'Hara, Vasilevská a Novickij sa pri pristávaní na zemi normálne objímajú. A bieloruský prezident Lukašenko, ktorý dovolil na bieloruskom území rozmiestniť jadrové zbrane, namierené i proti americkým cieľom, Vasilevskej posiela blahoprajný telegram. Pretože je to prvá kozmonautka v histórii samostatného Bieloruska. Aj vďaka Američanom.
Kozmonauti sa pobijú len vo filme
Poznámka na okraj. V reálnom svete na ISS spolupráca funguje. Americká časť posádky sa pobije s tou ruskou časťou po vypuknutí nukleárnej svetovej vojny len v americkom katastrofickom filme I.S.S., ktorý sa dostal do kín v minulom roku.
A teraz porovnajme prístup Američanov (a Západu vôbec) k ruským kozmonautom a k ruským športovcom.
Ruskí kozmonauti a Roskozmos sú fajn
Ako sme videli, projekt ISS pokračuje. Po ruskej invázii na Ukrajinu USA proti ďalšej účasti Ruska v projekte ISS nič nepodnikli. Ani len slovom.
Naopak. Keď Rusi chvíľu zvažovali v júli 2022 odchod z projektu, keď vojna trvala už päť mesiacov, hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price označil ruský zámer za „nešťastný vývoj vzhľadom na cennú profesionálnu spoluprácu, ktorú naše vesmírne agentúry mali v priebehu rokov“.
Skrátka, ruskí kozmonauti a ruskí partneri v Roskozmose sú úplne v poriadku.
Ruskí športovci sú fuj
Naproti tomu ruskí športovci sú pre USA fuj. V roku 2023 hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierre povedala, že USA podporili vylúčenie ruských a bieloruských športových riadiacich orgánov a ich zástupcov z medzinárodných športových federácií.
To isté platí o Západe ako o celku. Západné krajiny podporujú vylúčenie ruských športovcov a celých športových tímov z medzinárodných súťaží.
Ale nepočuť, že by západné krajiny kritizovali pokračovanie spolupráce s Ruskom v ISS. Ani tie krajiny, ktoré sú súčasťou projektu ISS. Okrem americkej NASA a ruského Roskozmosu sa na projekte zúčastňuje okrem iných aj Kanadská vesmírna agentúra (Jaxa) a Európska vesmírna agentúra (ESA), v ktorej je 11 európskych krajín, poväčšine členských štátov NATO a EÚ, napríklad Nemecko, Francúzsko a Taliansko.
Proste, pre celý Západ platí, že ruskí športovci sú problém, kozmonauti nie.
Prečo tento absurdný rozdiel? A čo si o tom máme myslieť? Máme to chápať pozitívne alebo negatívne?
V čom je rozdiel
Vieme, že Západ je už roky v zástupnej vojne s Ruskom a na ceste k vojne horúcej. Zástupná vojna má podobné pravidlá ako horúca. Jej súčasťou je propaganda. A súčasťou vojny je démonizácia protivníka.
Ak sa raz za pár mesiacov objaví krátka správa o výmene posádky na ISS, ľudia si to ani poriadne nevšimnú. Ale špičkové športové zápolenia medzi Západom a športovým tímom novodobého Hitlera by intenzívne sledovali milióny, až miliardy ľudí. Kazilo by to vojnovú propagandu.
No a možno ide i o náklady. Zamedziť niekomu prístup na športoviská, to nič nestojí. Ale investície do projektu ISS boli obrovské.
Môžeme to brať i pozitívne
Na strane jednej môžeme absurdný rozdiel brať pozitívne. V čase, keď slovami Viktora Orbána brzdy vojnového vlaku nefungujú a strojvodca zošalel, pôsobia obrázky normálnej spolupráce ľudí zo znepriatelených strán ako maličká, ale predsa len nádej.
Nádej, že si v provojnovom ošiali obe strany ponechávajú akési zadné dvierka.
Môžeme to brať i negatívne
Na strane druhej to občas musíme brať negatívne. Vidíme totiž, že sa s nami manipuluje. A úspešne. Niekto vám bude vášnivo tvrdiť, že s Rusmi hokej hrať jednoducho nemôžete. Že to je vec zásadného morálneho významu. Keď ho upozorníte na ISS, je zarazený a potom pokrčí plecami.
Roky nám hovoria, že my, Západ, sme za rules based order. Teda poriadok založený na pravidlách.
Len tým pravidlám nie vždy rozumieme. Ktoré to sú?
Aj by sme chápali, že agresora treba potrestať. Nevieme však, prečo športovcov áno a kozmonautov nie.
A najmä nevieme, prečo jedných agresorov treba potrestať a iných nie. A nevieme, prečo sa potrestania jedných agresorov najviac dožadujú tí, čo podporovali agresie iných agresorov.
Či tie rules, teda pravidlá, nie sú takéto: Opakujte to, čo vám hovoríme. Robte to, čo vám kážeme. Vieme, čo robíme.
Len, či vedia. Vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzame, nie vždy vedia, čo robia.