Polemika. V prípade pochybností na strane Izraela

„Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé.“ (Mt 5, 39)

Vojna v Gaze vyvoláva pobúrenie. Na začiatku vojny bolo veľké zdesenie z teroristického útoku Hamasu. Medzitým počiatočné zdesenie zatienila kritika Izraela. Aj keď údaje Hamasu o počte obetí pravdepodobne nie sú správne, počet mŕtvych vrátane tisícov žien a detí je poburujúci.

Bombardujú sa Izraelčania do záhuby? Taký je názor najtvrdších kritikov, vrátane niektorých, ktorí majú pre židovský štát len málo sympatií. Niektorí dokonca hovoria o „genocíde“, ale toto obvinenie je mylné. Nie je to práve Hamas, ktorý ako teroristická guerilla upaľuje Palestínčanov?

Keby to len bolo také jednoduché. Hamas je tvárou nenávisti, ktorá sa nahromadila na územiach pod izraelskou kontrolou a teraz explodovala. Čo však mala Netanjahuova vláda urobiť proti nepriateľovi, ktorý si buduje bunkre pod školami a nemocnicami a obetuje vlastné obyvateľstvo ako štít v krupobití bômb?

Konflikt medzi Židmi a Arabmi o Svätú zem je biblický. Mohamed kedysi vpochodoval do zničeného Jeruzalema. Veľký dobyvateľ považoval seba a svojich nasledovníkov za nástupcov Židov, ktorí boli vyhnaní z ruín chrámu: Už nie vy, my sme teraz vyvolený boží ľud! Takto to vtedy pravdepodobne videl aj prorok.

Tam, kde sa politika a náboženstvo prelínajú už tisíce rokov, je to pre Stredoeurópana ťažké pochopiť. Každý, kto tvrdí, že dokáže rozťať tento gordický uzol, ktorý sa od vekov čoraz viac zamotáva, klame. Žiaľ, neexistuje jednoduchý patentovaný liek, žiadne čierno‐biele riešenie.

Ani ja nemám žiadne riešenie, ale mám tušenie, intuíciu, ktorá môže poskytnúť určitú orientáciu. Vojna je o vyjadrení lojality, o tom, že viete, na ktorej strane ste. Nie, netvrdím, že Hamas 7. októbra zaútočil na Švajčiarsko. Ale útok sa nás dotýka viac, ako sa odvažujeme myslieť.

Švajčiarsko je kresťanská krajina. Tvrdiť to dnes je provokácia. V dobe, keď ľudia môžu veriť v čokoľvek, sa kresťanská viera stala podozrivou a vzbudzuje pohoršenie. Vo svojej výlučnosti stojí v opozícii proti všetkým ostatným systémom viery, ktoré sa kedysi nazývali poverami.

Švajčiarsko je nevyhnutne kresťanské. To znamená, že naše Švajčiarsko, súčasť európskej kultúry, zostáva kresťanské, aj keď mnohí jeho obyvatelia už o kresťanskej viere nechcú nič počuť. Naše myšlienky, činy a úsudky, naše inštitúcie, naša demokracia, sú kresťanským produktom.

Ale koreňom kresťanstva je judaizmus. Všetko, čím sme a čím sme sa historicky stali, má korene v židovskej kultúre. V tomto zmysle je každý útok na Židov ako Židov zároveň útokom na nás, pretože je historicky dokázané, že nepriatelia judaizmu na smrť boli vždy nepriateľmi kresťanskej civilizácie.

Platí to najmä tam, kde bola nenávisť voči Židom najbrutálnejšia, v dvoch ideológiách masového vraždenia 20. storočia. Hitler to s vyhladzovaním Židov myslel vážne. A len mozgová porážka zabránila jeho antipólu Stalinovi uskutočniť naplánované protižidovské pogromy.

Národných socialistov a internacionálnych socialistov spájalo inštitucionalizované besnenie proti židovsko-kresťanskému Západu. Obe diktatúry sa zasadzovali za svet bez Boha, za svet obyčajnej hmoty, v ktorom sa nakoniec svetskí vládcovia vyhlásili za náhradných bohov, ktorým sa má vzdávať hold pod hrozbou smrti.

Tieto odkazy neuvádzam preto, že by som chcel ospravedlniť alebo zľahčiť spôsob vedenia vojny Izraela proti Hamasu. Pri pohľade na ničenie som rovnako zmätený a bezradný ako tí, ktorí si vybíjajú svoj hnev z bezmocnosti prehnanými obvineniami v tom či onom smere.

Myslím si však, že je dôležité pochopiť našu pozíciu Švajčiarska vo vzťahu k Izraelu. Sme na tej istej strane a útočníci myslia pri vraždení Židov aj na nás ako nepriateľov jednoducho preto, že oni sú Židia a my sme kresťania. Hamas a spol. chcú zlikvidovať židovstvo – koreň našej vlastnej kultúry.

Preto nám nemôže byť ľahostajné právo Izraela na existenciu. Izrael je nám bližší a napriek všetkým konfliktom medzi kresťanmi a Židmi v priebehu storočí je v konečnom dôsledku našou súčasťou, základným prvkom našej identity. Máme záujem na tom, aby Židia, ktorí boli tisíce rokov prenasledovaní, mali bezpečné miesto na život.

Čo to však znamená pre Švajčiarsko? Mali by sme bojovať po boku izraelských jednotiek proti Hamasu so zbraňami v rukách? Musíme sa vzdať svojej neutrality, aby sme sa do tohto existenčného konfliktu medzi Židmi a moslimami vrhli celou silou?

Odrádzam od toho. Pre Švajčiarsko naše historické a náboženské väzby s Izraelom znamenajú, že musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme bránili právo Židov na existenciu a tým podporili mier. Naším overeným nástrojom je neutralita. Nesmieme totiž robiť nič, čo by ohrozilo našu vlastnú bezpečnosť.

Po druhé, mali by sme si položiť otázku, koľko moslimov môže Švajčiarsko prijať, koľko islamskej imigrácie sme ochotní, schopní a smieme povoliť. História nás učí, že spolužitie bolo často plné konfliktov. Moslimská kultúra stále nie je zbavená ambícií podmaniť si a dobýjať. To treba vziať do úvahy.

Možno kresťanstvo ponúka riešenie vojny v Gaze. Judaizmus a islam sa riadia starou zásadou: „Oko za oko, zub za zub.“ Kresťania veria – „Milujte svojich nepriateľov“ – veria v odpustenie. Pokiaľ židia a moslimovia odmietnu prijať kresťanský náhľad, tento biblický prastarý konflikt sa neskončí.

Článok pôvodne vyšiel vo švajčiarskom týždenníku Weltwoche, vychádza so súhlasom autora.

Polemický text k téme napísal Jaroslav Daniška, možno si ho prečítať tu.