Keďže ide o citlivú tému, generálny prokurátor na sociálnej sieti zdôraznil, že pri výkone svojej funkcie postupoval vždy striktne podľa zákona, "dôsledne odmietajúc akékoľvek vplyvy či záujmy a chrániac verejný záujem".
Tak bude podľa svojich slov postupovať aj pri vybavovaní podnetov fyzických a právnických osôb na podanie žaloby na rozpustenie politického hnutia Progresívne Slovensko (PS).
„Musím sa dôrazne ohradiť voči verejnému prezentovaniu čo aj len úvah o akejsi zámienke na politikárčenie z mojej strany, či dokonca možného zasahovania do európskych volieb. Nikdy som sa nenechal a ani nenechám vťahovať do politických hier," vyhlásil Žilinka.
Doplnil, že odmieta aj vytváranie tlaku na jeho rozhodovaciu činnosť prostredníctvom nemiestnych výrokov.
Šimečka: Volilo nás viac ako pol milióna ľudí
Predseda PS Michal Šimečka vyhlásil, že hnutie dodržiava všetky ústavné pravidlá a vo voľbách získalo viac ako 530-tisíc hlasov, čím skončilo na druhej priečke za víťazným Smerom.
Šimečka dúfa, že podnety nebudú pre generálneho prokurátora „zámienkou na politikárčenie“. Narážal tým na nadchádzajúce eurovoľby. "V sobotu nás čakajú európske voľby a súboj o víťazstvo medzi Smerom a PS bude veľmi tesný," poznamenal predseda najsilnejšej opozičnej strany.
Podľa lídra PS by sa v takomto prípade generálny prokurátor „vybral na skutočne veľmi, veľmi tenký ľad“.
O čo ide
Generálnej prokuratúre SR bolo doručených viacero podnetov od rôznych fyzických a právnických osôb na rozpustenie PS.
„Generálna prokuratúra SR si k vybaveniu podnetov zabezpečí príslušné administratívne spisy a ďalšie podklady nutné k posúdeniu splnenia podmienok na podanie žaloby generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany podľa paragrafu 384 a nasledujúcich Správneho súdneho poriadku," uviedla hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Doplnila, že predmetné podnety budú vybavené v zákonnej lehote.
Viacerí sympatizanti súčasnej vládnej koalície začali napríklad na sociálnych sieťach po útoku na predsedu vlády Roberta Fica (Smer) požadovať rozpustenie PS. Podľa nich totiž k incidentu viedli opozičné aktivity hnutia, ako napríklad organizovanie demonštrácií a kritika niektorých legislatívnych krokov vlády.
V minulosti zrušili Kotlebovu Pospolitosť
Z minulosti poznáme jeden prípad, keď sa podnet na rozpustenie strany skončil jej zánikom.
Konkrétne Marian Kotleba v roku 2005 šéfoval strane Slovenská pospolitosť – Národná strana (SP-NS). Dňa 31. októbra 2005 vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka podal žalobu na jej rozpustenie na základe podnetu mimovládnej organizácie Ľudia proti rasizmu.
„Podľa môjho názoru strana Slovenská pospolitosť – Národná strana so sídlom Kráľovohoľská 5, Banská Bystrica, svojimi stanovami, svojim programom a svojou činnosťou porušuje Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy,“ uvádzal generálny prokurátor.
Žaloba bola postavená na argumentoch, že program Slovenskej pospolitosti mal nedemokratický charakter, s očividnými xenofóbnymi, totalitárnymi a paranoidnými črtami, používali dvojkríž takmer totožný so znakom, ktorý používala Hlinkova garda a existovali paralely medzi činnosťou Pospolitosti a fungovaním HSĽS počas Slovenského štátu.
Strana oponovala, že ak by boli jej stanovy a program v rozpore s ústavou, ministerstvo vnútra by ju vôbec nemalo zaregistrovať.
Najvyšší súd 1. marca 2006 politickú stranu rozpustil.
Strana po oficiálnom rozpustení pokračovala v činnosti ako občianske združenie s názvom Slovenská pospolitosť. To v novembri 2008 rozpustilo ministerstvo vnútra.
Najvyšší súd toto rozhodnutie 1. júla 2009 zrušil. Kotlebovci pred parlamentnými voľbami v roku 2010 ovládli Stranu priateľov vína, ktorú neskôr premenovali na Ľudovú stranu Naše Slovensko.
Žilinka odmietol dať návrh na rozpustie ĽSNS
Návrhu na rozpustenie čelil Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko v roku 2017. Vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár argumentoval, že ide o extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorá svojím programom a činnosťou porušuje ústavu a medzinárodné zmluvy. Prokuratúra tvrdila, že cieľom strany je odstránenie demokratického systému Slovensku republiky.
Najvyšší súd SR však v apríli 2019 zamietol podanie generálneho prokurátora. Senát súdu poukázal pri ohrození demokracie na prvok bezprostrednosti. Riziko podľa súdu nebolo dostatočne bezprostredné, pretože strana nemala dosť poslancov v parlamente na to, aby schválila zákony ohrozujúce demokraciu. Okrem iného tiež súd argumentoval, že žaloba nebola dostatočne podložená.
O možnom návrhu rozpustiť ĽSNS sa hovorilo aj v roku 2022. Generálny prokurátor Žilinka však podľa jeho hovorcu nezistil dôvody na podanie žaloby na rozpustenie strany. Vtedajšie vládne strany SaS, Za ľudí a mimoparlamentné PS otvárali otázku, či sa má generálna prokuratúra touto vecou zaoberať.