K dlho očakávanému zníženiu úrokovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu pristúpila Európska centrálna banka 6. júna 2024 na zasadnutí Rady guvernérov. Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra máme však za sebou iba prvú etapu.
Aj keď veľmi dôležitú, prílišnému optimizmu či prehnaným očakávaniami by sme ešte podľahnúť nemali. Ako krajina totiž nie sme vo vákuu a inflačná beštia ešte nie je podľa neho úplne skrotená. "Aj naďalej vidím nezanedbateľné riziko, že sa rast cien môže opätovne rozbehnúť tým neželaným tempom. Či už v dôsledku vývoja vo svete, alebo v dôsledku uponáhľaného znižovania sadzieb," konštatuje šéf regulátora dozerajúceho na slovenský finančný trh.
Za celkom zásadné guvernér označil obdobie do konca leta. "Po prázdninách budeme mať k dispozícii množstvo nových informácií o tom, ako sa darí ekonomike, ako sa vyvíjajú mzdy, ako je na tom trh práce a budeme mať informácie o tom, čo sa bude diať za hranicami Európy," dodáva.
Práve v septembri budú mať centrálni bankári k dispozícii aj čerstvé odhady vývoja inflácie na tento a aj na nasledujúce dva roky. Až na základe toho by následne mohlo prísť rozhodnutie, či a ako pokračovať v uvoľňovaní nastavenia menovej politiky. "Ak to bude potrebné, tak sa stane, čo sa má stať," uzatvára Kažimír.
Nemáme sa kam ponáhľať a ani sa nemusíme
Bankári z Frankfurtu naposledy znížili úroky v roku 2016. Odvtedy sa dlhé roky pohybovali okolo nuly, no od roku 2022 ich ECB kvôli rekordne vysokej inflácii musela korigovať. Kľúčová sadzba pre hlavné refinančné operácie sa tak v septembri 2023 vyšvihla až na 4,5 percenta a tam sa v podstate drží.
Podľa vyjadrení analytikov bude inštitúcia opatrná. Predpokladajú však, že do konca roka ešte sadzby zníži, a to v niekoľkých krokoch. Sumárne by to nemalo byť viac ako o jedno percento. Naplnenie tejto predikcie by mohlo priniesť odpovede na to, či sa dočkáme aj lacnejších hypoték a rastu akciových trhov.
Predovšetkým drahé úvery na bývanie totiž boli v ostatnom období diskutovanou témou. „Veľa klientov odkladalo riešenie bývania na neskôr, pretože čakali práve na znižovanie úrokov ECB,” hovorí riaditeľka pre úvery zo spoločnosti FinGo Eva Šablová.
Sadzby predtým rástli, a to sa, samozrejme, nedotklo len nových obchodov. V tejto súvislosti rezonovali aj hypotéky, ktoré čakala alebo ešte len čaká refixácia. Dlžníci totiž zdražovanie pocítili, respektíve onedlho pocítia, na vyššej splátke.
Prinesie teda júnová zmena Slovákom zlacnenie? „Všeobecným omylom je očakávanie, že sa zníženie základnej sadzby ECB vo veľkej miere prejaví v znížení sadzieb hypotekárnych úverov. Primárne bude mať júnové zníženie o 0,25 percenta vplyv na sadzby sporiacich účtov, ktoré sa opierajú o krátkodobé úrokové sadzby," vysvetľuje analytik spoločnosti Simplea Peter Horčiak.
Vysvetľuje, že sadzby hypotekárnych úverov sa odrážajú od dlhodobých, takzvaných swapových úrokových sadzieb, ktoré môžu, ale nemusia na kroky ECB reagovať. Zároveň je podľa neho súčasným problémom aj fakt, že inflácia v eurozóne neklesla o toľko, o koľko trhy a centrálna banka očakávali a dlhodobé sadzby skôr rastú. „Len v tomto roku sa zvýšili dlhodobé sadzby o pol percenta, čo komerčným bankám, samozrejme, predražuje možnosti financovania,“ dodáva s tým, že si nemyslí, že bude mať začiatok znižovania základnej sadzby výrazný efekt na hypotekárne sadzby.
Ani podľa Šablovej nemožno jednoznačne povedať, ako a najmä kedy sa úprava základnej
úrokovej sadzby prejaví v nižších úrokoch na úveroch na bývanie. Pripomína, že slovenské banky musia čeliť redukcii svojich ziskov kvôli mimoriadnemu daňovému odvodu, aj preto svoju cenovú politiku môžu držať v konzervatívnom móde dlhšie obdobie. Tento vývoj koniec-koncov nedávno pre Štandard potvrdila aj Slovenská banková asociácia.
"Navyše, pokles úrokov bude aj naďalej závislý aj od ďalšieho ekonomického a geopolitického vývoja vo svete. Ak bude ekonomická nálada v krajine priaznivá a banky by pristúpili k znižovaniu úrokových sadzieb, s veľkou pravdepodobnosťou sa postupne začne zvyšovať aj apetít Slovákov po hypotékach," myslí si riaditeľka pre úvery.
Dlhodobé úrokové sadzby sa podľa očakávania Horčiaka výraznejšie posunú smerom nadol až potom, čo sa potvrdí, že inflácia sa udrží okolo dvoch či tesne nad dvomi percentami. Očakáva, že by sa tak mohlo stať až o niekoľko mesiacov. "Ak by teda aj komerčné banky začali s postupným znižovaním sadzieb, svoju maržu si zoberú cez iné poplatky, napríklad poplatky za účty, poskytnuté služby a tak ďalej. Preto klientom odporúčam nečakať na znižovanie, ale ak majú záujem kúpiť nehnuteľnosť, nech tak urobia hneď,“ radí.
Podľa neho sa síce môžu súčasné sadzby zdať z pohľadu ostatných piatich či desiatich rokov vysoké, no z dlhodobého hľadiska nejde o žiadne extrémne hodnoty. A to si postupne uvedomujú aj investori. "Zlepšujúca sa ekonomika, zadržaný dopyt a obavy z budúceho nárastu cien nehnuteľností skôr či neskôr prebudia dopyt po hypotekárnych úveroch, a to napriek pomalšiemu poklesu, než by sa všeobecne očakávalo," uzatvára Horčiak.
Banky v tom nateraz majú jasno. Zníženie sadzieb sa podľa hovorkyne Slovenskej sporiteľne Marty Cesnakovej predpokladalo, preto finančné trhy už mali toto očakávanie zahrnuté v ich sadzbách. "V našej banke sme znižovali sadzby hypoték 1. júna, v prípade, že sa rozhodneme robiť ďalšie úpravy, klientov budeme včas informovať," hovorí pre Štandard.
Najväčšia banka pri trojročnom fixe posunula sadzbu začínajúcu od 4,99 percenta na novú hranicu 4,59 percenta a pri päťročnom z 4,99 percenta na 4,79. Naopak, jednoročná fixácia zdražela. Kým predtým ju klienti mohli získať od 4,79 percenta, od júna to bude od 4,99 percenta. Desaťročný a pätnásťročný fix ostal bez zmeny, teda klienti ho môžu získať od 5,39 percenta.
Odborníci sa však zhodujú na tom, že pokles sadzieb bude jednoznačne impulzom k oživeniu trhu, avšak v blízkej budúcnosti sadzby na rovnakej úrovni ako v rokoch 2021 až 2022 určite neočakávajú.
Štandard oslovil aj VUB, Tatrabanku a 365.bank. Do uzávierky však neodpovedali.