Hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Daniela Gilányi vysvetlila, že proces bude fungovať na základe zúčtovania mesačných platieb odvodu za predchádzajúci rok. Má sa vykonať v lehote na predloženie účtovnej závierky. „Veľmi hrubý odhad celkovej výšky osobitného odvodu v roku 2024 pre banky pôsobiace na Slovensku je približne 360 až 400 miliónov eur ročne,“ vyčíslila.
Zákon určuje, ktorých spoločností sa odvod týka, nemusia ho totiž platiť všetky. Povinnosť vzniká takým peňažným ústavom, ktorých výsledok hospodárenia za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie pred 1. januárom 2024 dosiahol sumu najmenej tri milióny eur. Stanovený je aj výpočet, osobitný odvod je súčinom sadzby odvodu a základu odvodu, ktorým je výsledok hospodárenia.
V tejto súvislosti sa naskytla zaujímavá téma. Môžu hráči v bankovom sektore sami rozhodnúť, či bankový odvod platiť budú? Štandard sa už problematike venoval. Koncom decembra totiž asociácia prostredníctvom hovorkyne zopakovala, že na to, aby banka mohla poskytovať úvery, potrebuje zdroje od klientov a aj dostatok vlastného kapitálu.
„Napríklad na jednu priemernú hypotéku vo výške 85-tisíc eur banka potrebuje vklady od klientov vo výške 85-tisíc eur a pre prípad nepredvídateľnej udalosti viazať vlastný kapitál vo výške 5-tisíc eur. Ak ho nemá, nemôže poskytnúť úver,“ doplnila Gilányi s tým, že sa predpokladá, že väčšina bankových domov sa rozhodne pomáhať ekonomike a zvýšiť vlastný kapitál namiesto úhrady bankovej dane.
Uvidíme, čo teda prinesie posledný januárový deň a o koľko si štát odvodom nateraz prilepší.
Na oblohe špeciálneho odvodu sa objavil ďalší mrak
Slovensko si zavedením bankového odvodu bolo od otvorenia témy isté. Občania počúvali predovšetkým o tom, že bankový sektor je nadmieru ziskový, a tak si štát a obyvatelia zaslúžia dostať niečo naspäť. Minister financií Ladislav Kamenický sa s bankami vlani v decembri rokovať nechystal. Pripomenul, že finančné domy sa pred voľbami tiež stretnúť nechceli.
Ani názor na schválenie dodatočného zdanenia spoza hraníc štát pravdepodobne nezaujímal. Denník E totiž pred niekoľkými dňami informoval o tom, že Slovensko nekonzultovalo bankovú daň s Európskou centrálnou bankou. Hrozí preto žaloba. Dokonca nie je vylúčený ani scenár, že by tento odvod mohol byť neplatný.
Vláda si teda údajne nesplnila povinnosť a neobrátila sa na európsku centrálu. „Nesplnenie povinnosti Ministerstvom financií SR k zákonu týkajúceho sa zavedenia bankového odvodu, ktorý má zásadný vplyv na slovenský bankový sektor, je prekvapujúce,“ uviedla pre Denník E Slovenská banková asociácia s tým, že svoje ďalšie kroky ešte zvážia.
Reakcia rezortu financií na seba dlho nenechala čakať. Proti informáciám Denníka E sa ostro ohradil. Kamenického ministerstvo tvrdí, že médium hrubo zavádza, skresľuje a manipuluje s informáciami v neprospech Slovenska. Podľa vlastného vyjadrenia neporušilo v prípade bankovej dane žiadne pravidlá o povinnosti konzultácie daného opatrenia s Európskou centrálnou bankou.
Konzultovať zavedenie opatrení s ECB vzniká podľa rezortu iba v prípadoch, ktoré sa týkajú meny, spôsobov platby, centrálnej banky, zberu finančnej štatistiky a platobnej bilancie, platobných a zúčtovacích systémov, pravidiel pre finančné inštitúcie, pokiaľ podstatne ovplyvňujú stabilitu finančných inštitúcií a trhy.
Je to uvedené aj v príručke pre konzultácie vnútroštátnych orgánov s ECB. "Nenaplnila sa tak žiadna z uvedených podmienok potrebných na konzultovanie," myslí si rezort. Či a ako mal byť európsky regulátor informovaný, sa pravdepodobne čoskoro ukáže. Ako inštitúcia totiž intenzívne rieši aj iné problematiky, na ktoré bude mať táto extra daň na Slovensku významný vplyv.
Analytici vidia aj širšie súvislosti
Niekoľko dní už v súvislosti s vývojom na trhu a s bankami rezonuje spomaľovanie inflácie. Najmä preto, že trhy logicky očakávajú, že to bude mať dosah na úrokové sadzby. ECB ich síce minulý týždeň ponechala na rovnakej úrovni, rok 2024 by však mohol priniesť ich postupné znižovanie. Štandard sa bližšie venoval téme v tomto článku.
Záujemcovia o bývanie by sa teda mohli dočkať a pokles sadzieb by určite potešil aj tých, ktorí na refixáciu ešte len čakajú. Aj keď sa to nezdá, aj tu má zavedenie odvodu a pomoc hypotekárnym dlžníkom štátnou podporou významný dosah. Nezanedbateľný totiž nie je ani v úvode spomínaný vplyv špecifickej dane na schopnosť bánk úverovať.
Ak totiž sadzby klesnú, oživí to aj záujem o úvery. Na to, či po zavedení odvodu banky budú na dopyt vedieť adekvátne reagovať, teda či budú mať dostatok zdrojov, si ešte počkáme. No pravdepodobné podľa analytikov je, že centrálny regulátor by v priebehu tohto roka mal znížiť svoju úrokovú sadzbu až o 125 bázických bodov. „Základná úroková sadzba je aktuálne na úrovni štyri percentá, mohla by teda do konca roka klesnúť na 2,75 percenta,“ hovorí František Burda, investičný analytik spoločnosti FinGo.sk. To by trh určite nakoplo.
Na Slovensku to však paradoxne môže byť inak. "Cenovú politiku našich bánk totiž výrazne ovplyvňuje aj vnútorná ekonomická situácia," hovorí riaditeľka pre úvery Eva Šablová zo spoločnosti FinGo.sk. Myslí si, že dotácie spolu s extra zdaňovaním môžu v konečnom dôsledku opäť negatívne ovplyvniť vývoj úrokových sadzieb.
Ak by podľa nej Slovensko dostatočne zvládlo konsolidáciu štátneho dlhu, možno by v závere roka mohlo zachytiť trend v eurozóne, v ktorej sa očakáva postupné znižovanie sadzieb. „Aktuálne opatrenia našej vlády môžu prispieť k tomu, že na Slovensku sa nižších úrokov dočkáme neskôr ako zvyšok eurozóny,“ konštatuje riaditeľka pre úvery s tým, že plošné znižovanie úrokových sadzieb na trhu momentálne neočakáva.
Fúka aj protivietor
Odborník na financie Igor Koso zo spoločnosti Perspective Group poukazuje aj na ďalší fenomén - zvyšujúci sa úrok na slovenských štátnych dlhopisoch. Slovensko si dnes už požičiava rovnako draho ako Grécko a drahšie ako Španielsko. "Pre banku je vždy výhodnejšie a lacnejšie požičať štátu, ako požičať bežnému klientovi," vysvetľuje pre Štandard. Nepotrebuje napríklad drahú pobočkovú sieť, nehovoriac o reguláciách.
Preto je normálne, že štát si vždy požičiava lacnejšie. V súčasnosti však výnosy bánk na hypotékach dosahujú len úroveň výnosov na slovenských štátnych dlhopisoch. Nie sú vyššie, ako by z pohľadu rizikovosti a nákladovosti mali byť. "Tento jav bude banky brzdiť v tom, aby premietali prípadné zníženie úrokov zo strany ECB do úrokov pre hypotekárnych klientov," dodáva finančník.
Koso nezabúda ani na novou vládou zavedenú bankovú daň, "ktorej značná časť verejnosti nadšene tlieska". To, že stabilita a ziskovosť bánk je nevyhnutná na prosperitu celej krajiny a že dokonca aj ich vlastná osobná prosperita s prosperitou peňažných ústavov súvisí, tejto časti verejnosti podľa neho uniká.
Daňové zaťaženie bánk na Slovensku totiž bude vyššie ako v zahraničí, a to ziskovosť slovenských finančných domov už dnes patrí medzi najnižšie v rámci EÚ. "Ekonomicky mysliaci človek asi ťažko uverí tomu, že banky sa bankovú daň nepokúsia preniesť na klientov. Napríklad aj v úrokoch za hypotéky," myslí si expert.
V tomto kontexte je podľa neho veľmi zaujímavým čítaním akákoľvek zmluva o poskytnutí úveru na bývanie, od akejkoľvek banky, ktorá sa komukoľvek z čitateľov dostane do ruky. "Treba si pozrieť z čoho sa skladá úroková sadzba úveru. Je tam základná úroková sadzba banky a hrubá marža banky," vysvetľuje Koso, pričom najväčšiu časť úroku pre klienta tvorí základná úroková sadzba banky.
Pre banku je to čistý náklad. "Je to cena, ktorú sama banka zaplatí za peniaze, ktoré klientovi požičala. Nepožičiava vlastné peniaze," dopĺňa. Dodáva, že od oveľa menšej hrubej marže treba ešte odrátať jej náklady súvisiace so spracovaním úveru a tie na prípadné riziká spojené s nesplácaním úveru. "Až to, čo zostane po ich odrátaní, malý zlomok z úroku, ktorý platí klient, je zisk banky," uzatvára Koso s tým, že keby tomu ľudia rozumeli, veľmi by to zreálnilo ich pohľad na peňažné ústavy aj na hypotéky.
