Preskočiť na obsah
EkonomikaHospodárstvo

Bankový odvod ukazuje odvrátenú stranu. Bude výhodnejšie požičať štátu ako bežnému klientovi

Bankový odvod má svojich zástancov i odporcov. I napriek zmenám, ktorými prešiel v súvislosti s koronakrízou, sa nová vláda Roberta Fica postarala o jeho návrat. Banky sú povinné prvýkrát odviesť túto daň k poslednému januárovému dňu.

Minister financií Ladislav Kamenický pri predstavení konsolidačných opatrení v roku 2023. Foto: TASR / Martin Baumann

Minister financií Ladislav Kamenický pri predstavení konsolidačných opatrení v roku 2023. Foto: TASR / Martin Baumann

Publikované: 

Slovenská banková asociácia na dosahy, ktoré to bude mať, upozornila niekoľkokrát. S argumentmi však neuspela. V období, v ktorom sa štát snaží o konsolidáciu verejných financií, sú takto získané zdroje logickou voľbou. Otázne však ostáva, či aj správnou. Odvod budú musieť finančné domy na Slovensku platiť mesačne, najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca.

Asociácia pritom nehovorí len o ohrození ekonomiky či podnikateľského prostredia, jednou z hlavných úloh sektora je totiž poskytovanie nových úverov ľuďom. A súhlasila s ňou aj Európska centrálna banka, podľa ktorej bankové dane môžu spôsobiť zníženie schopnosti bánk obyvateľstvu a firmám úvery poskytnúť. Špeciálny odvod má totiž priamy vplyv na ich stabilitu, a tak sa Štandard pozrel na to, ako jeho zavedenie súvisí so snahami získať lacnejší úver.

Daň z príjmu štátu nestačila

Od začiatku roka 2024 platí, že banky okrem dane z príjmov zaplatia aj odvod v celkovej výške 30 percent zo zisku ročne. Štát avizoval, že sa postupne bude táto daň znižovať, no rezort financií potvrdil, že v tomto roku sa celkové daňové zaťaženie bánk vyšplhá na 45 percent.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.