Čo má spoločné Američan, Francúz a Slovák

Za uplynulých niekoľko dní sa udialo zopár vecí, ktoré majú spoločný menovateľ. Sú ním verejné financie, ktorých stav sa vo viacerých európskych štátoch i v zámorí, zhoršuje. Vlády Spojených štátov, Talianska, Francúzska či Slovenska míňajú každoročne podstatne viac, než do štátnej kasy natečie. Dlhová bublina sa preto v najbližších rokoch začne nafukovať.

Gita Gopinathová, pravá ruka šéfky Medzinárodného menového fondu, koncom minulého týždňa varovala Spojené štáty, aby znížili fiškálne deficity. Silný rast najväčšej svetovej ekonomiky jej podľa nej dáva „dostatočný“ priestor na obmedzenie výdavkov a zvýšenie daní.

„Pokiaľ ide o USA, vidíme pre ne dostatok priestoru na zníženie veľkosti ich fiškálnych deficitov, a to aj vzhľadom na silu americkej ekonomiky,“ skonštatovala pre britské noviny Financial Times (FT).

Rozpočtový úrad Kongresu, dozorný orgán americkej vlády, ráta v tomto roku s deficitom na úrovni 5,6 percenta HDP. A v tom budúcom predpovedá, že verejné financie skončia v ešte hlbšom mínuse 6,1 percenta HDP.

Medzinárodný menový fond pritom očakáva, že USA v budúcom roku zaznamenajú fiškálny deficit vo výške 7,1 percenta, čo je podľa FT viac ako trojnásobok 2-percentného priemeru ostatných vyspelých ekonomík. Na porovnanie, lanský deficit celej EÚ predstavoval 3,5 percenta HDP.

Rozpočtový úrad zároveň kalkuluje, že ak sa politika amerických vlád nebude meniť, dlh v pomere k HDP sa onedlho vyšplhá nad predchádzajúce maximum z obdobia druhej svetovej vojny. V prípade, že sa ekonomické plány nezmenia, predpovedá na nasledujúcu dekádu deficity vo výške 5,2 až 6,4 percenta HDP.

Viaceré európske štáty sa uberajú rovnakým smerom

Americkí predstavitelia však nie sú jediní politici, ktorí si od pandémie zvykli na hlboký mešec. Platí to aj pre tých európskych. Značné deficity sa pritom udržiavajú v čase, keď sa kondícia hospodárstiev zlepšuje.

Taliansko vlani zaknihovalo deficit na úrovni 7,4 percenta HDP, Maďarsko (6,7 percenta) či Rumunsko (6,6 percenta) len o niečo nižší. Francúzsko, druhé najväčšie hospodárstvo EÚ, malo schodok 5,5 percenta.

Výdavky však vo viacerých štátoch vysoko prevýšia príjmy aj v najbližších rokoch. Päť percent HDP by mali tento rok prekročiť Maďari, Francúzi, Rumuni či Poliaci. A niekoľko ďalších krajín je pod touto hranicou iba tesne.

Trend však nie je dlhodobo udržateľný. Hoci dosiaľ celkový dlh krajín vinou vysokých schodkov i rastúcich úrokových sadzieb prudko narastal, vysoká inflácia v kombinácii s popandemickým oživením ekonomík spôsobovali, že kľúčový ukazovateľ zadĺženosti (dlh v pomere k HDP krajiny) takmer vôbec nestúpol. Dokonca sa tento ukazovateľ v niektorých štátoch napriek vysokým deficitom znížil.

No zatiaľ čo od konca pandémie sa inflácia držala na vysokej úrovni, v najbližších rokoch sa s tým už neráta. Vlády mnohých krajín tak budú čeliť výraznému nárastu dlhu.

Francúzsku znížili rating. Slovensko si ho udržalo

Tento negatívny trend pokračujúcich deficitov a narastajúceho dlhu pozorne sledujú ratingové agentúry. Tie udeľujú jednotlivým krajinám hodnotenie, na základe ktorého sa následne orientujú investori kupujúci štátny dlh. Čím horší je rating, tým rizikovejšia je investícia a tým vyšší je požadovaný výnos. Pre štát to znamená, že ak si chce požičať, musí rátať s tým, že to bude stáť viac.

Začiatkom júna agentúra Standard and Poor‘s znížila rating Francúzsku z AA na AA-, pričom ako dôvod uviedla vyšší ako očakávaný deficit a politickú roztrieštenosť.

Podobných momentov je pritom viacero, spomenúť možno situáciu z augusta minulého roku, keď agentúra Fitch znížila rating Spojeným štátom, čo je výnimočný úkaz. Zlý stav slovenských verejných financií sa v decembri ostatného roka takisto zaslúžil o zmenu ratingu agentúry Fitch z A na A-.

Na Slovensku vláda vlani gazdovala so schodkom 4,9 percenta HDP (údaj zverejnil Štatistický úrad v apríli 2024), čo bol nakoniec mimoriadne pozitívny výsledok, keďže v rozpočte na rok 2023 sa rátalo s 6,5-percentným deficitom.

Hoci sa nová vláda zaviazala zlepšiť bilanciu o pol percenta v tomto roku, vychádzala z rozpočtovaných čísel. Faktom tak je, že rozpočet na aktuálny rok je v mínuse 5,9 percenta HDP. A omnoho lepšie to nemá byť ani v ďalších rokoch, hoci by sa mal deficit podľa plánu každoročne znížiť o jeden percentuálny bod.

Dobrou správou je, že agentúra Fitch 6. júna slovenský rating nezmenila a ponechala mu hodnotenie A- so stabilným výhľadom. Nič to však nemení na tom, že staronová vláda bude nútená robiť vo verejných financiách poriadky, ak si nechce naďalej požičiavať za jedny z najvyšších úrokov v EÚ a čeliť prípadným sankciám zo strany Bruselu či kritike ekonómov a médií.

Gopinathová vo Financial Times skonštatovala, že nastal čas, aby vyspelé ekonomiky, medzi ktoré môžeme smelo zaradiť aj tú našu, „investovali do fiškálnej konsolidácie“ a riešili, ako plánujú znížiť dlhové zaťaženie na úroveň spred pandémie.

Podľa zástupkyne šéfky MMF „nemožno obísť“ najmä skutočnosť, že v dôsledku starnutia obyvateľstva sú potrebné zásadné reformy dôchodkových systémov a výdavkov na zdravotníctvo: „Bude to hrať kľúčovú rolu.“