Politici bohatých krajín si zvykli utrácať. Následky ešte len ponesieme, aj na Slovensku

Ešte pred desiatimi rokmi sa vo veľkej časti vyspelých krajín natvrdo uťahovali opasky.

Hypotekárna bublina v USA, ktorá naplno vybuchla v rokoch 2007 a 2008, dostala banky do obrovských problémov. Tie následne začali krachovať. Najprv v zámorí, no kríza sa rýchlo preniesla aj do európskych končín. V štátoch ako Írsko, Island či Cyprus vlády hodili bankám pomocné lano, čo natoľko zaťažilo ich rozpočty, že štáty bolo treba zachraňovať pred bankrotom.

Tak sa v Európe začala dlhová kríza. Tú v ďalších krajinách podporili dlhodobo vysoké deficity. Hoci o Grécku, kde bola kríza najvypuklejšia, sa aj dnes hovorí najviac, EÚ a medzinárodné inštitúcie museli sanovať aj Maďarsko, Rumunsko či Portugalsko. A aj Taliansko balansovalo na veľmi tenkej hrane.

Potreba ozdravovať verejné financie a vracať sa k rozpočtovej zodpovednosti sa tak niesla významnou časťou predchádzajúcej dekády. Pandémia však mnohé zmenila, keďže bezprecedentná krízová situácia si vyžiadala prudké pumpovanie štátnych peňazí do prepadajúceho sa hospodárstva.