Politici bohatých krajín si zvykli utrácať. Následky ešte len ponesieme, aj na Slovensku
Ešte pred desiatimi rokmi sa vo veľkej časti vyspelých krajín natvrdo uťahovali opasky.
Hypotekárna bublina v USA, ktorá naplno vybuchla v rokoch 2007 a 2008, dostala banky do obrovských problémov. Tie následne začali krachovať. Najprv v zámorí, no kríza sa rýchlo preniesla aj do európskych končín. V štátoch ako Írsko, Island či Cyprus vlády hodili bankám pomocné lano, čo natoľko zaťažilo ich rozpočty, že štáty bolo treba zachraňovať pred bankrotom.
Tak sa v Európe začala dlhová kríza. Tú v ďalších krajinách podporili dlhodobo vysoké deficity. Hoci o Grécku, kde bola kríza najvypuklejšia, sa aj dnes hovorí najviac, EÚ a medzinárodné inštitúcie museli sanovať aj Maďarsko, Rumunsko či Portugalsko. A aj Taliansko balansovalo na veľmi tenkej hrane.
Potreba ozdravovať verejné financie a vracať sa k rozpočtovej zodpovednosti sa tak niesla významnou časťou predchádzajúcej dekády. Pandémia však mnohé zmenila, keďže bezprecedentná krízová situácia si vyžiadala prudké pumpovanie štátnych peňazí do prepadajúceho sa hospodárstva.
Dnes je situácia iná, ale zadlžovanie pokračuje
Vládni politici naprieč bohatými západnými krajinami si však po pandémii na hlboký mešec zvykli. A výrazné deficity udržiavajú aj v čase, keď sa kondícia hospodárstiev zlepšuje a čísla sú zelené.
Niet lepšieho príkladu než Spojené štáty. Bidenova administratíva vlani zaknihovala deficit na úrovni 1,7 bilióna dolárov, respektíve zhruba 6,3 percenta amerického HDP. Na podobnej, možno ešte vyššej úrovni, by mal podľa magazínu Economist skončiť aj v aktuálnom roku.
A to napriek tomu, že americké hospodárstvo je z pandemickej krízy vonku a tá energetická ho, na rozdiel od Európy, nezasiahla. Tamojšia ekonomika rastie pomerne slušným tempom. Economist konštatuje, že takáto úroveň deficitu je tam mimo recesie a vojny nevídaná.
Zámorská veľmoc však nie je osamoteným príkladom. Vysoké schodky verejných financií vlani zaknihovali vlády viacerých európskych krajín. Spomenúť možno Taliansko (7,4 percenta HDP), Maďarsko (6,7 percenta), Rumunsko (6,6 percenta), Francúzsko (5,5 percenta) či Poľsko (5,1 percenta). Výnimkou nie je ani Slovensko, kde vláda vlani gazdovalo so schodkom 4,9 percenta HDP.
Economist, ktorý analyzoval údaje z 35 bohatých krajín, konštatuje, že zatiaľ čo v rokoch 2017 až 2019 vykazovala mediánová krajina rozpočtový prebytok, vlani mala rozpočtový deficit takmer 2,5 percenta HDP. A podľa magazínu sa zvýšili aj miery takzvaných primárnych deficitov (bez úrokových platieb) a štrukturálnych deficitov (očistených o výkyvy hospodárskeho cyklu).
Problémom do ďalších rokov je najmä to, že politici rátajú s tým, že výdavky vysoko prevýšia príjmy aj dobudúcna. Vidno to na príklade Slovenska, ktoré tento rok plánuje deficit na úrovni 5,9 percenta (vláda síce deklarovala polpercentné šetrenie, no rozpočet na tento rok kalkulovala na základe rozpočtu na rok 2023, ktorý rátal s deficitom na úrovni 6,5 percenta, pričom realita bola pozitívnejšia, keď Štatistický úrad v apríli revidoval skutočný údaj za rok 2023 na 4,9 percenta HDP). A pod hranicu 5 percent HDP sa Slovensko zrejme nedostane ani v nasledujúcom roku.
Päť percent HDP by mali tento rok prekročiť aj Američania, Maďari, Francúzi, Rumuni či Poliaci. A niekoľko ďalších krajín túto hranicu nepreliezlo iba tesne.
Dlh sa už zvyšuje, no kľúčový ukazovateľ sa ešte len zhorší
Trend však nie je dlhodobo udržateľný. Hoci doposiaľ celkový dlh krajín vinou vysokých schodkov i rastúcich úrokových sadzieb prudko narastal, vysoká inflácia v kombinácii s popandemickým oživením ekonomík spôsobovali, že kľúčový ukazovateľ zadlženosti (dlh v pomere k HDP krajiny) takmer vôbec nestúpol.
Dokonca sa tento ukazovateľ v niektorých štátoch napriek vysokým deficitom znížil. Ako sa medzi ekonómami hovorí, štáty dlhy nesplácajú, ale vyrastajú z nich.
Economist vyrátal, že v rokoch 2022 až 2023 bola mediánová bohatá krajina schopná dosiahnuť primárny deficit vo výške približne 2 percentá HDP a ešte znížiť pomer verejného dlhu k HDP.
Po konkrétne príklady netreba chodiť ďaleko, slovenský dlh sa napriek hlbokému ročnému schodku znížil z 57,7 percenta HDP v roku 2022 na lanských 56 percent. Pomer dlhu Talianska k HDP klesol od roku 2020 približne o 18 percentuálnych bodov, a to napriek ročným deficitom siahajúcim k desiatim percentám HDP. Podiel francúzskeho dlhu na tamojšom produkte sa za ostatné roky takisto znížil.
Grécko vďaka kombinácii priaznivých hospodárskych podmienok s prísnou fiškálnou politikou zaznamenalo pokles pomeru dlhu k HDP o 50 percentuálnych bodov.
No zatiaľ čo od konca pandémie sa inflácia držala na vysokej úrovni a v mnohých štátoch bol aj hospodársky rast solídny, v najbližších rokoch sa takáto (pre ukazovateľ dlhu) priaznivá kombinácia nepredpokladá, keďže rast cien sa oproti vlaňajšku podstatne spomalil. Vlády vo väčšine krajín tak budú v ďalších rokoch čeliť výrazne horším číslam.
Taliansko bude najzadlženejším štátom Európy do troch rokov
Kým minulý rok mohla talianska vláda dosiahnuť primárny deficit až 2 percentá HDP a ešte znížiť mieru zadlženia, teraz musí dosiahnuť prebytok jedno percento HDP, píše Economist. Tamojšia vláda však ráta s deficitom na úrovni 4,4 percenta.
Bloomberg s odvolaním sa na agentúru Scope Ratings píše, že Taliansko bude mať už o tri roky najväčší dlh v Európe. Predbehlo by tak fiškálne zodpovedné Grécko, ktoré znižuje svoju zadlženosť míľovými krokmi. Medzinárodný menový fond takúto výmenu poradia najzadlženejších krajín predpovedá v roku 2028.
V podobnej situácii ako Taliansko sú mnohé ďalšie štáty. Dlh má vzrásť aj Slovensku. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva, že po tomto roku stúpne na úroveň 58,6 percenta HDP a po tom ďalšom bude atakovať maastrichtskú hranicu 60 percent.
Nie div, že sa čoraz hlasnejšie hovorí o fiškálnej konsolidácii.
„Myslím si, že je dosť hlúpe, ak si krajiny myslia, že môžu naďalej dosahovať značné fiškálne deficity a akumulovať značný dlh v pomere k HDP bez toho, aby to malo prípadné dôsledky,“ skonštatoval Charles Dallara, bývalý šéf Inštitútu medzinárodných financií (IIF).