Koalícia pochybným spôsobom pripravuje odvolanie úradníka Staňáka. Štátu ušetril stámilióny

Vyzerá to tak, že ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) pokračuje v čistkách. Tentokrát sa zamerala na nezávislý Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO).

Parlament v stredu schválil pozmeňujúci návrh poslanca Zdenka Svobodu (Hlas). Takzvaným prílepkom k nesúvisiacej novele zákonodarcovia schválili možnosť retroaktívne odvolať súčasného šéfa Michala Staňáka bez udania dôvodu.

Zároveň zrušili podmienku, že riaditeľom nemôže byť človek, ktorý za posledné tri roky pracoval pre súkromnú zdravotnú poisťovňu Dôvera alebo Union.

Novým šéfom inštitútu bude môcť byť len vyštudovaný farmaceut alebo lekár.

„Ako keby to bola inštitúcia, kde bude riaditeľ liečiť alebo predpisovať lieky. Čo poznám odborníkov, ktorí majú farmakoekonomiku, etiku alebo zdravotnícke rozhodovanie vyštudované na prestížnych svetových školách (vrátane Michala), tak ani jeden z nich nie je lekár alebo farmaceut. Tento medicínsky základ nie je nevyhnutný,“ konštatuje na sociálnej sieti zdravotnícka odborníčka Jana Ježíková.

V kuloároch sa hovorí, že novým riaditeľom by mohol byť Tomáš Tesář, ktorý je v súčasnosti predsedom komisie pre liekovú politiku v súkromnej zdravotnej poisťovni Union.

V minulosti Tesář NIHO ostro kritizoval. Pre Mediweb napísal, že posudky tejto inštitúcie sa využívajú na predmete „hodnotenie zdravotníckych technológií“ na Farmaceutickej fakulte UK a Lekárskej fakulte UK ako vzor toho, ako sa to nemá robiť. Tvrdil, že NIHO len prekladá závery zahraničných HTA agentúr do slovenského jazyka a nič samostatne neanalyzuje.

Ministerstva zdravotníctva sme sa opýtali, prečo sa takto radikálne menia podmienky počas výkonu riadne zvoleného riaditeľa, ktorému ministerka ani náznakom nedala vedieť svoju nespokojnosť a či vylučuje, že od augusta bude Tesář novým šéfom NIHO. Článok budeme aktualizovať o odpovede.

Priamym odpovediam sa rezort vyhol. Poslal len stredajšie video Zuzany Dolinkovej.

Potreba nezávislého úradníka

Michal Staňák pripravoval od roku 2020 na ministerstve zdravotníctva podklady na vznik prvej nezávislej HTA agentúry. Ide o inštitúciu, ktorá hodnotí, či nové zdravotnícke technológie (lieky, zdravotnícke pomôcky, prístroje, medicínske postupy) majú oproti súčasným spôsobom liečby dostatočný klinický prínos na to, aby sme ich začali preplácať z verejného zdravotného poistenia.

Výskum nových liekov stojí obrovské financie, takže firmy majú záujem, aby sa predali. Štáty majú však obmedzený rozpočet na zdravotníctvo. Musíme preto zvažovať, či sa nám oplatí plne hradiť liek, ktorý onkologicky chorému človeku predĺži život trebárs o tri týždne, ak nám potom neostane v systéme dosť peňazí napríklad na zvýšenie platov zdravotných sestier.

Výrobcovia liekov ich chcú predať za čo najdrahšie a politici môžu byť ovplyvniteľní buď firmou alebo osudmi pacientov. Zdravotným poisťovniam sa zas oplatí preplácať čo najmenej liekov. Preto je dôležité, aby výhodnosť nových zdravotníckych technológií hodnotil nezávislý inštitút.

HTA agentúry môžu buď povedať, že sa nové lieky neoplatí plne hradiť, alebo že ide o dobrú investíciu, ktorá má pre pacientov prínos – v takom prípade vyrátajú a štátu odporučia, akú zľavu by si mal od danej firmy pýtať.

NIHO má len poradnú funkciu, konečné rozhodnutie je na ministerstve zdravotníctva.

Štátu ušetril milióny eur

Presne toto robí na Slovensku NIHO, ktoré funguje od roku 2022. Ide o nezávislý úrad, ktorý má zákonom nastavené financovanie a povinnosti tak, aby bol nezávislý od politiky aj od farmabiznisu.

Úrad ročne rozhoduje o nákupe liekov v hodnote stoviek miliónov eur.

Doteraz ho viedol Staňák, najskôr ako poverený riaditeľ a neskôr ako šéf, ktorý vzišiel z riadneho výberového konania. Staňák má magisterský titul z oblasti zdravotnej politiky, filozofie a ekonómie na z prestížnej University College London a doktorát z aplikovanej etiky z oblasti rozhodovacích procesov v zdravotníctve na Viedenskej univerzite. Pôsobil päť rokov ako analytik v Rakúskom národnom HTA inštitúte, kde vypracoval desiatky HTA hodnotení pre Rakúsko, Nemecko a Európsku sieť HTA inštitúcií.

Za dva roky fungovania NIHO jeho zamestnanci štátu ušetrili skoro dvesto miliónov eur: v prvom roku 55 miliónov eur a v roku 2023 viac ako 110 miliónov eur.

Na porovnanie, úplne nová univerzitná nemocnica v Martine bude stáť 375 miliónov eur. Za štyri roky fungovania teda tento úrad ušetrí peniaze, za ktoré by sme dokázali postaviť úplne novú modernú nemocnicu so 660 lôžkami a 19 operačnými sálami.

Náklady na činnosť tejto inštitúcie sú ročne len 1,7 milióna eur. To znamená, že aktuálne predstavuje úspora až 65-násobnú návratnosť za investíciu.

Staňák: Nedostal som žiadne echo o nespokojnosti

Šéf NIHO pre Štandard hovorí, že legislatívna zmena zamestnancov zaskočila. Osobne nedostal z ministerstva zdravotníctva žiaden signál o nespokojnosti s výsledkami jeho práce. Ministerka sa s ním od nástupu do funkcie ani raz nestretla. „So všetkými na rezorte som plynulo spolupracoval a vedeniu ministerstva ešte stále intenzívne pomáhame pri nábehu,“ hovorí.

Dozorná rada NIHO vo výročnej správe skonštatovala, že úrad si splnil svoje povinnosti na sto percent. „Nemali sme žiadne echo, že by sme niečo robili nedostatočne,“ poznamenáva úradník.

Zamestnanci po tomto zásahu nevedia, do akej miery budú môcť svoju prácu naďalej robiť nezávislo, lebo zmena vedenia má tendenciu ovplyvniť aj prácu ľudí. Staňák nechcel komentovať, či po jeho potenciálnom odchode hrozia výpovede ostatných pracovníkov, ale kolektívom to podľa jeho slov zatriaslo.

Odborník dodáva, že farmaceut alebo lekár mohli úradu šéfovať aj doposiaľ, akurát sa o pozíciu mohli uchádzať aj iné profesie, lebo oblasť zdravotníckych technológií je medziodborová. „Na medicíne sa to nikto neučí, posledných päť rokov prednášam a viem, že študenti o tom nemajú ani šajnu. Na farmácii sa tomu venuje jeden predmet, ktorý je, pri všetkej úprimnosti, tiež nedostatočný,“ hodnotí s dôvetkom, že koalícia pri legislatívnej zmene vymazala podmienku, aby mal uchádzač niekoľkoročné skúsenosti z oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií.

Dodáva, že otázna je aj právna rovina tejto zmeny. Pri výberovom konaní získal Staňák hlasy celej výberovej komisie a bol právoplatne zvolený na päťročné funkčné obdobie. Od 1. augusta zrazu nespĺňa kritériá na pozíciu riaditeľa, lebo sa retroaktívne menia podmienky.

„Je otázka vyspelosti demokracie, nakoľko si dokážeme udržať nezávislé inštitúcie a nechať ich fungovať. Na Slovensku sa opakovane potvrdzuje, že nastavenú nezávislosť rušíme. Nikto vo vyspelej Európe si nedovolí zmeniť podmienky počas výkonu riaditeľa, ktorého právoplatne vymenovali a nijako nepochybil. Takýmto spôsobom ho vyhodiť je absolútne nevídané,“ uzatvára.

Opozícia považuje návrh za škodlivý

Zástupcovia opozície hovoria o „pokútnom“ predložení návrhu, o rozklade nezávislej inštitúcie a účelovosti zmien v prospech farmafiriem. Kritizujú aj spôsob predloženia zmien na poslednú chvíľu formou takzvaného „prílepku“ k zákonu, s ktorým zmeny obsahovo nesúvisia.

„Vládna koalícia účelovo mení zákon, aby pozbavila Michala Staňáka funkcie riaditeľa NIHO. Chce urobiť z nezávislého inštitútu ďalšiu svoju slúžku, ktorá sa bude podieľať na korupcii v zdravotníctve tam, kde je to najcitlivejšie – pri inovatívnych technológiách a liekoch,“ uviedol Marek Krajčí (hnutie Slovensko).

„Po novom bude môcť vláda odvolať riaditeľa tohto úradu bez dôvodu a dosadiť si svojho nominanta – napríklad aj priamo z farmafirmy, s priamym konfliktom záujmov. Aj spôsob, akým sa tento zákon dostal do parlamentu, vzbudzuje vážne obavy,“ uviedol poslanec za PS Oskar Dvořák. Podľa neho sa zdá, že kritériá pre budúceho riaditeľa zákon upravuje tak, aby sa ním mohol stať konkrétny človek.

Ani Tomášovi Szalayovi (SaS) sa nepozdáva ustanovenie o odvolaní riaditeľa inštitútu aj bez udania dôvodu. „Toto nie je dobrý návrh. (…) Je to škodlivá vec, slovenské zdravotníctvo to oľutuje,“ uviedol. Podotkol, že zmeny neavizovala koalícia ani vo výbore, kde mohli diskutovať. „Toto považujem za nehoráznosť a drzosť,“ vyhlásil s tým, že takto si novú politickú kultúru nepredstavoval.

František Majerský (KDH) rovnako kritizoval postup vládnej koalície. „Miesto toho, aby hľadali riešenia na pomoc ľuďom, riešia miesta pre svojich straníkov. Takýmto tempom nebude žiaden odborník chcieť pracovať pre štát a ako krajina sa nikam neposunieme,“ poznamenal.