Majiteľ Proxenty Kožík: Naša spoločnosť je zdravá. Na Kube zvyšujeme životnú úroveň

Ako developer pôsobí Proxenta na trhu od roku 2013. Sedem projektov v Bratislave a dva v Nitre priniesli na Slovensko už viac ako tisíc bytov.

S potravinárskou produkciou začala Proxenta v Galante, kde v závode Healthy Food Supplements vyrába proteínové tyčinky pre rôzne privátne značky. V roku 2017 tam postavila novú výrobnú halu. Na Kube pod hlavičkou spoločnosti Proxcor neskôr spustila spoločný podnik na produkciu cereálií. Oba podniky boli v roku 2023 už v zisku. Najnovším projektom skupiny je továreň na spracovanie kakaa, tiež na Kube.

V poslednom období slovenské médiá upozornili na to, že by viaceré subjekty skupiny Proxenta nemuseli byť práve v najlepšej kondícii, keď polovica ich najväčších firiem mala za rok 2022 záporné imanie. Znamená to, že mali viac záväzkov ako aktív. Zároveň však dodali, že finančné výsledky Proxenty za rok 2023 už boli iné, keď záporné vlastné imanie vykazovali len dve z ich šestnástich firiem.

Médiá naznačovali, že vylepšenie účtovníctva mohla spoločnosť dosiahnuť hlavne prelievaním kapitálu z firmy do firmy a vymieňaním dlhopisov za vlastné akcie, čím sa z dlhu stáva majetok spoločnosti. Úvod rozhovoru s Pavlom Kožíkom sa tak týkal práve tejto témy.

Redaktora Štandardu však zaujímalo aj to, prečo sa majiteľ Proxenty rozhodol vo veľkom investovať na krízou zmietanej Kube. A rozhovor sa stočil aj k tomu, ako investičné prostredie reagovalo na správu o atentáte na premiéra Roberta Fica.

Ako v súčasnosti hodnotíte finančné zdravie Proxenty?

Už za rok 2023 naši emitenti, ktorými sú Proxenta Private Equity, Proxenta Fundraising a Proxenta Invest, vykázali zisk presahujúci dva a pol milióna eur. Takže naša spoločnosť a naša skupina je zdravá a je v poriadku. Znakom toho, že sme zdravá firma, boli aj schválené úvery. Za rok 2023 nám zo slovenských bankových domov poskytli 37 miliónov eur na úveroch. To znamená, že banka si vás doslova vyzlečie dohola, preverí každú časť firmy. Nie je to jednoduché, niekedy to trvá aj rok. Proces schvaľovania na takúto sumu trval dokonca 12 až 14 mesiacov, ak si dobre spomínam.

V roku 2022 to v skupine Proxenta účtovne vyzeralo tak, že máte viac pôžičiek ako vlastných zdrojov, čo nemusí byť práve dobrým znakom pre investorov. Za minulý rok to už však bolo inak. Ako sa vám podarilo zlepšiť čísla v účtovníctve?

Ako som už spomínal, naši emitenti cenných papierov vygenerovali zisk, rovnako tak k tomu prispeli aj kladné hospodárske výsledky spoločnosti Proxenta Cuban Investments (PCI), ktorá je väčšinovým majiteľom spoločnosti Proxcor na Kube, ale napríklad aj rezidenčný projekt Tabáň v Nitre.

Výšku vlastného imania za minulý rok zvýšila aj kapitalizácia našich záväzkov. Napríklad spoločnosti Proxenta Private Equity voči svojej dcére Proxenta Cuban Investments. Tá totiž nakúpila technológie pre náš závod na výrobu cukroviniek. Technológia sa obstarávala približne tri roky. Z týchto nákupov vznikal vnútroskupinový záväzok. Ten sa po dofinancovaní technológie skonsolidoval na úrovni matky a vložil sa do kapitálových fondov PCI.

Tak sa stal záväzok súčasťou vlastného imania spoločnosti. V obchodných spoločnostiach ide o bežný postup, keď si materská spoločnosť svoje preinvestované zdroje kapitalizuje voči dcére.

Nie je to tak, že ste jednoducho dlhopisy preklopili na akcie? To by v podstate znamenalo, že dlh sa stal majetkom firmy, ktorý ale nakoniec v prípade problémov doľahne na investorov.

Určite nie. Pretože to technicky nie je možné.

Emitovanie dlhopisov má svoje pravidlá a podmienky a tie neumožňujú len tak „preklopiť“, čiže konvertovať dlhopis na akciu. Ak investor svoj dlhopis predá, alebo sa mu dlhopis na konci splatnosti vyplatí, tak to je iné. Peniaze môže využiť na nákup akéhokoľvek investičného produktu, napríklad aj akcie.

Nestal by sa takýmto spôsobom z dlhu spoločnosti jej kapitál? To by potom nebolo výsledkom zlepšenia zdravia jednotlivých firiem.

Účtovne to nie je možné, takto to fakt nefunguje. V momente, keď sa akcia vyemituje, stáva sa súčasťou vlastného imania danej spoločnosti. Predsa to, že akcia zmení majiteľa, nijako nezmení výšku vlastného imania spoločnosti. To ostáva rovnaké.

Takže určite odmietate, že sa niečo také sa deje – teda vymieňanie dlhopisov za akcie?

Áno, samozrejme.

Úrok na vašich dlhopisoch bol oproti iným finančným domom veľmi priaznivý. Prečo?

Minulý rok bol, aj vďaka rekordnej inflácii, rokom vyšších úrokov, a teda aj vyšších výnosov. Ak chceme hodnotiť výnos na aktuálnych dlhopisoch, treba spomenúť, že za posledné dva roky narástol len čosi okolo 1,5 percenta. Keď si pozrieme úrok, čo ponúkajú finančné domy, tak ten narástol skoro o štyri percentá. Sú priamo viazané na EURIBOR. Keď si k tomu pripočítate maržu banky, ste nákladovo tesne pod nákladmi na dlhopisový úrok.

Priemerná výška výnosov sa na väčšine korporátnych dlhopisoch pohybovala v roku 2023 zhruba od 6 do 9 percent. Niektoré spoločnosti ponúkali aj vyšší výnos. Nami emitované dlhopisy v roku 2022 až 2023 ponúkali výnos, ktorý sa pohyboval na úrovni od sedem do 8,45 percenta. Čiže sme boli niekde v strede. Pri dlhopise s výnosom 8,45 percenta však treba povedať, že išlo len o veľmi limitovaný balík, pričom jeho splatnosť je až päť rokov a výnos sa vypláca až na konci tohto obdobia. Čiže podmienkam je aj výška výnosu primeraná.

Čo sa týka bezpečnosti investovania, na Slovensku ešte stále pretrvávajú dozvuky z atentátu na premiéra. Ako reagovalo na túto správu investičné prostredie?

Naši analytici hovoria, že v rámci retailových investícií zatiaľ žiadna zmena nenastala. Vo vnútri skupiny teda našťastie nevidíme zatiaľ žiadne dôsledky. Verme tomu, že to bude tak aj naďalej. Čo sa zahraničných investorov týka, máme informácie, že by to nemal byť nejaký zásadný problém pre to, aby sa zahraničné investície na Slovensku zastavili.

K tomu asi treba dodať len v ľudskom rozmere, že si všetci prajeme, aby sa situácia upokojila. V rodinách aj vo firmách. Aby sa to celé utlmilo, ustálilo a následne to potom môže mať aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. 

Vnímate teda výzvy niektorých politikov na upokojenie situácie ako pozitívne, možno do budúcnosti aj pre investičné prostredie? 

Áno, samozrejme, veľmi pozitívne. Dúfajme, že to v tomto duchu pôjde aj naďalej. Nič iné si neželáme. Na Slovensku máme tiež veľkú byrokraciu, prajem si, aby sa aj toto zmenilo a aby sme vedeli čo najefektívnejšie podnikať.

Naša krajina je krásna, na tom sa verím zhodneme, a chceme tu všetci v pokoji žiť, podnikať a efektívne budovať hodnoty. Možno to vyznie ako klišé, ale my sme sa o tom bavili aj vo vnútri firmy. Chceme, aby sa situácia upokojila, aby bol pokoj a aby sme všetci mohli robiť to, čo potrebujeme, čo chceme a nech to môžeme robiť čo najlepšie.

Development sa na Slovensku považuje za veľmi výhodný biznis, napokon máte v ňom aj najviac nainvestované. Ale kým sa dostanete k predaju nehnuteľnosti, môže to trvať aj roky. Ako hodnotíte vaše doterajšie investície v tomto segmente a čo od nich očakávate do budúcnosti?

Developmentu sa venujeme už od roku 2013. Naše projekty sú v rôznych štádiách rozpracovanosti. To nám pomáha ľahšie zvládať cyklické zmeny a zároveň flexibilnejšie reagovať na výkyvy trhu. Pri výbere ďalšieho developmentu je pre nás vždy najdôležitejšia lokalita. Tá je kľúčová – ak máte dobrú lokalitu, dokážete byty predávať aj vtedy, keď je dopyt slabší.

Je však pravda, že povoľovacie procesy sú extrémne dlhé. Úprimne poviem, keď spočítam to, koľko trvá výstavba a porovnám s časom, ktorý nám trvá získať potrebné povolenia, výstavba trvá kratšie. Verím, že nová legislatíva prinesie zmeny, na ktoré čaká celé Slovensko.

A čo sa týka projektov, ktoré sme už postavili, tam sa nám darilo veľmi dobre. V Nitre sme postavili dva projekty, dokopy mali cez 400 bytov. Všetky sa predali, aj obchodné priestory. V Bratislave sme postavili Proxenta Residence, Weinhauer, Blokk. Všetko v Starom Meste. Ťažký development, lebo sme riešili brownfieldy [zanedbané staršie nehnuteľnosti, pozn. red.], ale každý jeden sa predal a zarobil si na seba. Spolu okolo 140 bytov.

Koncom minulého roka sme skolaudovali Kesselbauer, tiež v centre Bratislavy. Tam ostáva na predaj už len pár bytov zo 115. Staviame pekný projekt v Devínskej Novej Vsi, tam pribudne cez 260 bytov. A obrovský projekt už pripravujeme v Banskej Bystrici, keď chystáme spolu takmer 900 bytov, ale to je projekt na jednu dekádu. Čiže, ako som hovoril, každý projekt je v inom štádiu prípravy, výstavby. Aby sme boli pripravení, keby prišla ďalšia zmena na trhu s realitami.

Čo považujete za najnáročnejšie obdobie v histórií vašej skupiny? Bolo niečo, s čím ste museli zápasiť?

Samozrejme, tak ako aj iné firmy, aj nás zastihla koronakríza. To znamená, že to malo svoje finančné dôsledky. 

Koronakríza prišla, čo sa Proxenty týka, v čase, keď sme realizovali developerské projekty, keď sme realizovali rozbeh nášho výrobného závodu na proteínové tyčinky v Galante, keď sme realizovali náš najväčší obrovský projekt na Kube. A pritom sme nemohli cestovať. Mali sme obrovské obmedzenia v rámci všetkého a každej aktivity, ktorú sme mali rozbehnutú. A toto sme dokázali zvládnuť. Už v roku 2023 sme dokázali ísť do zisku v rámci našich projektov, ktoré sme ukončili, ako napríklad rezidenčný projekt Kesselbauer, ale aj v rámci výrobných závodov.

Ďalší veľký projekt je závod na výrobu proteínových tyčiniek v Galante, ktorý sme začínali na zelenej lúke. To znamená, že kúpite pozemok, vystaviate halu, nakúpite novú modernú technológiu. Samozrejme, zamestnáte ľudí a musíte ich platiť, takže to má svoj priebeh. Takýto veľký projekt má dlhodobú návratnosť v rokoch. Je veľmi prirodzené, že v prvej etape takéhoto projektu sa snažíte získať podiel na trhu a to sa nám už podarilo. Dnes už máme spoločnosť Healthy Food Supplements v Galante v zisku, síce v malom, ale máme v zisku, tržby však už počítam v miliónoch a máme 20-percentný podiel na trhu.

A to napriek koronakríze, keď nám ľudia nemohli chodiť do práce, museli sme obmedziť výrobu v tom čase. Bolo to naozaj mimoriadne komplikované a náročné, však nielen pre nás, ale pre všetkých.

Už ste spomenuli veľký investičný projekt na Kube, podnik na výrobu cukroviniek. Videl som nejaké vaše fotky z tohto miesta a vyzeralo to tak, že si to maximálne užívate, že ste proste potrebovali spojiť si príjemné s užitočným a mať nejakú zámienku ísť na dovolenku (úsmev). 

Pravda je, že Kubu mám naozaj rád, ale zároveň tie projekty, čo tam máme, sú funkčné a prinášajú zisk. To je jednoducho základ podnikania. Keby to tak nebolo, tak tam nie sme. Ale moja žena tvrdí, že som musel byť v minulom živote Kubánec. Ona si to osobne vysvetľuje takto... 

Myslím si, že tam zapadnete. 

Nie raz sa mi stalo, že na mňa prirodzene ľudia začnú rozprávať na Kube po španielsky a berú ma ako domáceho. Teda, keď práve neprídem v obleku, ale som tam nejako povedzme ležérnejšie oblečený (úsmev). Kubánci totiž nezvyknú nosiť obleky, na ktoré je tam príliš teplo.

Začalo sa to obyčajnou dovolenkou. Jednoducho som si povedal, že toto je krajina, do ktorej by som sa rád vrátil. Nie už ako turista, ale ako investor. A slovo dalo slovo. Chvíľu to trvalo, ale sadol som do lietadla a začal v Havane vyhľadávať možné investície. Samozrejme, že tá príprava predtým prebiehala z Bratislavy. 

Bolo to procesne časovo náročné, aby som sa v tej spleti administratívy dokázal zorientovať. Pomohlo mi kubánske veľvyslanectvo, kde mi povedali: “Tu sa robí toto, na tomto ministerstve to, za týmito dverami ti poradia zase iné.” 

No a išiel som už s konkrétnym itinerárom na prvý biznis trip do Havany. Najskôr som sa zameral na turistický segment. Časom som ale pochopil, že tam je príliš veľká konkurencia. Však Kuba je o turizme, je to najväčší prísun peňazí pre Kubu ako takú.

A napokon ste sa rozhodli pre potravinárstvo.

Áno, veď medzitým sa už začala rozvíjať aj myšlienka proteínových tyčiniek v Galante a začal sa kumulovať odborný personál. Aj preto som v takzvanom portfóliu príležitostí, ktoré pre investorov každý rok aktualizuje kubánska vláda, vyhľadal projekt, ktorý mi hneď padol do oka a povedal som si, áno, toto by mohlo byť ono.

Región Caibarién, provincia Villa Clara, výroba sladkostí. Už vtedy som vedel, že na Kube tieto produkty absentujú. Jednoducho boli tam prázdne regále a ja vedel som, že sa v Caibariéne môžu vyrábať produkty, ktoré sú pre obyčajných ľudí a domáci ich milujú, ale nemajú ich.

Takže som si to spojil a naozaj sme sa pri tomto spoločnom projekte s kubánskou vládou aj dokázali dohodnúť na podmienkach, s ktorými sú obe strany spokojné. A dnes už sme v štádiu, keď vyrábame, takže evidentne to bolo správne rozhodnutie a naše výrobky nájdete v obchodoch. Distribuujeme naše produkty do jednotlivých predajných sietí, na letiská, do hotelov a rozbiehame exportné aktivity aj mimo Kuby.

Niekde som čítal aj to, že si vás Kubánci vážia aj preto, že ste sa osobne zúčastňovali na každom rokovaní. Naučili ste sa po španielsky? 

To je pravda. Po španielsky sa dohovorím. Ešte to nie je to na biznis úrovni, ale učím sa. Možno to, paradoxne, bolo aj výhodou, keď som mal počas vyjednávaní vedľa seba tlmočníka, že jednoducho nevnímate celé to okolie, idete si svoje. Máte nejaký scenár, ktorý si chcete splniť. 

Kubánci sú v negociáciách, treba podotknúť, veľmi úspešní a dobrí. Silný súper, keď to mám tak povedať...

Dokonca je tam aj kultúrny rozdiel... 

Áno, my učíme našich nových kolegov ten kultúrny rozdiel vnímať, ako sa správať. Pre nás bežné, dynamické správanie na manažérskej úrovni môže kubánska protistrana vnímať ako nejaké nátlakové správanie. 

V akom zmysle dynamické? 

Keď ako manažér poviete jednoducho nesmieš to robiť takto, musíš to spraviť takto, budete im dávať striktný príkaz, alebo komunikovať silovo, tak si to tá kubánska strana môže zle vysvetliť. Povie si, veď “Ježiš, ale ja sa snažím”. Musíte im to vedieť vysvetliť pre nich vhodným spôsobom. 

Oni sa radi učia, veľmi radi sa učia. A my sme sa naučili, že jednoducho rétorika musí byť prispôsobená ich kultúre, pretože sme v ich krajine a je to to najmenej, čo môžeme a musíme spraviť. 

Ak sú takí citliví na agresiu, tak mi prídu mäkkí. Mali ste to pri vyjednávaní ľahšie? 

To nie je úplne pravda. Oni sú veľmi priateľskí a musia vás navnímať. Poviem taký príklad, keď sme podpísali memorandum o spolupráci, po vyjednávaní sme si sadli za spoločný stôl a tam mi povedali: “Tak, aby si vedel, teraz sme sa zasnúbili. Ešte nie je svadba, chceme, aby nastala, ale uvidíme čo bude.”

Dnes už je úroveň vzťahov na mimoriadne vysokej úrovni. Sme aj priateľmi aj biznisovými partnermi, Proxenta je strategickým partnerom na Kube. Aj v najvyšších kruhoch nás vnímajú ako veľmi seriózneho strategického investora, ktorý sa nezľakol napríklad koronakrízy a ide si za svojím cieľom. 

Keď už som spomenul memorandum, spomeniem aj podpis zmluvy. Dostali sme sa do štádia, keď sme podpísali kontrakt, sadli sme si za spoločný stôl a povedali: „Pavol, podpísali sme kontrakt, vitaj v rodine. Už si náš. Ak budeš čokoľvek potrebovať, len daj vedieť, pretože teraz si súčasťou našej rodiny.“ Doslova takto to zaznelo. Musím povedať, že vtedy to trošku so mnou aj citovo zakývalo. 

Na druhý deň to, samozrejme, bol už tvrdý biznis, ale v ten večer a v deň podpisu bol aj na ľudskej úrovni mimoriadne hodnotný. 

Vaším partnerom sa stala firma Coralsa. Ide o štátny podnik? 

Spoločnosť Coralsa je štátny podnik. Je aktívna v rámci zmiešaných spoločných podnikov so zahraničnými investormi v potravinárskom segmente. My sme desiatou firmou na svete, ktorá podniká v rámci potravinárskeho segmentu na Kube a jedným z partnerov Coralsy. 

V Proxcore vlastníte 51-percentný podiel, teda väčšinový.

Áno a tiež trojpätinovú väčšinu v predstavenstve. Takže dnes už vieme, ako sa spolu zladiť, aby sme schvaľovali veci, ktoré sú potrebné pre fabriku a zatiaľ všetko prebieha bezkonfliktne. 

Na jednej strane prichádzajú z Kuby správy o 30-percentnej inflácii v roku 2023 a na druhú stranu Proxenta láka investíciami na Kube do oplátok. Nemáte z takejto ekonomickej situácie obavy? 

Kuba má obrovský potenciál. Štyri pätiny všetkého, čo Kuba potrebuje, nakupuje a my, akonáhle sme sa stali domácim výrobcom, tak sme jednoducho mimoriadne konkurencieschopní. Inak povedané, tá konkurencia, ktorej by ste sa v európskom prostredí dennodenne mali báť, vám na Kube až tak nehrozí. Viem, čím sme si museli prejsť, kým sme spustili výrobu. Takže keby ste mi dnes povedali, že idete vyrobiť konkurenčný závod, tak mám niekoľko rokov čas, kým vôbec začnete vyrábať. 

Sme strategickým podnikom, to má svoje výhody. Napríklad, ak by mala byť problémom elektrická energia, tak sme v rámci strategickej línie nastavení ako napríklad nemocnica – tú elektrickú energiu stále máme, takže máme zabezpečenú kontinuálnu výrobu. 

A čo zvyšovanie cien palív o 500 percent v tomto roku? 

V súvislosti s palivami sme taktiež v špeciálnom režime. Ale aj tak. Ak sa na Kube o 500 percent zvýši cena palív, znamená to, že z piatich pesos (28 centov) bude stáť 25 pesos (1,38 eura). Tie ceny boli tak veľmi podhodnotené a vládou dlhodobo dotované na minimách, že aj toto zdraženie sa dostáva len do nejakých absolútne normálnych trhových podmienok, ktoré sú schopní všetci znášať. A podniky určite. 

Na druhej strane, keď človek zavíta na Kubu a náhodou vyjde mimo letoviska, tak vidí biedu a nedostatkový tovar. Ľudia sa boja chodiť výťahom, lebo majú strach, že ak by vypadla elektrina, zostanú uväznení vo vnútri. 

Áno, na Kube je ťažký život. Neexistuje stredná trieda – buď máte alebo nemáte, takže tí, ktorí nemajú, majú ťažší život. Oba naše závody na Kube sú v regióne Villa Clara. V meste Caibarien, ktoré má 40-tisíc obyvateľov, sme ojedinelým prípadom. Priniesli sme tam obrovskú investíciu. Predstavte si nás v tom regióne ako Volvo na Slovensku. Prinášame tam zamestnanie, benefity, ktoré tí ľudia dovtedy nemali odkiaľ získať. Verím tomu, že pomáhame ľuďom, ktorí u nás pracujú, dostať sa na určitú životnú úroveň. 

V tomto čase Kuba mení zákonník práce, takže my už nemáme tabuľkovo nastavené platy, ako to bolo pri podpise zmluvy. Dnes už vieme trhovo prispôsobiť aj platy tak, ako napríklad na Slovensku, aby sme dokázali ľuďom platiť to, čo potrebujú k svojej existencii. 

Pred dvomi rokmi bola na Kube menová reforma. Predtým tam ešte existovalo takzvané konvertibilné pesos, ktoré bolo určené len pre turistov. Keď ste ako turista prišli, museli ste si toto pesos zameniť. Dnes už je jedno pesos, ktoré má stanovený kurz voči doláru a voči euru. To je takisto zásadný krok pre investorov, ktorý nastal. 

Na Kube sa povolilo podnikanie, takže za ostatný rok tu vzniklo viac ako desaťtisíc živnostníkov a eseročiek. Domáci môžu podnikať, mení sa životná úroveň tých, ktorí chcú pracovať a chcú využiť tú príležitosť, chytiť ju za pačesy, ako sa hovorí.

Kubánci môžu cestovať. To kedysi nemohli. Dnes teda už môžu ísť za prácou von a vrátiť sa domov tak, ako aj naši mladí ľudia. Toto všetko sú naozaj veľmi zásadné kroky zo strany kubánskej vlády. 

Poviem ďalší príklad, my už dnes ako investor môžeme mať otvorené účty v zahraničí, čo tiež napríklad pri podpise zmluvy nebolo možné. Takže naše exportné aktivity vôbec nie sú a nebudú zasiahnuté akýmkoľvek dianím na kubánskom trhu – vieme existovať v cudzích menách, dolároch aj eurách, vyvážať a predávať tak, ako keby sme boli kdekoľvek v Európe. 

Celkom ste ma prekvapili, akými reformami Kuba prechádza. 

Áno, na kvartálnej báze evidujeme zásadné zmeny. To, čo má prísť v najbližších týždňoch, sú dovozné clá, pre nás je to zase veľmi pozitívna správa, pretože majú byť zvýhodnení domáci výrobcovia, a teda aj tí zahraniční investori, ako sme my, čo na Kube vyrábajú. 

Sú to kroky, ktoré nielen my, ale všetci investori, veľmi vítajú. Na Kube je viac ako sto zahraničných investorov. My tam nie sme jediní. Dlhé roky tu fungujú nadnárodné spoločnosti ako napríklad Nestlé či Budweiser. To sú obrovské konglomeráty, ktoré pôsobia na kubánskom trhu 15 až 20 rokov. Takže kubánsky trh je pre mnohých zaujímavý a všetci čakáme na to, kedy sa znormalizujú podmienky, čo sa aktuálne deje.

Niektorých investorov však údajne v súvislosti s podnikaním na Kube zneisťuje aj to, že ste stále nepodpísali zmluvu o odkúpení 51 percentného podielu kubánskej fabriky na spracovanie kakaa Barbacocoa. Je to preto, že ste zatiaľ nezískali dostatok prostriedkov?

Spoločnosť Proxperia [realizuje projekt kubánskej továrne na spracovanie kakaa, pozn. red.] má potrebné finančné prostriedky na spomínanú akvizíciu. Akcionársky vstup do projektu je schválený kubánskou vládou, čo je v tamojších podmienkach rozhodujúci faktor pre vznik spoločného podniku.

Samotná zakladateľská zmluva síce doposiaľ nebola podpísaná, ale to je zapríčinené len dlhšími administratívnymi procesmi. Prvýkrát v histórii novodobej Kuby totiž zahraničný investor odkupuje akcie už vo funkčnej a zrekonštruovanej továrni a nebude investície smerovať do rekonštrukcie továrne a nákupu technológií, s čím na dotknutých ministerstvách doposiaľ nemali skúsenosť.

Treba podotknúť, že v prípadoch, keď sa odkupujú akcie strategického štátneho podniku zahraničným investorom aj v Európe platí, že celý proces, od negociácií až po finálny podpis zmluvy, trvá bežne dva až tri roky.

Koľko stojí objem akcií, ktoré sa chystáte odkúpiť?

Plánovaná investícia je vo výške 31 miliónov eur.

Kuba má v súčasnosti ťažkosti s produkciou cukru a musí ho teda dovážať. Ovplyvňujú podobné situácie vaše podnikanie?

V prípade našej továrne na výrobu cukroviniek v Caibariéne a rovnako tomu bude aj v rámci továrne na spracovanie kakaa v Baracoa, sú všetky kalkulácie nastavené tak, aby sa všetky suroviny potrebné na výrobu produktov na Kubu mohli dovážať.

Samozrejme, pokiaľ je to možné, snažíme sa zabezpečovať suroviny na výrobu priamo na Kube. Je to aj kvôli tomu, že chceme podporovať rozvoj domáceho hospodárstva. Avšak, zmluvne máme zabezpečený import všetkých potrebných surovín.

Keď som sa prvýkrát dozvedel, že podnikáte na Kube, predstavil som si ako na dovolenke v kubánskom podniku stretnem manažérov Slovákov, ako idú na pivo. Bude to tak? 

Samozrejme. 

Koľko ich je? 

Je to päť top manažérov. Ostatní ľudia sú domáci. Ide o top pozície, na ktorých sme sa v rámci našich negociácií dohodli. 

Naše požiadavka bola tiež obsadiť pozíciu generálneho riaditeľa, a to na obdobie do návratnosti investície. S tým sa počíta do 7 až 8 rokov od spustenia výroby. Následne nastupuje takzvaný rotačný systém, kde sa po piatich rokoch budú striedať generálny riaditeľ za kubánsku stranu a potom zase za slovenskú. 

Stáva sa to, že si s domácimi naši manažéri zájdu na pivko. Niektorí tam žijú už vyše troch rokov, a tak vznikajú aj priateľstvá. Chodia spolu na bejzbal, to je na Kube šport číslo jedna. Ľudský rozmer je dôležitý, aby sa nám hlásili do závodu kvalitní ľudia. 

Spúšťame projekt spolupráce medzi slovenskými univerzitami a ľuďmi v našej provincii vo Villa Clara. Spoluprácu nám sľúbila Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, kde verím, že budeme mať možnosť využiť ich špičkové laboratóriá. Pokiaľ by sme našli spôsob, ktorý by nám dokázal zafinancovať projekt, že by kubánski kolegovia chodili na školu k nám, tak by to bolo skvelé. Uvidíme, čo sa podarí, ale aj toto je súčasťou našej agendy. 

Predpokladám, že na Kube sa to nekončí. Už je nejaká krajina, kde sa zase prechádzate a premýšľate ako v nej investovať? 

Veľmi ma zaujala Latinská Amerika, kde vidím veľký potenciál, ale dôležité je povedať, že teraz v tomto štádiu chceme riadne makať na projektoch, ktoré máme rozbehnuté a držať ich naďalej v čo najzdravšej kondícii. Takže ak hovoríme o vízii, tak sa bavíme o horizonte najbližších desiatich rokov. 

Veľmi ma oslovila Kolumbia. Zatiaľ však ešte len analyzujeme a tvoríme administratívny priestor, aby sme si zvážili všetky za a proti. Takže krok za krokom tak, aby sme to úspešne zvládli. 

Kolumbia je pre nás pomerne exotická krajina. A nie len to, podľa informácií našich médií aj veľmi nebezpečná. 

Toto je úzus, ktorý tu máme zažitý nielen o Kolumbii, ale aj o Latinskej Amerike ako takej. Situácia v Kolumbii sa v posledných rokoch výrazne zlepšila. Aj keď, samozrejme, v niektorých častiach treba byť veľmi obozretný. Ale vychytené oblasti ako napríklad veľkomesto Medellín, sú bezpečnejšie a navštevuje ich množstvo turistov. Je to také juhoamerické Miami. Ak sa bavíme o bezpečnosti, musím povedať, že Kuba je mimoriadne bezpečná krajina. To je to, čo aj mňa pozitívne prekvapilo.

Ako to tam vyzerá?

Viackrát sa mi stalo, že som sa zatúlal niekde v starej Havane večer. Zabočíte namiesto doprava doľava a ste v uličke, o ktorej ste netušili. Zbadáte, že sa tam robí nejaký guláš a osloví vás chlapec, ktorý sa vrátil na dva týždne z Ameriky a priateľsky vás privíta, pozve vás na svoju oslavu, o ktorej ste ani netušili. Tak toto je Kuba.

Ja na Kube každému hovorím, neboj sa kdekoľvek kamkoľvek ísť, je to jedna z najbezpečnejších krajín vôbec.