Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šipoš: koaliční poslanci sa boja diskutovať s poslancami hnutia Slovensko

Michal Šipoš tvrdí, že koaliční poslanci sa boja diskutovať s poslancami hnutia Slovensko. Súkromné televízie podľa neho hnutie nepozývajú, lebo majú biznisové vzťahy s koalíciou.

Politik dodal, že oponentom nikdy nenadával a tvrdšie slová patria do diskusie. "V každej strane je niekto, kto má neprípustný slovník. Keby sme rozobrali, ako hovorí pán Blaha, Danko alebo Kotlár, nikoho by sme nepozývali do diskusie," domnieva sa Šipoš, ktorý bol v nedeľňajšom štúdiu RTVS sám, lebo Roman Michelko (SNS) s ním odmietol komunikovať.

Vytkol verejnoprávnej RTVS, že do všetkých diskusných formátov - Sobotné dialógy, O 5 minút 12 a Otvorene s Annou Vargovou - ich pozývajú najmenej zo všetkých parlamentných strán.

(rtvs)

Minúta  |  

Pacient napadol v bratislavskej nemocnici iného pacienta a dvoch zdravotníkov

Pacient napadol v bratislavskej nemocnici iného pacienta a dvoch zdravotníkov. Obaja zdravotníci utrpeli ľahšie až stredné poranenia tváre a horných končatín. Privolaná polícia agresívneho pacienta umiestnila do cely predbežného zadržania.

V krátkej dobe bude podľa UNB na neho podané trestné oznámenie.

"Ako lekár som sa s agresívnymi pacientmi stretol už niekoľkokrát, je to vždy veľmi nepríjemné a pochopiteľne nikto z nás nechce takéto situácie pri výkone svojej práce zažívať. Pre mňa osobne je však zarážajúce, ako často prichádza k takýmto agresívnym útokom na zdravotníkov. Zdravotníci nesmú byť vystavovaní verbálnym ani fyzickým útokom," povedal riaditeľ UNB Alexander Mayer.

Hovorkyňa UNB Eva Kliská ozrejmila, že rodina útočníka sa telefonicky vyhráža fyzickou likvidáciou personálu v nemocnici na Kramároch. "Kontaktovali sme už políciu a rovnako sme posilnili služby SBS práve na pracovisku centrálneho prijímacieho oddelenia," uviedla.

(tasr)

Minúta  |  

Michelko: Politici nebudú rozhodovať o tom, kto bude v STVR moderovať politické relácie

Michelko: Politici nebudú rozhodovať o tom, kto bude v STVR moderovať politické relácie. Má to byť podľa neho v kompetencii legitímne zvoleného riaditeľa a šéfa spravodajstva a publicistiky.

Poslanec Národnej rady Roman Michelko (SNS) odmietol, že politici budú zasahovať do dramaturgie diskusných politických relácií po zmenách telerozhlasu.

Dementoval a ospravedlnil sa za svoje predošlé vyjadrenie, že súčasní moderátori Marta Jančkárová a Marek Makara skončia. "Politik si musí vedieť priznať chybu,” vyhlásil.

Michelko zároveň zopakoval svoje výhrady k niektorým aspektom relácií ako napríklad Večera s Havranom. Ocenil však diskusnú reláciu Do kríža, ktorú moderuje šéfredaktor Štandardu Jaroslav Daniška, pričom ju označil za nezávislú a objektívnu, lebo "pravda sa tam hľadá, nie postuluje".

(rtvs)

Minúta  |  

Roman Michelko odmietol v RTVS diskutovať so šéfom poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michalom Šipošom

Roman Michelko odmietol v RTVS diskutovať so šéfom poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michalom Šipošom. Televízia musela ich diskusiu rozdeliť na dve časti.

Poslanci OĽaNO podľa poslanca SNS nedokážu komunikovať vecne a prejavú to osobnými atakmi aj v parlamente. "Ak tomu budeme dávať priestor, politická kultúra bude extrémne upadať," tvrdí Michelko v relácii O 5 minút 12.

Ostrakizácia bývalého OĽaNO prináša podľa Michelka ovocie, lebo strana sa v prieskumoch dostala pod päť percent. Pripomenul, že voči komunikácii hnutia sa ohradzuje aj zvyšok opozície. "Táto strana je založená len na nálepkovaní a nemá žiadnu pridanú hodnotu," naznačil Michelko.

(rtvs)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Smer. S Republikou v koalícii by mal skoro ústavnú väčšinu

Voľby by vyhral Smer pred PS a Hlasom. Do Národnej rady SR by sa dostala Republika aj SNS. Matovič, Demokrati a Aliancia neprekročili parlamentné kvórum.

Smer by získal 23,4 percenta hlasov. Progresívne Slovensko by obsadilo druhú pozíciu s 20,5 percentami  a Hlas by bol tretí s 14,3 percentami.

Do Národnej rady SR by sa dostalo celkovo sedem politických strán, vyplýva z prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3.

KDH by skončilo štvrté so ziskom 7,4 percenta hlasov. Za nimi by nasledovalo hnutie Republika s 6,4 percentami a SaS, ktorá by získala 6,1 percenta hlasov.

SNS by ako posledná prekročila päťpercentnú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu s presne piatimi percentami.

Do Národnej rady SR by sa nedostali strany Aliancia-Szövetség so ziskom 4,6 percenta, koalícia Slovensko, Za ľudí a KÚ, ktorá by dosiahla 4,5 percenta. Rovnako sú na tom Demokrati s 3,2 percentami a Sme rodina s 2,1 percentami hlasov.

V prepočte na parlamentné kreslá by Smer získal 42 mandátov, Progresívne Slovensko by malo 37 poslancov a Hlas by zaujal 26 kresiel. KDH by malo v parlamente 13 zástupcov, hnutie Republika 12, SaS 11 a SNS by obsadila 9 kresiel.

Súčasná koalícia Smer, Hlas a SNS by mala o dva mandáty menej oproti súčasnosti – 77. Keby si k sebe prizvali aj Republiku, mali by takmer ústavnú väčšinu – 89 poslancov.

Koalíciu by mohli vyskladať aj progresívci s Hlasom a KDH. Dosiahli by najtesnejšiu možnú väčšinu 76 poslancov.

Najdôveryhodnejším z predsedov politických strán je v súčasnosti premiér a líder Smeru Robert Fico, ktorému dôveruje 43 percent a nedôveruje 51 percent ľudí. Za ním nasleduje predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka s 31-percentnou dôverou a 58-percentnou nedôverou. Novozvolený predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok získal podporu 29 percent opýtaných a nedôveru 51 percent respondentov. Najnedôveryhodnejším z predsedov politických strán je líder hnutia Slovensko Igor Matovič. Tomu nedôveruje 75 percent ľudí, podporu mu vyjadrilo len 8 percent respondentov.

(mm, sita)

Minúta  |  

Orbán chce, aby ústrednou témou maďarského predsedníctva v EÚ bola migrácia

Orbán chce, aby ústrednou témou maďarského predsedníctva v EÚ bola migrácia. Uviedol, že Maďarsko už uplatňuje politiku, v rámci ktorej sa žiadosti o azyl posudzujú v tretích krajinách predtým, než sa žiadateľom schváli vstup.

Predseda vlády Maďarska Viktor Orbán v komentári zverejnenom v nedeľu pre noviny mediálnej skupiny Funke uviedol, že víta postoj nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý zvažuje možnosti presunutia azylových konaní do krajín mimo Európskej únie.

V polovici júna Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu vo výške 200 miliónov eur a k tomu ďalší jeden milión eur za každý deň omeškania. Rozhodnutie bolo reakciou na rozsudok z decembra 2020, kedy súd rozhodol, že Budapešť nedodržala pravidlá Únie, najmä pokiaľ ide o konania týkajúce sa poskytovania medzinárodnej ochrany a návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Predsedníctvo v EÚ rotuje každých šesť mesiacov a 1. júla preberie túto pozíciu od Belgicka práve Maďarsko. Ide prevažne o byrokratickú funkciu a zahŕňa napríklad stanovenie programu zasadnutí, usmerňovanie politických diskusií k prijatiu rozhodnutia či hľadanie kompromisu medzi členskými štátmi, keď chýba jasný konsenzus.

Maďarsko prisľúbilo, že bude zastávať pozíciu spravodlivého mediátora, no krajina má napäté vzťahy s inštitúciami EÚ, a to najmä v otázkach právneho štátu a korupcie.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.