Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom svojho webu deklaruje, že jeho základnou úlohou je zabezpečenie pokojnej budúcnosti pre všetkých. "Rezort tvorí legislatívu v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkov tak, aby ochránilo veľkú časť obyvateľstva pred rizikami v živote a zároveň zabezpečilo spravodlivé prerozdelenie dôchodkov v národnom hospodárstve," uvádza sa na portáli.
Ide však o náročnú agendu, a tak niet divu, že sporadicky čelí kritike. Zabezpečenie spravodlivého systému totiž nie je jednoduché. A už vôbec nie v prostredí neustálych spoločenských či ekonomických zmien. Ide však zároveň o jednu zo zásadných oblastí vládnutia, pretože podpora štátu v sociálnej sfére a manažovanie dôchodkového systému sa týka doslova každého z nás.
Novinky týkajúce sa tohtoročného vianočného bonusu pre poberateľov rôznych dôchodkových dávok Štandard detailnejšie priniesol už pred víkendom. Sociálnu poisťovňu sme však v tejto súvislosti požiadali aj o dáta, ako sa vyvíjal počet poberateľov 13. dôchodku v posledných rokoch.
Ide o zásadný údaj, keďže nárok na túto extra decembrovú rentu nemajú len penzisti na starobnom či predčasnom starobnom dôchodku, ale aj tí, ktorí majú nárok na vdovské, vdovecké či sirotské dávky.
K niektorým štatistikám sa pritom dostanete pomerne jednoducho, a to na tomto linku. Nájdete tu podkategóriu s názvom dôchodkové poistenie a prehľad dát z poslednej päťročnice. Na základe týchto dát sa počet poberateľov všetkých dávok v tejto oblasti ku koncu roka hýbal mierne nad 1,4 miliónmi.
Z uvedených ich najmenej bolo v roku 2021, a to 1,407 milióna. Oproti koncu roka 2022 potom medziročne počet stúpol na 1,426 milióna, teda o zhruba 13-tisíc poberateľov. Skok vidíme aj za prvé štyri mesiace tohto roka. Podľa dostupných údajov je ich už teraz 1,443 milióna a vyzerá to, že to ešte porastie, pričom jedným z významných dôvodov tohto vývoja je nastavenie politiky odchodu do predčasných dôchodkov.
Už v máji totiž výstup Sociálnej poisťovne hovoril jasne. "Za prvý štvrťrok tohto roka pribudlo 19-tisíc novopriznaných predčasných dôchodkov," informovala inštitúcia s tým, že počas minuloročného prvého štvrťroku to bolo menej ako päťtisíc seniorov.
Dôležitým je aj údaj, že priemerná výška vyplácaného predčasného dôchodku počas marca 2024 predstavovala 756 eur. Starobní penzisti si však v sledovanom mesiaci priemerne siahli na sumu o 83 eur nižšiu. No a v prvom kvartáli odišlo na starobný dôchodok takmer deväťtisíc osôb, čiže v porovnaní s predčasnými len približne polovica.
Pokiaľ sa však chceme dostať k počtu ľudí, ktorým v decembri vznikne nárok na 13. dôchodok, musíme poznať aj počty, ktoré pribúdajú v radoch invalidných dôchodcov, ale i vdovských, vdoveckých či sirotských penzií. Tu sa počet poberateľov zvýšil o 10 800 ľudí. "Celkovo za štvrťrok roku 2024 pribudlo dokopy takmer 38-tisíc ľudí do rôznych druhov dôchodkov," uvádza poisťovňa.
Viac ako tretine obyvateľov prichádza renta
Práve vysoký počet poberateľov dôchodkových dávok aktuálne potvrdil aj Európsky štatistický úrad. "Každý tretí obyvateľ SR poberá od štátu nejaký dôchodok v rámci sociálnej ochrany, poberatelia dôchodkov tvoria 33,2 percenta obyvateľstva," uvádza inštitúcia s tým, že je to najviac v celej Únii.
I keď však jeden z troch Slovákov nejakú zo spomínaných dávok poberá, ich výška sa s dôchodkami spoza hraníc veľmi porovnať nedá. "Celkové sumy vyplatené na dôchodky tvoria takmer deväť HDP, čo patrí k najnižším hodnotám v EÚ," pokračuje Eurostat.
Slovensko je teda výrazne pod priemerom. Pri porovnávaní krajín sa nám za rok 2021 ušla 19. priečka z celkových 27 krajín. Z dát vyplýva, že dôležité nie je len to, koľkým ľuďom štát dokáže pomáhať, ale aj v akej výške.
Eurostat, ktorý zosumarizoval výdavky na dôchodky, vyčíslil ich relatívny percentuálny podiel z výkonu ekonomiky krajiny v štyroch typoch podľa sociálneho rizika, na ktoré sú určené. Sledované boli staroba, invalidita, pozostalostné dávky aj nezamestnanosť. "Priemer v krajinách EÚ bol v roku 2021 na úrovni 12,9 percenta HDP. Na dôchodky a penzie sa vynaložilo približne 1 882 miliárd eur," vyplýva zo správy.
Rozdiely medzi krajinami boli však markantné. Kým najštedrejší na penzie boli Gréci (16,4 percenta HDP) a Taliani (16,3 percenta), s 15 percentami sa na k nim blížilo Rakúsko a len o jednu desatinu menej vynakladá na dôchodky krajina pod Eiffelovkou.
Slovensko sa síce neocitlo na úplnom chvoste, približovalo sa však k opačnému koncu rebríčka, teda ku krajinám, ktoré dávali na renty omnoho menej v pomere k domácemu produktu. "Najnižšie hodnoty mal tento ukazovateľ v Írsku (4,5 percenta), na Malte (6,4 percenta), v Maďarsku (sedem percent) a v Litve (7,1 percenta)," dodáva úrad.
Porovnanie ukázalo, že kým objem finančných prostriedkov vyplatených v dôchodkoch v rámci celej EÚ počas roka 2021 medziročne vzrástol o 2,8 percenta, pomer k HDP klesol, pod čo sa podpísala rýchlejšie rastúca ekonomika EÚ. V roku 2020 totiž šiel na dôchodky vyšší podiel – 13,6 percenta z HDP celej EÚ.
O tom, že starnutie obyvateľstva je fenoménom, s ktorým sa aktuálne musí popasovať väčšina krajín, svedčí, že najväčšiu kategóriu v rámci EÚ, až takmer 79,9 percenta z vyplatených súm, tvorili výdavky na starobné dôchodky. "Na druhom mieste boli pozostalostné dôchodky s podielom 12 percent z celkových výdavkov a nasledovali invalidné dôchodky (7,9 percenta)," vyplýva z dát úradu.
V Únii poberal dôchodok každý štvrtý človek
Pokiaľ sa pozrieme na všetky členské krajiny, aspoň jeden z typov dôchodkov poberal každý štvrtý obyvateľ Únie. Celkovo tvorili 27,2 percenta zo všetkých obyvateľov EÚ. Za Slovenskom, ktoré si prvé miesto získalo s podielom vyplácania šplhajúcim sa na 33,2 percenta, tretine obyvateľom poskytujú sledované formy penzie aj v Luxembursku, Litve a Estónsku, v ktorých poberatelia tvorili 32 až 33 percent z celkového počtu obyvateľov.
Okolité krajiny mali síce nižšie podiely poberateľov dôchodkov ako Slovenská republika, stále však išlo o nadpriemerné hodnoty v rámci EÚ. "Česko, Rakúsko a Poľsko vyplácali dôchodky približne 28 percentám obyvateľstva. Výrazne pod priemerom Únie bolo Maďarsko (22 percent z obyvateľov)," vyčísľujú štatistici.
Naopak, najmenšie podiely obyvateľov, ktorí poberajú nejaký dôchodok, mali Cyprus, Malta a Španielsko, a to od 19 do približne 21 percent.