Zákon však nezabudol ani na takzvanú poistku, ktorá stanovuje minimálnu sumu, pod ktorú vianočná penzia nesmie klesnúť – 300 eur. "Zároveň vláda bude môcť nariadením rozhodnúť o skoršom vyplatení časti 13. dôchodku, a to najmä v prípade, ak by sa zhoršila sociálna a ekonomická situácia," doplnilo ministerstvo.
Najvyšší bonus mali dať dôchodcom na predčasných dôchodkoch
Téma odchodov do predčasných dôchodkov je stále živá. V minulom roku zmena podmienok odchodu do dôchodku a dve valorizácie spôsobili, že z trhu na zaslúžilý odpočinok smeroval rekordný počet ľudí. Motiváciou bola, samozrejme, predovšetkým zaujímavá suma, ktorá žiadateľom vďaka tomu vychádzala, a to aj napriek "sankcii", ktorú pri odchode do predčasnej penzie musí poistenec obetovať.
A práve tieto priemerné sumy predčasných dôchodkov, ktoré sa zjavne hýbali v zaujímavejšej rovine ako tie starobné, sú základom pre stanovenie sumy 13. dôchodku. Tá sa preto vyšplhala vyššie, než spomínaných 606,30 eura.
"Mnohí si sťažujete, prečo poberatelia predčasných starobných dôchodkov dostanú v roku 2024 trinásty dôchodok o 30 eur vyšší [635,50 eura, pozn. red.], ako poberatelia starobných dôchodkov," oslovuje svoje kruhy exminister práce a daňový expert Jozef Mihál prostredníctvom svojho profilu na sociálnej sieti.
Dodáva, že predčasné starobné dôchodky, vyplácané v súčasnosti v Slovenskej republike, sú pritom v priemere o dosť vyššie, ako tie starobné. Veľkú ich časť totiž poberajú ľudia nad 70, 80 či 90 rokov a ich penzie, priznané niekedy pred desaťročiami, sú po všetkých tých "valorizáciách" pomerne nízke a tak "kazia priemer".
"Aj tu v praxi vidíte, že v našom dôchodkovom systéme je jednoducho zle nastavená valorizácia a výsledkom sú nízke starobné dôchodky ´starodôchodcov´," konštatuje odborník s dôvetkom, že nastavenie výšky trinástych dôchodkov je nelogické. V roku 2025 by tak podľa jeho odhadov poberatelia predčasných penzií dostali až približne o 90 eur viac.
Každý dôchodca, ktorému Sociálna poisťovňa vyplatí v decembrovom termíne riadny starobný dôchodok, dostane teda súčasne vyplatený trinásty dôchodok v jednotnej výške. "A to bez ohľadu na to, aký vysoký je jeho riadny starobný dôchodok, a bez ohľadu na to, koľko rokov na Slovensku platil odvody," uzatvára Mihál.
Aj u poberateľov skutočne nízkych dôchodkov je podľa neho vysoko pravdepodobné, že si na sumu siahnu v plnej výške, pričom uvádza aj konkrétne príklady:
Kritika zavedenia nového vianočného bonusu sa zďaleka nekončí
Odbornej verejnosti sa od začiatku nepozdáva nielen to, koľko prostriedkov vytiahne 13. dôchodok zo štátnej pokladnice, ale aj jeho neadresnosť. "Nezodpovedná sociálna politika, vrátane 13. dôchodku, prispieva k rastu výdavkov," konštatuje na svojom portáli Inštitút ekonomických a spoločenských analýz s dôvetkom, že plošné poskytovanie dávok je plytvaním, ktoré do budúcna bude tlmiť rast ekonomiky a tým aj príjmy obyvateľstva.
V diskusii o starobných dôchodkoch sa podľa neho takmer vždy pracuje s predpokladom, že dôchodcovia poberajú nízke dávky, z ktorých sa dá len ťažko vyžiť. "Je to však veľmi skresľujúci pohľad," tvrdí inštitút, ktorý si od Sociálnej poisťovne vyžiadal informácie o počte a výške vyplácaných dôchodkov.
Vyplýva z nich, že ku koncu januára 2024 poberalo až 107 712 starobných dôchodcov mesačne viac ako tisíc eur, ďalších 377 366 starobných dôchodcov v pásme 685 až 999 eur poberá dávku vyššiu, ako bol priemerný dôchodok v januári 2024 (671 eur).
Pre ilustráciu, v minulom roku dostali poberatelia starobnej penzie vyššej ako 963,33 eura 50-eurový vianočný bonus. Pri vyššie uvedenom počte ľudí s nárokom na dávku by to predstavovalo celkovú sumu takmer 5,4 milióna eur. Ak k tomu prirátame 300 eur vo forme jednorazového príplatku, ktorý koncom roka odklepla vláda, dostali spolu takmer 38 miliónov. Po novom si táto skupina penzistov siahne v decembri na 65,3 milióna eur. Rozdiel je markantný.
Inštitút sa však zameral aj na iný aspekt. Z pohľadu minimálnej mzdy, ktorá je u pracujúceho človeka vo výške 616 eur, malo viac ako 645-tisíc ľudí rentu vyššiu ako spomínaná suma, čo predstavuje viac ako polovicu z celkového počtu dôchodcov (58 percent). "Nižší ako minimálny dôchodok poberá zhruba 48-tisíc ľudí, štyri percentá dôchodcov," dopĺňa INESS.
Poukázali aj na bizarnosť nastavenia štátnej pomoci. "Bezdetný jednotlivec pracujúci za minimálnu mzdu nemá nárok na žiadnu dávku sociálneho systému. Štátny sociálny systém považuje tento príjem za dostačujúci na živobytie," poznamenávajú analytici s tým, že na rozdiel od starobných dôchodcov, človek s minimálnou mzdou obyčajne nevlastní nehnuteľnosť, a jeho náklady a úroveň spotreby sú v porovnaní so starobným dôchodcom vyššie.
Ešte markantnejší rozdiel je pri porovnaní dôchodcu s priemerným dôchodkom a jednotlivca poberajúceho dávku v hmotnej núdzi. "Dávka so všetkými príplatkami v prípade jednotlivca dosahuje mesačne 267 eur. Na rozdiel od dôchodcov jej poberateľ predpokladaných 606 eur v podobe 13. dôchodku nedostane," upozorňuje inštitút.
Vo výsledku tak viac ako polovica príjemcov túto dávku dostane bez toho, aby ich príjmová situácia bola považovaná za ťaživú. "Ide o selektívnu podporu, ktorá je odtrhnutá od príjmovej reality domácností na Slovensku. Paradoxne, prispievať na túto dávku budú aj ľudia poberajúci minimálnu mzdu," vysvetľujú ekonómovia.
Namiesto sporenia, tu teda podľa analytikov a odbornej verejnosti máme plytvanie v skutočne zaujímavých rozmeroch, ktoré by sme si pri tomto obrovskom deficite nemali dovoliť. A štát namiesto hľadania priestoru, kde by sa dalo šetriť, zavádza nové a nové dane.
Len zo sladených nápojov má pritom pritiecť podľa rezortu financií zhruba 80 miliónov eur. Ale, ak by napríklad 13. dôchodok nedostali ľudia s rentou prevyšujúcou tisíc eur, úspora by činila len 65 miliónov. Inštitút prepočítal viac príkladov, kde a koľko by sa dalo ušetriť.
Primárne však poukazuje predovšetkým na čoraz nápadnejšiu stratégiu štátu. "Plytvanie vo verejných výdavkoch by nemalo byť dôvodom zvyšovania daní," uzatvára INESS s tým, že nové dane budú brzdiť ekonomickú aktivitu a budúci rast miezd a príjmov obyvateľstva.
Štát uznal nepomer medzi poberateľmi
Predčasný 13. dôchodok však nakoniec nebude vyšší ako ten starobný. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny totiž odstránilo nepomer medzi 13. dôchodkom u predčasných dôchodcov a riadnych poberateľov starobného dôchodku. "Zmenu zákona o sociálnom poistení už schválil parlament," informuje v piatok hovorkyňa rezortu Natália Jachym Holubová.
"Parlament schválil návrh, podľa ktorého výška žiadneho druhu 13. dôchodku nemôže prekročiť sumu 13. starobného dôchodku. Jednoducho sme do zákona zaviedli strop," hovorí minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš s dôvetkom, že takéto nastavenie je správne a spravodlivé.
Poberatelia predčasného dôchodku sa teda dlho z avizovanej vyššej sumy netešili. "Až do minulého roka bol priemerný ročný predčasný dôchodok vždy nižší ako priemerný ročný starobný dôchodok," pripomína rezort s tým, že pre makroekonomické ukazovatele, ale aj nešťastné zásahy predchádzajúceho vedenia rezortu do predčasných dôchodkov sa v minulom roku prvýkrát stalo, že priemerný predčasný dôchodok bol vyšší ako priemerný ročný starobný dôchodok, a to takmer o 30 eur.
Preto podľa ministerstva vznikol nepomer aj pri stanovení 13. dôchodku, ktorý novou legislatívou aspoň v rámci vianočného bonusu skorigovali. Predčasní dôchodcovia tak nedostanú viac ani v tomto a ani v nasledujúcich rokoch.
