Pri masovom hrobe už stavať nebudú. Bude Kremnička precedens pre podobné lokality?

Pri prípravách na masaker im pomáhali aj členovia nemeckej Sicherheitspolizei (SIPO), bezpečnostnej služby Sicherheitsdienst (SD) a gestapa.

„Výskumy novovekých lokalít, kde ide o udalosti spred osemdesiatich rokov sa doteraz takmer vôbec nerobili,“ uviedol Pavol Šteiner, ktorý vedie archeologický tím z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Cieľom aktuálneho archeologického výskumu je potvrdiť známe fakty, prípadne priniesť nové poznatky o tragických udalostiach. „Vychádzali sme z predpokladu, že na mieste, kde sa masovo strieľalo, by sa mohli tesne pod povrchom nájsť nábojnice,“ objasnil archeológ.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťV obci Poniky usmrtili medvedicu s mláďatami. Vychovala viacero problémových generácií

V takom prípade by vedeli presne stanoviť, že práve na tomto mieste sa diali popravy a odtiaľto boli telá hádzané do priekopy alebo do vykopaných bunkrov.

„Chceme dokázať prítomnosť tiel v spodnej časti tankovej priekopy, ale pôjde len o potvrdenie, že stále ide o masový hrob obetí nacistických represálií, ktorý je potrebné pamiatkovo chrániť,“ vysvetlil motiváciu archeologického výskumu. Ten si objednalo mesto, ktoré sa o pamätník a jeho okolie stará.

„V prvej etape sme robili povrchový prieskum, hlavne s využitím detektorov kovov. Našli sme na niektorých miestach nábojnice z ručných zbraní, ktorými nacisti popravovali obete,“ uviedol pre Banskobystrický Štandard Šteiner.

Potvrdilo sa však aj to, s čím archeológovia počítali, že stavebné úpravy a úpravy prostredia sa podpísali pod fakt, že očakávaný počet vystrelených nábojníc bol oveľa menší. Našli len pár kusov. „Ich poloha však jasne ukázala, že sa nám podarilo určiť presné miesta, kde sa tieto popravy uskutočnili,“ doplnil archeológ.

Bezprostredne po vojne väčšinu tiel zavraždených exhumovali, no zhruba tristo by ich stále malo byť v spodnej časti protitankovej priekopy. Teda na mieste, kde v bezprostrednom susedstve nedávno vyrástli rodinné domy, lebo dotknutému územiu doteraz chýbalo patričné pamiatkové ochranné pásmo.

Exhumácie v roku 1945 zastavili úrady po vypuknutí lokálnej epidémie týfu, ktorá súvisela práve s rozkladajúcimi sa telami. Neskôr sa už s exhumáciami v tankovej priekope nepokračovalo.

Mohlo by vás zaujímať

AktualizovanéPolitikaPrvé výjazdové rokovanie od atentátu. V Rimavskej Sobote strážili vládu desiatky policajtov

„Z jednoduchého štatistického prehľadu však vieme z počtu popravených a exhumovaných vypočítať, že v priekope sa stále nachádza ešte zhruba 300 tiel,“ vysvetlil Šteiner.

Tieto telá, vzhľadom na slovenskú legislatívu, nemožno považovať za archeologické nálezy a teda tento hrob považovať za archeologický objekt. Podľa našej legislatívy ide totiž o vojnový hrob. Miesto ich posledného odpočinku tak zostane nedotknuté.

„Cieľom druhej etapy je predovšetkým skúmanie oboch povstaleckých bunkrov. Toho väčšieho betónového a menšieho z dreva a zeminy, ktorý sa takisto stal masovým hrobom. Ten bol však kompletne exhumovaný a telá preniesli do masového hrobu pod pamätníkom, ktorý tu stojí vedľa,“ doplnil archeológ.

V minulosti banskobystrická samospráva v tejto lokalite povolila výstavbu a doslova ako huby po daždi tam začali vyrastať nové rodinné domy a to len pár metrov od tankovej priekopy, kde sú doteraz pochované obete popráv.

Majitelia týchto nových domov o tom hovoriť nechcú a na otázky, či im to nevadí, reagovali podráždene. Iní zas argumentujú, že o ničom nevedeli. „Ja som vedel, že je tu nejaký pamätník, ale že tu je stále hrob s telami, to som nevedel,“ povedal pre náš denník jeden z obyvateľov.

Súčasné vedenie mesta Banská Bystrica hovorí, že výstavba v tesnej blízkosti masového hrobu bola umožnená zmenami a doplnkami Územného plánu aglomerácie mesta Banská Bystrica z roku 1999, ktoré odsúhlasili vtedajší poslanci.

Mohlo by vás zaujímať

RozhovorPsychologička: Ak dieťa prosí o odvoz z tábora viac dní za sebou, rodičia by mali spozornieť

„S územným plánom sa v minulosti zaobchádzalo rôzne. V roku 2015, v prvom roku môjho pôsobenia vo funkcii primátora sa nám podarilo schváliť nový Územný plán mesta Banská Bystrica, ktorý okolie masového hrobu v Kremničke začal chrániť a nedovoľoval ďalšiu výstavbu,“ uviedol primátor Ján Nosko.

Podľa zákona však aj nový územný plán musel akceptovať všetky dovtedy právoplatne vydané územné rozhodnutia, vrátane povolenia na vybudovanie novej ulice v blízkosti tohto pietneho miesta. To, že v tejto lokalite vyrástli domy je niečo, čomu vraj súčasné vedenie mesta zabrániť nevedelo a nemôžu teda niesť zodpovednosť za tých, ktorí v roku 1999 výstavbu na tomto mieste povolili.

„V uplynulých rokoch sme čelili viacerým atakom zo strany vlastníkov pozemkov, ktorí majú zámer ďalšej výstavby v okolí Pamätníka obetiam fašizmu. Zásadne však odmietame meniť územný plán tak, ako to urobili naši predchodcovia pred 25 rokmi,“ doplnil Nosko.

Podľa jeho slov musí Pamätník v Kremničke zostať dôstojným mementom minulosti a najväčšiu úctu tomuto významnému miestu vzdajú tým, že ho budú chrániť a príkladne sa oň starať.

„V tom roku, keď bolo vydané územné rozhodnutie o rozšírení výstavby, nikto vlastne žiadny zákon neporušil. Na papieri všetko krásne sedí, pretože bol doposiaľ pamiatkovo chránený iba pamätník a jeho areál s masovými hrobmi,“ vysvetľuje archeológ Šteiner.

Podľa neho vojensko-historické pamiatky tohto typu – protitankové priekopy, zákopy, či bunkre, nie sú väčšinou klasifikované ako kultúrne pamiatky. To znamená, že nemajú žiadnu zákonnú ochranu.

Mohlo by vás zaujímať

RozhovorPeter Núñez: Štandard je na ďalšej križovatke, potrebujeme viac novej energie

„A práve presne na to je zameraný tento náš výskum. My výskumom písomných dokumentov, archeologickým výskumom potvrdíme existenciu a význam tohto miesta a tým pádom krajský pamiatkový úrad môže začať proces rozšírenia pamiatkovej ochrany celého tohto areálu,“ doplnil Šteiner.

Stavať v týchto miestach sa už však nebude a to aj z toho dôvodu, že zasiahla banskobystrická Krajská prokuratúra. Tá rozhodla o zastavení ďalšej výstavby, ktorá bola plánovaná aj z druhej strany pamätníka.

„Na základe získaných informácií a dokumentov dospela k záveru o nedostatočnej právnej ochrane lokality a odporučila Mestu Banská Bystrica bezodkladne podať návrh na vydanie územného rozhodnutia o stavebnej uzávere,“ napísala prokuratúra v stanovisku.

Históriu v Kremničke, aj keď veľmi smutnú, sa zrejme podarí zachrániť a výstavba nových domov a objektov tam už nebude možná. Podobných lokalít na Slovensku sú však desiatky. Niektoré boli dokonca navždy zničené. Neprišiel výskum do Kremničky neskoro?

„Nikdy nie je neskoro. Je lepšie začať teraz, ako sa pozerať ďalšie roky ako sa podobné lokality likvidujú. Mnohé takéto lokality zaniknú kvôli výstavbe a to len preto, že niekto nájde nejakú dieru v legislatíve. Dokonca developerovi je niekedy jednoduchšie zaplatiť pokutu za zničenie lokality, než financovať výskum,“ doplnil Šteiner.

„Tá povolená výstavba v Kremničke, to sa nemalo stať. Žiaľ, už to ale nezmeníme. Ani si nerobme ilúzie, že by sa tieto stavby odstránili, pretože sú to stavby oficiálne legálne. Po tých ľuďoch to ani nikto nemôže chcieť. Treba to brať pozitívne, že sa tento proces podarilo zastaviť,“ vysvetlil.

Podľa neho môže navyše Kremnička slúžiť do budúcnosti ako pamiatkový precedens. Že v záujme samosprávy, v spolupráci s pamiatkarmi, archeológmi, historikmi, domácimi nadšencami, sa upozorní na význam takýchto lokalít a nebudú ohrozované ďalšou výstavbou.