V koalícii nikto nezdvihol hlas proti rente v lex atentát. Zákon mohol mať širšiu podporu

29052024_36_schodza_vlady_6046578 Matúš Šutaj Eštok (zľava) Robert Kaliňák. Foto: Pavol Zachar/TASR

Parlament by mal vo štvrtok definitívne schváliť zákon zvaný ako lex atentát. Sú v ňom oparenia, ktoré majú zlepšiť bezpečnostnú situáciu v štáte po streľbe na predsedu vlády Roberta Fica v Handlovej. Očakávalo sa, že zákon bude výsledkom širšej zhody v politickom spektre a nepôjde len o dielo vládnej väčšiny, respektíve ministra obrany Roberta Kaliňáka a jeho tímu.

Vláda presadila v parlamente zrýchlené prerokovanie zákona. Opozícia mala k tomu výhrady. Koalícia argumentovala práve útokom na premiéra a nevyhnutnosťou prijať konkrétne opatrenia.

Upravila jednak poskytovanie ochrany určených objektov ako úrad vlády či sídlo prezidenta, rozšírila tiež poskytovanie ochrany najvyšším ústavným činiteľom aj po skočení výkonu ich funkcie.

Novotou je úprava podmienok, za ktorých možno obmedziť zhromažďovacie právo. Navrhla tiež zmeny v priestupkovom zákone a posilnenie oprávnení polície v snahe objasniť priestupky prostredníctvom prevádzkovateľov internetu. Návrh zákona zadefinoval úlohy Slovenskej informačnej služby pri získavaní a vyhodnocovaní informácií týkajúcich sa ochrany ústavných činiteľov a poskytovanie týchto informácií polícii.

Z rozpravy v parlamente vyplynulo, že vo viacerých prípadoch koalícia pripravila korekcie po výhradách opozície, ale aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku či verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského. Neustúpila však vo všetkom. Nedotknuteľným zostáva návrh o rente pre premiéra a šéfa parlamentu, ak boli vo funkcii dve plné funkčné obdobia. To znamená dvakrát po štyri roky.

Kto má výhrady proti rente?


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami