Vláda presadila v parlamente zrýchlené prerokovanie zákona. Opozícia mala k tomu výhrady. Koalícia argumentovala práve útokom na premiéra a nevyhnutnosťou prijať konkrétne opatrenia.
Upravila jednak poskytovanie ochrany určených objektov ako úrad vlády či sídlo prezidenta, rozšírila tiež poskytovanie ochrany najvyšším ústavným činiteľom aj po skočení výkonu ich funkcie.
Novotou je úprava podmienok, za ktorých možno obmedziť zhromažďovacie právo. Navrhla tiež zmeny v priestupkovom zákone a posilnenie oprávnení polície v snahe objasniť priestupky prostredníctvom prevádzkovateľov internetu. Návrh zákona zadefinoval úlohy Slovenskej informačnej služby pri získavaní a vyhodnocovaní informácií týkajúcich sa ochrany ústavných činiteľov a poskytovanie týchto informácií polícii.
Z rozpravy v parlamente vyplynulo, že vo viacerých prípadoch koalícia pripravila korekcie po výhradách opozície, ale aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku či verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského. Neustúpila však vo všetkom. Nedotknuteľným zostáva návrh o rente pre premiéra a šéfa parlamentu, ak boli vo funkcii dve plné funkčné obdobia. To znamená dvakrát po štyri roky.
Kto má výhrady proti rente?
Najsilnejšiu kritiku zavedenia renty vyslovila opozícia ako celok. Nevidí žiadny súvis medzi rentou a zvýšením bezpečnosti v štáte. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) hovorí, že lex atentát je šitý horúcou ihlou, pripomína jej cestu k policajnému štátu a poukazuje na neprimeraný zásah do základných práv a slobôd.
„Myslím si, že to bolo naozaj obrovskou chybou, že sme si nesadli za okrúhly stôl a nepovedali sme si, že krajina je v obrovskom napätí. Naozaj sedíme ako na sude s pušným prachom,“ vyhlásila Kolíková cez víkend v relácii Sobotné dialógy v RTVS.
Ustanovenie o rente však nemusí byť trvalé. Ide totiž o obyčajný zákon. Ak sa dostane k moci zoskupenie strán súčasnej opozície, môžu ho z legislatívy v ďalšom volebnom období vyradiť.
Koalícia mohla získať podporu KDH
Nateraz to vyzerá tak, že lex atentát získa podporu len vládnych poslancov. Mohla byť na ňom však širšia politická zhoda. Predseda KDH Milan Majerský totiž naznačil, že kresťanskí demokrati by sa k podpore pridali po tom, čo koalícia niektoré ustanovenia zo zákona vypustí. KDH však prekáža renta.
„Ak by tam nebola renta, predpokladám, že zahlasujeme, nech sa renta rieši samostatným zákonom,“ povedal Majerský v nedeľu v relácii V politike v televízii TA3.
Podľa šéfa KDH sa mohlo napríklad stanoviť, aká by bola výška renty za prvé volebné obdobie, aká za druhé s tým, že by mala možno progresívny rast pri určitých dĺžkach volebného obdobia. „Nie teraz narýchlo. Renta nerieši bezpečnosť,“ zdôraznil Majerský.
Vládne strany bez pochybností
V koalícii sa doteraz neobjavili hlasy, ktoré by spochybnili opodstatnenosť renty. Minister vnútra a šéf strany Hlas Matúš Šutaj Eštok na otázku denníka Štandard, či je presvedčený, že by lex atentát mal riešiť rentu, odpovedal, že zákon je reakcia na bezprecedentný útok na demokraciu, ktorý rieši predovšetkým zvýšenú bezpečnosť ústavných činiteľov.
„Renta pre predsedov vlády, ktorí venovali kus svojho života občanom SR a následkom toho majú výrazne zníženú možnosť ďalšieho pracovného zaradenia, nie je bezpečnostným opatrením, ale súčasťou postoja štátu k ústavným činiteľom, ktorý sa otvoril predovšetkým z pohľadu bezpečnosti,“ povedal Šutaj Eštok.
Otázkou tiež je, či lex atentát nie je skôr téma pre ministra vnútra ako obrany. „Predloženie zákona Robertom Kaliňákom nevnímam ako agendu ministra obrany, ale zastupujúceho predsedu vlády, pretože je úplne prirodzené, že na takýto závažný čin musí reagovať vláda ako celok,“ ozrejmil Šutaj Eštok.
Vicepremiér Kaliňák 19. júna na tlačovej besede priblížil okolnosti, ako sa renta dostala do vládneho návrhu zákona. Povedal, že v podstate išlo o jeho iniciatívu. „V otázke platových náležitostí bolo rozhodnutie, ktoré som sám spracoval, pretože ja ho považujem za bezpečnostné opatrenie,“ vyhlásil.
Ustanovenie nie je podľa neho nejakým spôsobom kontroverzné. „Môže s ním niekto súhlasiť alebo nesúhlasiť, nespôsobuje škody niekomu na ľudských právach. A keďže ja s tým súhlasím, dovolil som sa opýtať koaličnej rady a vlády, či s tým bude takisto súhlasiť. Súhlasili,“ poznamenal s tým, že teraz žiada o podporu poslancov.
Nemožné začlenenie do bežného života
Exminister kultúry a komentátor Štandardu Marek Maďarič cez víkend o zavedení renty napísal, že miera sociálnej ohľaduplnosti k bývalým vysokopostaveným politikom je mimoriadna a rozhodne nepatrí do lex atentát.
„Niečo mi však hovorí, že práve táto ,hrozba‘, že politik sa raz bude musieť vrátiť do bežného života ako každý iný, je pre demokraciu užitočná. A nepriamo posilňuje aj našu bezpečnosť pred ambíciami politikov, ak zatiaľ nemajú istotu, že nech urobia čokoľvek, na konci dňa ich čaká limuzína s ochrankou,“ napísal Maďarič.
Z minulosti sú známi dvaja viacnásobní premiéri, ktorí si hľadali uplatnenie po odchode z funkcie. Premiér Vladimír Mečiar po odchode z postu predsedu vlády pokračoval ako predseda parlamentnej strany HZDS. Po vypadnutí HZDS z parlamentu išiel do dôchodku.
Mikuláš Dzurinda bol bez troch mesiacov dve funkčné obdobia premiérom. V roku 2006 sa po odchode KDH z vlády konali predčasné voľby v júni, pôvodne mali byť v septembri. Dzurinda v ďalších rokoch viedol SDKÚ, bol poslancom parlamentu. Vo vláde Ivety Radičovej zastával pozíciu šéfa diplomacie. Po páde Radičovej vlády sa opäť vrátil do parlamentu. V roku 2016 už do parlamentu nekandidoval. Z politiky sa však nevytratil. Pokračoval v Bruseli ako prezident think tanku Európskej ľudovej strany Wilfried Martens. Na jar 2015 sa stal tiež poradcom ukrajinského prezidenta Petra Porošenka.
Vo finančnom vyjadrení, by premiér a predseda parlamentu dostávali mesačne plat poslanca národnej rady, ktorý je v roku 2024 vo výške 4 076 eur.