Lex atentát rieši všetko okrem atentátu a potichu zavádza tvrdú ruku štátu

Navrhovateľom tohto zákona je síce vláda, ale špecificky je pri nej uvedené Ministerstvo obrany SR, teda rezort Roberta Kaliňáka. Oficiálnym dôvodom na predloženie tohto návrhu zákona je reflektovanie na bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica v Handlovej. Predložené návrhy majú byť iba prvou skupinou opatrení, čo naznačuje ďalšie zmeny zákonov.

Opatrenia sa budú meniť pri poskytovaní ochrany určeným osobám a ochrany určených objektov a dochádza tak k rozšíreniu okruhu osôb a objektov, ktorým sa ochrana poskytuje, ako aj k explicitnej úprave veľkej časti z nich v zákone, a nie v uznesení vlády, čím sa im poskytuje zásadne vyššia právna sila. Vybraní politici tak dostanú ochranku v oveľa väčšom rozsahu a budú musieť počas svojho funkčného obdobia bývať v preverených a chránených nehnuteľnostiach.

Takéto vymedzenie by ešte ako odpoveď na atentát dávalo zmysel ako následné protiopatrenia, aj keď atentát bol spáchaný na verejnom priestranstve po tom, ako predseda vlády sám prišiel k malej skupinke ľudí. Väčšina navrhovaných zmien však vo verejnosti vytvára viac otázok ohľadom ich základných práv, ako poskytuje odpovede na bezpečnosť ústavných funkcionárov.

Sporný zákaz pri zhromažďovaní sa

„Rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje.“ Hneď prvé navrhované ustanovenie v tomto znení môže naraziť na ústavné limity. Nie je totiž jasné, čo sa pod pojmom „rušiť“ myslí. Ak si predstavíme zhromaždenie jedného politického tábora, vedľa ktorého sa zhromaždí opozičný politický tábor, je to možné považovať za rušenie? Alebo treba dodať verbálne prejavy? Ak áno, aké?

Tomuto problému nepomohol ani Tibor Gašpar, ktorý v rozhovore pre TA3 hovoril o "protichodnom názore". Predstava, že pod rušením práva pokojne sa zhromažďovať sa podľa politikov skrýva zákonom povolený, ale protichodný názor občanov, je úplne mimo akýkoľvek ústavný rámec.

Je potom na mieste postihovať celú skupinu zhromaždených ľudí, ak takéto vyjadrenie má iba pár jedincov? Ak áno, opäť nie je zrejmé ako, pretože právo zhromažďovať je zaručené Ústavou SR, ktorá stojí nad zákonmi. Tá dokonca zakazuje podmieňovať zhromaždenie povolením orgánu verejnej správy, takže možno polemizovať, či daný zákaz nemožno vykladať práve v tomto zmysle ako protiústavný.

Obec môže protest zakázať, ak by hrozilo závažné nebezpečenstvo pre zdravie alebo ak na jednom mieste chcú zvolať zhromaždenia dva odlišné subjekty. Uvedené dáva zmysel z bezpečnostného hľadiska, pretože život a zdravie sú hodnoty chránené viac ako právo zhromažďovať sa, a preto je takýto zákaz ústavne komfortný.

Otázky potom vyvoláva aj situácia, ak by zhromaždenie nebolo pokojné, ale sprevádzané rôznymi výkrikmi či heslami, ktoré si niekto môže vyložiť aj ako nenávistné prejavy. Potom už možno toto zhromaždenie narúšať tak, aby to bolo v súlade s navrhovaným ustanovením? Veď predsa nejde o pokojné zhromaždenie.

Miesto protestov je podstatné

Zakázané budú zhromaždenia v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, súdov alebo objektov ústavných orgánov či iných. Miesto zhromaždenia bude určovať obec, a to prednostne na verejnom priestranstve, ktoré je námestím, parkom alebo podobným miestom, ak by bol ohrozený verejný poriadok. Cieľom je zabezpečiť podmienky pre nerušený a plynulý chod činnosti týchto štátnych orgánov.

Takéto zdôvodnenie opäť môže narážať na judikatúru Ústavného súdu. Ten pri protestných zhromaždeniach, ktorých by sa toto obmedzenie dotýkalo, vyslovil záver, že verejnosť, ako aj vládna moc ich musia strpieť. Aj protesty majú svoje pravidlá, ale nemožno ich obmedziť takým spôsobom, aby nenarúšali bežný chod vecí. Tým by potom stratilo protestné zhromaždenie svoju podstatu a bolo by absolútne neúčinné.

Práve určité obmedzenia kvôli protestnému zhromaždeniu majú vytvoriť tlak na inštitúcie, aby neignorovali vôľu zhromaždených ľudí. Ak by sa protesty dali ľahko ignorovať, a to aj pomocou právnej úpravy, občania by tak stratili účinný ústavný spôsob demonštrovať svoju nespokojnosť s určitou situáciou demokratickým spôsobom.

Polícia bude o zhromaždeniach informovať obce

Vláda chce rozšíriť zákaz zhromažďovania sa aj na základe informácií od Policajného zboru SR. Policajný zbor by mal poskytnúť obci informácie o dôvodoch pre takýto zákaz a ak sa obec rozhodne zhromaždenie aj tak povoliť, bude postihovaná pokutou do výšky 16 500 eur v prípadoch, ak dôjde k nejakým škodám. To samo osebe bude motivovať obce k zákazu všetkých zhromaždení, voči ktorým pošle Policajný zbor SR informácie o ich rizikovosti.

Ako bude možné tieto informácie verifikovať, nevedno. Kľudne to totiž môže byť jeden policajný informátor, ktorý príde s teóriu hrozby na politickom zhromaždení, ktoré bude musieť byť z tohto dôvodu zakázané. Potenciál na zneužitie je v tomto smere mimoriadne vysoký. Verejnosť totiž videla, akým spôsobom vie polícia fungovať, ak ide o politické ciele.

Návrh zákona má zakazovať aj zhromaždenia, pri ktorých existuje dôvodná obava, že v mieste konania zhromaždenia bude narušené pokojné užívanie obydlia viacerých osôb alebo ak by došlo k obmedzeniu dopravy, zásobovania alebo ak by to bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva.

Obmedzenia zhromaždení budú problém

Takéto ustanovenie je vyslovene protiústavné. Z daného všeobecného vymedzenia možno vyvodiť záver, že zhromaždenie sa nebude konať nikde, ak to kompetentné orgány nebudú chcieť. Ťažko nájsť relevantné miesto, kde by sme mohli hovoriť o tom, že protest nebude nikoho rušiť. Ako bolo už spomenuté vyššie, ide o popretie samotnej podstaty základného politického práva.

Stačí si spomenúť na nedávne protesty farmárov, ktorí zablokovali viacero ciest a hraničných priechodov. Podľa navrhovaného ustanovenia by tak porušili zákon, lebo dochádzalo k obmedzeniu dopravy. Podľa vládnej moci by sa tak protesty mali diať zrejme čo najďalej od spoločnosti, aby o nich nikto nevedel ani ich nepočul.

Takéto praktiky nemajú nič spoločné s demokratickým smerovaním spoločnosti. K uvedenému patrí aj nové ustanovenie Trestného zákona, podľa ktorého nezaplatenie pokuty v malej výške treba potrestať odňatím slobody až na dva roky. Hodí sa zdôrazniť slová pokuta v malej výške a odňatie slobody až na dva roky.

Väzenie namiesto pokuty

Ak niekto na proteste narúša poriadok, dostane pokutu. Ak ju nezaplatí, nastupuje vymáhanie exekúciou. Podľa novej úpravy je možno tento proces rovno preskočiť a uväzniť osobu. Samotný trest odňatia slobody má pritom pôsobiť až ako posledná možnosť trestu, ak nemožno ochranu spoločnosti dosiahnuť inak. V tomto prípade sa pristupuje rovno k tvrdej represii zo strany tých, ktorí oprávnene znižovali vysoké trestné sadzby pri majetkovej kriminalite z dôvodu neprimeranej prísnosti.  

Samotné priestupky sú od trestných činov odlíšené preto, že majú nepatrnú ale veľmi nízku mieru spoločenskej škodlivosti. Vláda však hovorí, že treba pri priestupkoch ľudí zatvárať. Opäť možno veľmi vážne diskutovať na tému, či niečo také je v súlade s Ústavou SR. Prvú verejnú kritiku už prezentoval sudca Peter Šamko, ktorý veľmi trefne vystihol s tým súvisiace problémy.

V neposlednom rade možno spomenúť aj platové nároky alebo iné benefity pre politikov. Tie, samozrejme, ako väčšina doposiaľ spomenutých bodov nemajú absolútne nič spoločné s tým, prečo a ako došlo k atentátu na premiéra Fica. Takýmto spôsobom potom možno zahrnúť akékoľvek nároky politikov pod pojem bezpečnosť bez toho, aby to dávalo praktický zmysel z pohľadu ich ochrany.

Rozšírenie právomocí Slovenskej informačnej služby o poskytovaní informácií pri hrozbách voči osobám vo funkciách vyzerá ako zbytočná nadpráca. SIS má aj za úlohu získavať informácie a posúvať ich kompetentným orgánom v prípade činností namierených voči ústavnému zriadeniu či bezpečnosti Slovenskej republiky. Plánované útoky voči vysokým politickým predstaviteľom možno pod tieto pojmy rozhodne zaradiť.

Doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov, zaisťovanie ochrany detí a rodinných príslušníkov vybraných osôb, ako aj takzvaných lídrov opozície, teda predsedov politických strán a hnutí zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky sú racionálne návrhy, ktoré priamo nadväzujú na potrebu zmeny bezpečnostných pravidiel, aj keď nijako nereflektujú udalosti atentátu.

Rovnako prospešný je návrh na niekoľkonásobné zvýšenie pokút v prípade vybraných priestupkov. Právna prax ukazuje, že ľudia sú oveľa menej ochotní za svoje protiprávne konanie platiť peniazmi, ako vykonávať iné tresty. To výrazne motivuje k prospešnej prevencii protiprávnej činnosti.

Predložený návrh zákona ale nijako nerieši povinnosti politikov a pravidlá ich ochrany pri verejných podujatiach, nedotýka sa preverovania problémových osôb na protestoch či užšej spolupráce medzi jednotlivými zložkami polície a ochranky. Inými slovami, nehovorí nič o tom, ako zamedziť podobným atentátom.

Namiesto toho sa sústreďuje na tvrdú represiu spoločnosti. Akoby vláda chcela povedať, že ak zakáže protesty a priestupcov bude zatvárať a zároveň zabezpečí politikom finančné výhody, zrazu bude verejnosť spokojná s jej prácou. A podobné tragédie sa už nebudú opakovať.

Občania sa pritom nemôžu spoliehať na vyjadrenia politikov, že ide o ochranu osôb a zmeny sa nebudú zneužívať na politické alebo iné ciele. Právo nefunguje na teórii prísľubov bez záruk. Právo a jeho normy musia byť tvorené v postupnom procese a s precíznosťou práve preto, aby zákon svojím znením nemohol byť vykladaný rôznymi spôsobmi a zneužívaný na iné ciele, než na aké bol vytvorený.