Jozef Onačilla

Navrhovateľom tohto zákona je síce vláda, ale špecificky je pri nej uvedené Ministerstvo obrany SR, teda rezort Roberta Kaliňáka. Oficiálnym dôvodom na predloženie tohto návrhu zákona je reflektovanie na bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica v Handlovej. Predložené návrhy majú byť iba prvou skupinou opatrení, čo naznačuje ďalšie zmeny zákonov.

Opatrenia sa budú meniť pri poskytovaní ochrany určeným osobám a ochrany určených objektov a dochádza tak k rozšíreniu okruhu osôb a objektov, ktorým sa ochrana poskytuje, ako aj k explicitnej úprave veľkej časti z nich v zákone, a nie v uznesení vlády, čím sa im poskytuje zásadne vyššia právna sila. Vybraní politici tak dostanú ochranku v oveľa väčšom rozsahu a budú musieť počas svojho funkčného obdobia bývať v preverených a chránených nehnuteľnostiach.

Takéto vymedzenie by ešte ako odpoveď na atentát dávalo zmysel ako následné protiopatrenia, aj keď atentát bol spáchaný na verejnom priestranstve po tom, ako predseda vlády sám prišiel k malej skupinke ľudí. Väčšina navrhovaných zmien však vo verejnosti vytvára viac otázok ohľadom ich základných práv, ako poskytuje odpovede na bezpečnosť ústavných funkcionárov.

Sporný zákaz pri zhromažďovaní sa

„Rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje.“ Hneď prvé navrhované ustanovenie v tomto znení môže naraziť na ústavné limity. Nie je totiž jasné, čo sa pod pojmom „rušiť“ myslí. Ak si predstavíme zhromaždenie jedného politického tábora, vedľa ktorého sa zhromaždí opozičný politický tábor, je to možné považovať za rušenie? Alebo treba dodať verbálne prejavy? Ak áno, aké?