Následne sa muselo mimo zraku verejnosti udiať niečo dramatické, lebo už v decembri médiá, ako aj minister školstva Tomáš Drucker, hovorili v súvislosti inteligenciou nášho dorastu o národnej tragédii. Dôvodom boli tentoraz výsledky testovania PISA, ktoré ukázali, že naši študenti sú – čuduj sa svete – najhlúpejší v regióne.

Veď testovanie ukázalo, že každý tretí študent nedosahuje v čitateľskej gramotnosti ani základnú úroveň. To znamená, že nevie nájsť hlavnú myšlienku textu alebo odhaliť zámer, ktorý v texte nie je viditeľný na prvý pohľad.

Pozornejší a tí, čo si pamätali hrozby zo septembra, si všimli, že ani kufre sa veľmi nebalili a masové sťahovanie sa nekonalo. Za rohom bol nový cieľ a nová kampaň.

A s ňou nová nádej: prešlo zopár mesiacov a situácia bola znova úplne opačná. Študentské voľby totiž ukázali, že Ivan Korčok by medzi našimi stredoškolákmi vyhral prezidentské voľby hneď v prvom kole so ziskom takmer 60 percent hlasov (Pellegrini by získal 15 percent).

Trend potom potvrdili aj výsledky ďalších študentských volieb, ktoré ukázali, že ak by volili len stredoškoláci, tak by bolo desať z pätnástich europoslancov, ktorí prináležia Slovensku, zo strany PS. A to znovu podnietilo debaty o tom, prečo u nás nemôžu rovnako ako v Rakúsku voliť už šestnásťroční, keď sú takí inteligentní.

No prakticky hneď nato došlo opäť k veľkému obratu. V polovici júna sme sa totiž z ďalších testov PISA dozvedeli, že naši žiaci majú podpriemerné aj tvorivé myslenie. Teda, že dokážu navrhnúť len jednoduché grafické zobrazenia, v ktorých je málo detailov a vedia riešiť len tie problémy, s ktorými už majú skúsenosť. A preto slovenskí študenti dosiahli skóre 29, čo je opäť pod priemerom krajín OECD.

Čo takýto rozporuplný školský rok vypovedá o našich študentoch? Hlúpnu, keďže vždy dopadnú zle v testovaniach PISA, alebo sú hyperinteligentní, lebo nadpriemerne volia PS? Jeden skrátka nevie.

Ibaže by existoval nejaký súvis medzi tým, že prepadli vo vedomostných testoch a tým, že húfne volia progresívcov?

PISA a PS musia mať čosi spoločné. Pokračovať ďalej v takýchto úvahách by zrejme bolo na hranici politickej korektnosti, možno až šírenia konšpirácií.

A tak radšej ostaňme pri tom, že máme za sebou rozporuplný školský rok.