Ak ide o voľby, naši študenti sú tí najinteligentnejší. Ak ale pozrieme na testy PISA, sú hneď tí najhlúpejší. Nebude medzi tým súvis?
Pri pohľade na médiá hlavného prúdu môžeme mať pocit, že máme za sebou jeden z najrozporuplnejších školských rokov v histórii Slovenska.
Na jeho začiatku sme neustále počúvali o tom, akú máme inteligentnú a uvedomelú mládež. Dôvodom toľkého optimizmu bol prieskum, ktorý ukázal, že medzi mladými by parlamentné voľby vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom približne 25 percent hlasov a Smer by získal len šesť percentuálnych bodov.
Ešte lepšie výsledky priniesli stredoškolské voľby v ktorých by PS vyhralo so ziskom takmer 50 percent hlasov (48,2). Tieto čísla dokonca povzbudili niektoré kruhy k úvahe zmeniť volebné právo tak, aby mohli voliť aj šestnásťroční.
September sa preto niesol v znamení priam citového vydierania o tom, že ak nebudeme voliť ako naša úžasná mlaď, tak sa tí, ktorí nám môžu priniesť svetlú budúcnosť, po voľbách zodvihnú a húfne odídu do zahraničia. Slnko nevyjde, doma ostane len zadubený zvyšok národa. Potom prišli voľby, mládež neuspela, a tak sa refrén opakoval.
Následne sa muselo mimo zraku verejnosti udiať niečo dramatické, lebo už v decembri médiá, ako aj minister školstva Tomáš Drucker, hovorili v súvislosti inteligenciou nášho dorastu o národnej tragédii. Dôvodom boli tentoraz výsledky testovania PISA, ktoré ukázali, že naši študenti sú – čuduj sa svete – najhlúpejší v regióne.
Veď testovanie ukázalo, že každý tretí študent nedosahuje v čitateľskej gramotnosti ani základnú úroveň. To znamená, že nevie nájsť hlavnú myšlienku textu alebo odhaliť zámer, ktorý v texte nie je viditeľný na prvý pohľad.
Pozornejší a tí, čo si pamätali hrozby zo septembra, si všimli, že ani kufre sa veľmi nebalili a masové sťahovanie sa nekonalo. Za rohom bol nový cieľ a nová kampaň.
A s ňou nová nádej: prešlo zopár mesiacov a situácia bola znova úplne opačná. Študentské voľby totiž ukázali, že Ivan Korčok by medzi našimi stredoškolákmi vyhral prezidentské voľby hneď v prvom kole so ziskom takmer 60 percent hlasov (Pellegrini by získal 15 percent).
Trend potom potvrdili aj výsledky ďalších študentských volieb, ktoré ukázali, že ak by volili len stredoškoláci, tak by bolo desať z pätnástich europoslancov, ktorí prináležia Slovensku, zo strany PS. A to znovu podnietilo debaty o tom, prečo u nás nemôžu rovnako ako v Rakúsku voliť už šestnásťroční, keď sú takí inteligentní.
No prakticky hneď nato došlo opäť k veľkému obratu. V polovici júna sme sa totiž z ďalších testov PISA dozvedeli, že naši žiaci majú podpriemerné aj tvorivé myslenie. Teda, že dokážu navrhnúť len jednoduché grafické zobrazenia, v ktorých je málo detailov a vedia riešiť len tie problémy, s ktorými už majú skúsenosť. A preto slovenskí študenti dosiahli skóre 29, čo je opäť pod priemerom krajín OECD.
Čo takýto rozporuplný školský rok vypovedá o našich študentoch? Hlúpnu, keďže vždy dopadnú zle v testovaniach PISA, alebo sú hyperinteligentní, lebo nadpriemerne volia PS? Jeden skrátka nevie.
Ibaže by existoval nejaký súvis medzi tým, že prepadli vo vedomostných testoch a tým, že húfne volia progresívcov?
PISA a PS musia mať čosi spoločné. Pokračovať ďalej v takýchto úvahách by zrejme bolo na hranici politickej korektnosti, možno až šírenia konšpirácií.
A tak radšej ostaňme pri tom, že máme za sebou rozporuplný školský rok.