Chystáte sa na túru? Odborníci radia, na čo všetko sa treba pripraviť

„Často kladenou otázkou je, ako si naplánovať túru do hôr, aby som sa aj bezpečne vrátil. Rada nás, horských sprievodcov, v prvom rade je, aby si každý zvážil svoje fyzické možnosti. Treba si vybrať túru adekvátnu svojim možnostiam, skúsenostiam a schopnostiam,“ odporúča certifikovaný horský sprievodca Valér Neumeister.

Počasie netreba podceniť

Druhou vecou, ktorú by si mal návštevník horskej oblasti naštudovať, je počasie. Práve júl a august sú podľa horského sprievodcu v tomto smere najmenej stabilné. V horách prichádzajú búrky takmer s pravidelnosťou krátko popoludní. „Dovolím si tvrdiť, že o tej jednej-druhej popoludní búrkovo už určite je,“ dodal Neumeister. V tom čase by už mal byť turista ak nie naspäť, tak minimálne by mal byť pred koncom svojho výletu.

S tým úzko súvisí plánovanie túry. Na náročnejšie a dlhšie vysokohorské túry sa nemá vyrážať o desiatej či jedenástej hodine dopoludnia. V tom čase by už mal byť turista v plánovanom cieli svojej túry, ktorým býva zvyčajne vysokohorská chata alebo vrchol štítu.

„My alebo aj horskí vodcovia, keď chodievame s klientmi na túry, tak vyrážame aj o pol piatej ráno, aby sme sme do štyroch-piatich hodín boli na vrchole,“ ozrejmil Neumeister. Dôvodom na skorý nástup na túru nie je to, že chce počas dňa stihnúť ešte ďalšiu túru s klientmi, ale práve ich bezpečnosť.

Dôkladné plánovanie túry ešte pred jej začiatkom je podľa horského sprievodcu mimoriadne dôležité. V súčasnosti je už dostatok rôznych pomocníkov vo forme aplikácií. Tiež existuje množstvo internetových stránok či diskusných fór, kde sa dá získať dostatok informácií o plánovanej trase. Existuje aj viacero aplikácií a stránok o počasí, ktoré pomôžu pri plánovaní turistiky do hôr.

Kým bežný turista môže vo Vysokých Tatrách, ktoré sú súčasťou Tatranského národného parku, chodiť len po značkovaných turistických chodníkoch, s horským sprievodcom môže ísť aj ďalej. „Sprievodcovsky populárne štíty vo Vysokých Tatrách sú Končistá, Svišťový štít, Široká veža, Baranie rohy, Malý Ľadový štít,“ vymenoval Neumeister. V týchto prípadoch ide o chodecké terény, kde nie je potrebné využívať horolezecké znalosti.

Sandále do hôr nepatria

Dôležitou vecou pri túre do hôr je aj patričné vybavenie. Základom je podľa Neumeistera pevná turistická obuv. Do hôr sa určite nechodí v sandáloch či šľapkách, hoci aj takéto prípady sa stávajú. Je dobré mať aj kvalitné ponožky, pretože v prípade vzniku otlaku či pľuzgierov na nohách sa môže túra zmeniť na veľmi bolestivý zážitok.

V lete môžu byť aj krátke nohavice, horský sprievodca však odporúča do batoha pribaliť aj ľahké dlhé nohavice. Popri krátkom tričku a ľahkej bunde by v batohu nemal chýbať pršiplášť.

Na náročnú túru radšej bez malých detí

V poslednom období sa rozmohla turistika s malými až veľmi malými deťmi. Tie si návštevníci často posadia do rôznych sedačiek na chrbtoch. „Táto téma je veľmi diskutovaná a polarizuje turistickú verejnosť. Môj názor je, že malým deťom je absolútne jedno, či pôjdu na turistiku na Téryho chatu, alebo len na nejaký kopec neďaleko Popradu. Pre nich je dôležité to, že sú s rodičmi a v prírode. Malé deti si neuvedomujú, kde sú,“ konštatoval ďalej.

Pre rodičov s malými deťmi odporúča menej náročné túry na Popradské pleso, Zelené pleso, Sliezsky dom či Predné Solisko. Náročné vysokohorské túry s malými deťmi predstavujú podľa jeho slov ohrozenie bezpečnosti a komfortu nielen pre tieto deti, ale aj ich rodičov.

Horský sprievodca zdôrazňuje, že vysokohorská túra nekončí na vrchole či na štíte. Každá túra končí až návratom do ubytovacieho zariadenia alebo pri aute.

Kriticky sa k tzv. „kočíkovej turistike“ vyjadril aj horský vodca s viac ako 50-ročnými skúsenosťami s vodením klientov v horách, Pavol Rajtár. Tvrdí, že spomínaný druh turistiky sa objavil v posledných rokoch najmä u návštevníkov zo Slovenska. „Deti z toho nič nemajú, navyše, ak ich nesú v pseudosedačkách, môžu im deformovať kĺby. Toto nevidíte v Alpách,“ povedal Rajtár.

Vodca radí dodržiavať stanovený plán túry

Služby horského sprievodcu, ale aj horského vodcu, môžu využiť turisti aj na túrach na bežných turistických chodníkoch. „Robia sa rôzne podujatia, akcie, takže sprevádzame napríklad aj na Téryho chatu. Sprievodca tu nie je potrebný, ale sú prípady, keď to klient požaduje a sprievodca vie klientom porozprávať o prírode, histórii alebo zaujímavostiach regiónu,“ uzavrel Neumeister.

Horský vodca Pavol Rajtár pridáva ďalšie rady a odporúčania pre návštevníkov hôr. Okrem prípravy a plánovania túry odporúča turistom naplánovaný cieľ túry už v daný deň nemeniť. „Turisti by nemali niekde pod vrcholom premýšľať, že vedľa je tiež nejaký vrchol, ale na ten už nevedie chodník, ale je už technicky náročnejší a chcem tam ísť,“ vysvetlil Rajtár.

Mať skúseného vodcu je vo Vysokých Tatrách nutnosť v prípade vysokohorskej túry na vrcholy, kde je už horolezecký, nie bežný chodecký terén. Prirodzene, najväčší záujem o služby horského vodcu je v prípade túry na Gerlachovský štít, ktorý je najvyšším vrcholom celých Vysokých Tatier. Záujem je však aj o Lomnický štít, Pyšný štít, hrebeň Ľadových štítov, Mengusovské štíty, ale aj Žabí kôň.

Klientov vedia odhadnúť, či na to majú

Nie každý turista, ktorý má záujem o náročnejšiu vysokohorskú túru, má na to, aby ju zvládol. „My sme sa naučili čítať ľudí. Je to z horolezeckej praxe. Vieme, či ten človek vie, o čom to je, alebo len o tom počul. To sa niekedy stáva,“ doplnil horský vodca. Ak má turista skúsenosti z výstupu na bežne turisticky dostupné vrcholy, je to podľa neho lepšie. Ak nie, tak horský vodca vie vyhodnotiť, či klient na to má.

Rajtár spomína na prípad dvoch takmer 61-ročných dám, ktoré si k šesťdesiatke dali vzájomne darček v podobe výstupu na Gerlach. „Keď som ich videl, tak mi bolo jasné, že fyzicky nebudú na tom až tak dobre. Pripravil som si ich preto a nakoniec sme ten Gerlach urobili a boli veľmi šťastné. Horský vodca dokonca aj rozdáva radosť,“ dodal pobavene.

Ak sa aj stane, že záujemca stále trvá na svojom, horský vodca mu odporúča, aby si predtým urobil aj nejakú jednoduchšiu túru. Občas sa však stane, že klient počas túry s horským vodcom sám vyhodnotí, že na to nemá a vrátia sa aj napriek tomu, že nedosiahli plánovaný cieľ.

Plánovanie túr je dôležité aj podľa horského záchranára

Informovanie sa o podmienkach na plánovanú túru je prvým odporúčaním aj horských záchranárov. „Samozrejme, treba sa informovať aj o počasí. V súčasnosti je tých platforiem veľa. Treba si to poriadne pozrieť. Ak nepoznám konkrétne hory, treba si naštudovať a pozrieť plánovanú trasu, aby som neostal zaskočený, že je už večer a ja som ešte len v polovici alebo na hrebeni,“ prízvukoval náčelník Horskej záchrannej služby Vysoké Tatry Miroslav Živčák.

Hoci je leto, stále treba myslieť na to, že v horách sa môže počasie zmeniť veľmi rýchlo. Búrky rýchlo znížia teplotu, takže okrem nepremokavého oblečenia by mal mať turista v zálohe aj niečo teplejšie na seba.

Horský záchranár tiež odporúča pribaliť do batoha aj malú čelovú lampu. Vo výbave by nemala chýbať ani zásoba tekutín. Turisti by tiež nemali zabudnúť na telefón a plne nabitú batériu. Hoci je už leto, vo výškach nad 2 000 metrov sa ešte stále vyskytujú snehové polia. Pri ich prechode by preto mali byť turisti zvlášť opatrní.

Aplikácia HZS môže urýchliť pomoc

Živčák okrem všeobecných rád odporúča turistom v horských oblastiach mať stiahnutú v mobile aplikáciu Horskej záchrannej služby. V prípade núdze je volanie cez aplikáciu jednoduchšie a je možné ju využiť, aj keď je v danej lokalite slabý signál a nedá sa dovolať. Stačí, ak používateľ odošle cez aplikáciu SMS, v ktorej záchranári dostanú presné súradnice volaného.

To je dôležité hlavne pre to, lebo niekedy sa stáva, že turisti nevedia popísať, kde presne sa nachádzajú, prípadne nedokážu z rôznych dôvodov komunikovať. Horská služba ich vďaka tomu vie naviesť a poradiť, ak ide napríklad o zablúdenie v teréne. Vďaka presným súradniciam môžu záchranári oveľa účinnejšie a rýchlejšie zasiahnuť.

Náčelník Horskej záchrannej služby tiež odporúča turistom poistiť sa pre prípad záchrany horskou službou. Ak sa pátra pomocou vrtuľníka aj niekoľko dní, výlet do hôr sa môže riadne predražiť. Poistenie vo výške pár desiatok centov tak môže turistom ušetriť veľa starostí, ktoré môžu vzniknúť.

Zapíšte sa a ak potrebujete pomoc v horách, volajte 18 300

Aplikácia Horskej záchrannej služby zároveň slúži aj ako kniha vychádzok a túr, do ktorej by sa mal zapísať každý turista. V minulosti boli takéto knihy na chatách a v hoteloch. Tento systém však nepodchytil jednodňových návštevníkov. Nahlasovanie túr cez aplikáciu môže urýchliť aj prípadnú záchranu alebo pomoc horskej služby.

Ak sa aj turista dostatočne pripraví na túru, stále sa môže dostať do situácie, že bude potrebovať pomoc záchranárov. V horách pritom tiež platí univerzálne číslo na záchranný systém 112. Živčák však odporúča v prípade problémov v horských oblastiach volať priamo na linku Horskej záchrannej služby 18 300. „Celý proces záchrany sa takto urýchli,“ dodal na záver.