Baťa ponúkol svojim zamestnancom víziu a zhmotnil ju do Svitu

Na prelome mája a júna 1934 došlo k dohode medzi vtedy samostatnou obcou Veľká a podnikateľom Jánom Antonínom Baťom. Ten pokračoval v myšlienkach, ktoré začal už jeho nevlastný brat Tomáš Baťa v Zlíne, avšak ten tragicky zahynul v roku 1932.

Hneď po nadobudnutí účinnosti zmluvy začal tento obchodník a podnikateľ s výstavbou prvých objektov budúcej továrne, neskôr osady, ktorá sa nakoniec osamostatnila ako obec, aby sa napokon stala mestom Svit.

Pomáhajú zachovať Baťovu pamiatku

Odkaz a pamiatku na pôsobenie firmy Baťa vo Svite pomáha v ostatných rokoch udržiavať aj Občianske združenie Rozpuk, za ktorým stojí Vladimír Zentko. V roku 2018 sa združeniu podarilo otvoriť v objekte Železničnej stanice vo Svite múzeum Baťa pod Tatrami.

Museli ho však po pár rokoch zatvoriť, keďže železnice si na roky 2020 až 2023 naplánovali modernizáciu úseku Poprad – Lučivná a súčasťou projektu bola aj obnova stanice vo Svite, ktorú doposiaľ neukončili.

Aj preto sa rozhodlo združenie v júni tohto roku sprístupniť časť expozície v podniku Chemosvit, ktorá je jednou z nástupníckych firiem po Baťových závodoch a dodnes sa hlási k odkazu spoločnosti Baťa.

„Sme hrdí Sviťania. Chceli sme urobiť niečo pre rozvoj cestovného ruchu, preto sme už od roku 2014 zbierali artefakty, chodili sme za starými ľuďmi, ktorí si ešte pamätali Baťovu éru,“ uviedol pre Šandard Vladimír Zentko. Pri skúmaní a pátraní po histórii sa dostali aj k počiatkom Baťových aktivít pod Tatrami a založeniu samotného podniku a následne aj mesta Svit.

O umiestnení Svitu rozhodla voda

V 30. rokoch chcel Tomáš Baťa na Slovensku rozbehnúť výrobu umelého hodvábu, v ktorom videl veľký potenciál. Vhodnú lokalitu však Baťa hľadal podľa Vladimíra Zentka od Važca až po Margecany. Keďže už zo skorších návštev Slovenska poznal oblasť Tatier, ktoré boli vhodné aj na liečbu respiračných ochorení, svoju pozornosť sústredil na tento región.

O podtatranskej oblasti rozhodla podľa neho okrem vhodných pozemkov aj mäkká voda, ktorá stekala z Tatier. Tú potreboval práve v procese výroby. Hoci by mohol postaviť fabriku aj inde, musel by investovať ďalšie prostriedky do úpravy vody. Vhodnú vodu mu ponúkala rieka Poprad.

Pokusná stanica a umelý hodváb

Už krátko po kúpe pozemkov začal Tomáš Baťa s výstavbou pokusnej stanice, ktorá bola prvým výrobným objektom a pribudol tiež prvý obytný dom. V pokusnej stanici v roku 1934 začal aj s výrobou umelého hodvábu.

Nasledoval prudký rozvoj celej osady. V roku 1936 sa do nových domčekov v „červenej kolónii“ sťahovali prví nájomníci. Pribúdali ďalšie objekty fabriky, rozširovali výrobu a v roku 1937 pribudla vo Svite výroba celofánu. Ten sa najskôr volal prosvit, neskôr priesvit, následne celofán.

Dva v jednom

Filozofia firmy Baťa podľa Vladimíra Zentka bola aj o tom, aby zamestnanec mal nielen blízko do práce, ale aby mu firma poskytla všetko, čo potrebuje k životu. Okrem práce a ubytovania to bol aj voľný čas, nákupné možnosti či ďalšie aktivity. Jednoducho, aby zamestnanec firmy Baťa nebol nútený chodiť za svojimi potrebami do iných miest či obcí a zároveň míňať peniaze niekde inde.

Už v roku 1935 uzrel svetlo sveta prvý návrh územného plánu osady pod Tatrami, ktorý zahŕňal všetky potrebné objekty. S miernymi obmenami sa tento plán dodržiaval ešte aj v 50. rokoch. Jeho autorom bol František Lydie Gahura, ktorý bol Baťovým architektom v Zlíne. Bol tiež autorom prvých obytných domčekov vo Svite.

Presný pôvod pomenovania Svitu je stále nejasný

I keď Baťa pôvodné pozemky kúpil od obce Veľká, nikdy sa k nej veľmi nehlásil. Firma skôr používala názov Baťove závody Batizovce. Obec Veľká často požadovala, aby firma používala pomenovanie obce v názve.

Už takmer od počiatku Baťových závodov pod Tatrami sa pre novovznikajúcu osadu začal používať názov Svit. Presný pôvod vzniku však dodnes nie je rozriešený. Najčastejšie sa uvádza, že Svit vznikol ako skratka pomenovania „Slovenská viskózová továreň“.

„Osada vznikla v období prvej Československej republiky, preto by to skôr malo byť česvit alebo čsvit, a nie Svit od Slovenskej viskózovej továrne,“ hovorí Vladimír Zentko.

Prijateľnejšia alternatíva vzniku pomenovania Svit je podľa neho tá, ktorá hovorí, že umelé vlákno sa spriadalo do zvitku, v češtine svitek, a z toho vzniklo pomenovanie Svit. V dobovej tlači však našli aj články, v ktorých sa uvádzalo, že pod Tatrami „svitá na hospodársky lepšie časy“. „Tu je ten odkaz na svitanie, z čoho mohol vzniknúť Svit,“ dodal Zentko.

Súčasné mesto Svit je mladé, pripomína si len 90 rokov. V čase jeho vzniku už bol dostatok tlačovín a prakticky všetko muselo byť podchytené aj úradnícky. Otázka pôvodu názvu však zostáva naďalej nedoriešená. Je tak len na jednotlivcovi, ktorá teória o pôvode názvu sa mu najviac pozdáva.

Baťa ponúkal nielen prácu

Baťa sa snažil vyplniť svojim zamestnancom takmer každú minútu. Uvedomoval si tiež dôležitosť vzdelania. Pamätníci dodnes spomínajú na Baťovu školu práce, vďaka ktorej získali hodnotné vzdelanie a mohli sa posunúť vyššie nielen v rámci podniku, ale aj na spoločenskom rebríčku. Neskôr sa niektorí jej absolventi dostali až na ministerstvá.

Popri zabezpečení práce, vzdelania a ubytovania myslel Baťa aj na také veci, ako bolo športové vyžitie. Už pár rokov po založení osady vo Svite otvoril futbalový a atletický štadión. Svit sa neskôr preslávil basketbalom. V 60. rokoch sa stal Svit dokonca majstrom Československa v basketbale.

„Dedo mi to opisoval tak, že po všetkých výberových konaniach prišiel do Svitu s jedným kufríkom. Umiestnili ho na izbu s ďalšími kolegami. Mali kompletne naplánovaný deň na 100 percent. Od pondelka do soboty chodili do práce a do školy,“ opisuje Zentko dedove spomienky.

Jediný voľný deň mali Baťovi zamestnanci v nedeľu. „Stávalo sa, že chlapec odišiel v nedeľu domov, kde ostal pracovať na poli a vrátil sa až v stredu. A to Baťovi nepasovalo, keďže takýto zamestnanec chýbal v podniku a zároveň si z domu opäť doniesol zlé návyky,“ hovorí Vladimír Zentko. Kompletným vyplnením voľného času aj formou športu či umením sa Baťa snažil takýmto veciam zabrániť.

Rozvoj nezastavila ani vojna

Rozvoj firmy Baťa a Svitu sa nezastavil ani počas vojny, keď pribúdali ďalšie firemné aj obytné budovy. Podnik spravoval nemecký správca, keďže firma mala sídlo vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava. V roku 1939 sa do Svitu presunula z Liptovského Mikuláša výroba pančúch, ktorú firma Baťa kúpila. Po vojne, hneď v roku 1945 došlo k znárodneniu podniku vo Svite. Riaditeľstvo bývalých Baťových závodov bolo v Partizánskom.

Krátke obdobie od 1. januára 1946 bol Svit dokonca súčasťou mesta Poprad, keďže k tomuto dátumu došlo k zlúčeniu obcí Veľká a Spišská Sobota s mestom Poprad. Veľkou zmenou pre osadu Svit bolo však odčlenenie a založenie samostatnej obce Svit 4. júna 1946. K územiu už samostatného Svitu boli pričlenené aj časti chotárov Batizoviec, Lučivnej a Spišskej Teplice.

Po roku 1948 sa Baťove závody premenovali na Závody 29. augusta, neskôr na Tatrasvit. V roku 1951 došlo k rozdeleniu dovtedy jedného podniku na tri samostatné – Chemosvit, Tatrasvit a Výskumný ústav chemických vlákien.

Jedinou pamiatkou je stanica

Ešte do roku 1990 bola pôvodná „červená kolónia“, pozostávajúca prevažne z tehlových jedno a dvoj-domov vo Svite, ktorá je typická pre Baťove mestá, takmer bez výraznejších zmien.

Prišla však vlna zatepľovania a ďalších stavebných úprav a keďže kolónia nebola nijako chránená, objavili sa aj tu viac či menej zateplené tehlové domy s rôznou konečnou farebnou úpravou. Viaceré domy prešli tiež väčšou či menšou rekonštrukciou, takže už ničím nepripomínajú pôvodnú Baťovu architektúru. Aj napriek tomu sa tu stále dajú nájsť domčeky v pôvodnej podobe.

Budova železničnej stanice, ktorej výstavba trvala od roku 1948 do roku 1969, je od roku 2017 jedinou vyhlásenou kultúrnou pamiatkou na území mesta. Stanica stojí na opačnej strane železničnej trate, ako je postavené celé mesto. Dôvod je ten, že územný plán z roku 1948 rátal s rozširovaním mesta smerom na sever k Batizovciam. Územný plán predpokladal, že Svit bude mať až do 40-tisíc obyvateľov. K tomu však už nedošlo.

Svit ako dômyselne využité miesto pre život

„Ján Antonín Baťa nám zanechal prosperujúce mesto s dômyselne využitým miestom pre život. Hovoríme nielen o architektúre, ale o celom komplexe spoločenského diania, do ktorého patrilo poskytnutie pracovného miesta, domova, bývania. Tiež hovoríme aj o spoločenskom komunitnom živote a vyžití po práci, či už v Baťovej škole práce alebo v aktívnych spolkoch ako boli Živena, v telovýchovných spolkoch, Červenom kríži, Dobrovoľnom hasičskom zbore, ochotníckom divadelnom spolku,“ uviedla pre Štandard primátorka Svitu Dáša Vojsovičová.

Meno Baťa má podľa primátorky určite čo povedať aj dnešnému človeku. Fenomén Baťa by mal byť podľa nej hlavne inšpiráciou pre mladých ľudí, aby predovšetkým dnešná pretechnizovaná mládež pamätala na to, že šťastný je človek vtedy, ak je obklopený tými správnymi ľuďmi, a že úspech nie je zadarmo.

„Treba sa snažiť pracovať čo najlepšie a hľadať svoje uplatnenie v živote. Zároveň by fenomén Baťa mal byť aj inšpiráciou pre začínajúcich podnikateľov, ktorí by mali mať na pamäti, že ako Baťa hovoril, treba najskôr vybudovať seba a potom podnik,“ dodala primátorka.

Zámerom mesta je zriadiť Baťove centrum

Baťa podľa primátorky zanechal mesto, ktoré poskytuje životný priestor pre približne 3 500 domácností. „Zanechal nám aj mesto, ktoré stále prekvapuje a občas aj naráža na historické problémy, akými sú napríklad pôvodné kanalizácie alebo úzke ulice, preto sa snažíme tieto neduhy minulosti postupne riešiť a optimalizovať,“ doplnila primátorka.

Hoci s oneskorením, mestu sa podarilo v roku 2013 doplniť do územného plánu regulácie pre obnovu domov v červenej kolónii. Táto regulácia špecifikuje úpravu fasády a farby domov a ich prístavieb. Územný plán tiež určil pôvodné objekty vybavenosti so špecifickou reguláciou. Ide o objekty železničnej stanice, 8. etážka, bývalá textilná škola, obchodné centrum A1, mestský úrad a bývalý Prior.

Pred pár rokmi samospráva zrekonštruovala budovu mestského úradu. Pri konečnej úprave zateplenej fasády použili materiály, ktoré zachovali pôvodnú architektúru objektu – tehlové obklady a tiež betónový skelet objektu. „Naším cieľom je, aby sa tento prvok architektúry objavoval na novo zrekonštruovaných stavbách,“ zdôraznila primátorka.

Zámerom mesta je tiež zriadenie Baťa centra. „Chceli by sme kúpiť pôvodný Baťov domček, citlivo ho zrekonštruovať, aby v ňom v budúcnosti mohlo vzniknúť dôstojné centrum napríklad pôvodnej Baťovej architektúry s informačnou kanceláriou, s možnosťou organizovania besied a výstav s tematikou Baťovcov. Verím, že takáto živá hmatateľná história by zaujala nielen našich občanov, ale pomohla by aj celkovému turistickému ruchu v meste,“ uzavrela primátorka.