Sila úsmevu. Štúdia ukazuje, že krajšie zuby môžu zlepšiť život obzvlášť ženám

Zubná medicína má špecifické postavenie. Prejavuje sa to napríklad v tom, že oproti iným lekárskym odborom vyžaduje samostatné štúdium, ale tiež v inom prístupe k financovaniu z verejných prostriedkov – často je predmetom samofinancovania.

Pritom však rozhodne nejde o nepodstatnú časť zdravotnej starostlivosti. Okrem toho, že zanedbanie zubného zdravia vedie k bolesti a negatívne ovplyvňuje celkový zdravotný stav, výskumy ukazujú aj množstvo iných negatívnych následkov v psychickej, sociálnej či pracovnej oblasti.

Významný prínosy stomatologickej starostlivosti ukazuje aj nová experimentálna štúdia publikovaná v prestížnom časopise American Economic Journal: Applied Economics. Výskumný tím v nej poskytol inak nedostupné zubné ošetrenie skupine chudobných ľudí v Čile a následne porovnával rôzne aspekty ich ďalšieho života s podobnou skupinou, ktorá takéto ošetrenie nedostala.

Častejšie úsmevy

Zmienená štúdia je založená na pomerne veľkej skupine ľudí. Ošetrenie dostalo 350 ľudí, v kontrolnej skupine ich bolo ešte o stovku viac. Išlo najmä o ľudí v pracovnom veku z oblasti čilského hlavného mesta Santiago. Poskytnutá zubárska práca bola tiež pomerne rozsiahla, okrem ošetrenia zahŕňala podľa potreby aj zhotovenie protéz a jej hodnota sa pohybovala okolo 800 dolárov na osobu.

Obe skupiny boli porovnané na základe následných kontrol s odstupom jedného a troch rokov. Pri kontrolách výskumníci zisťovali, ako sa mení život jednotlivých účastníkov v rôznych dimenziách. Účastníkov štúdie pri rozhovoroch tiež vyfotografovali.

Prvým pozorovaním je, že skupina, ktorá dostala zubné ošetrenie, v nasledujúcom období viac využívala zubárske služby a vykazovala zlepšenie orálneho zdravia. Ženy s ošetrenými zubmi sa tiež na fotografiách z následných kontrol usmievali častejšie než ženy z druhej kontrolnej skupiny.

Častejšie úsmevy môžu súvisieť s vyšším sebavedomím. To vykazovali ženy s „novým úsmevom“ aj tri roky po samotnom zákroku. Zaujímavé je, že pozitívny efekt na sebavedomie sa týkal výhradne žien, zdravý chrup – či pekný úsmev – je pre ne zrejme subjektívne dôležitejší než pre mužov.

Lepšia pozícia na pracovnom trhu

Zlepšenie kvality života sa však prejavilo u oboch pohlaví. Muži i ženy po troch rokoch hlásili lepšiu úroveň duševného zdravia a pozitívny vplyv sa ukázal aj na subjektívne hodnotenom fyzickom zdraví. Obe pohlavia zvýšili svoje výdaje na úpravu zovňajšku. Ženy tiež v následných výskumoch uvádzali zlepšenie kvality partnerských vzťahov, menej hádok a verbálneho násilia, ale tiež častejšie darčeky od partnera.

Vplyvy na pracovný život sú opäť silnejšie u žien než u mužov. V krátkom období sa významne zvýšila zamestnanosť žien v skupine s ošetrenými zubami, a to napriek tomu, že miera zamestnanosti medzi nimi už bola pomerne vysoká. Ženám v ošetrenej skupine sa tiež významne zvýšili pracovné príjmy.

V dlhom období a v prípade mužov dosah na zamestnanosť a príjmy významný nebol. U žien však nemožno štatisticky vylúčiť, že efekt je rovnako krátkodobý i dlhodobý. Výskum prebiehal v období rastúcej zamestnanosti a výsledky môžu naznačovať, že ženy s lepším chrupom sa zamestnali rýchlejšie než iné.

Krása, sebavedomie, úspech

Vzťah medzi kvalitou zubnej starostlivosti a úspechom na trhu práce môže mať rôzne vysvetlenia. Ženy s krajším úsmevom môžu byť pre zamestnávateľov atraktívnejšie, čo vedie k rýchlejšiemu zamestnaniu a vyššej mzde, pričom u mužov vzhľad nie je pre zamestnanie sa až taký dôležitý.

Alternatívne vysvetlenie môže viesť cez vyššie sebavedomie, ktoré sa prejavilo len u žien, a zlepšenie duševného a fyzického zdravia. Sebavedomie môže byť kľúčom k vysvetleniu vzťahu medzi fyzickou atraktivitou a úspechom aj podľa iných štúdií – Štandard o jednej takejto štúdii informoval nedávno.

Zubná medicína teda môže ovplyvňovať rôzne aspekty života. Počnúc od toho, ako sa ľudia ďalej starajú o svoje zuby cez zlepšenie celkového zdravia a úspech na trhu práce až po kvalitu partnerských vzťahov. Všetky tieto aspekty, hoci ťažko kvantifikovateľné, patria do rozvažovania o tom, čo všetko hradiť či nehradiť z verejných rozpočtov, zvlášť v prípade mladých ľudí pred a na počiatku produktívneho života.