Už sme v platobnej neschopnosti. Neoficiálne
„Default už v podstate máme – de facto je, ale de jure nie je,“ skonštatovala pre ukrajinský web novyny.live Nina Južaninová, poslankyňa a zároveň členka Výboru Najvyššej rady pre financie, dane a colnú politiku.
Poznamenala, že úrady krajiny dokázali dosiahnuť, aby štátni veritelia odložili splácanie ukrajinského zahraničného dlhu, čo sa nedá povedať v prípade tých súkromných.
„Máme problém len s komerčným dlhom, ktorý predstavuje nie menej ako 20 miliárd dolárov,“ pokračovala Južaninová. Zároveň verí, že Medzinárodný menový fond pomôže Kyjevu dosiahnuť kompromis so súkromnými veriteľmi.
Dodala, že orgány krajiny v rokovaniach s veriteľmi pokračujú.
Neúspešné rokovania
Pripomeňme, že posledné neúspešné rokovanie s veriteľmi bolo 17. júna.
Agentúra Bloomberg približuje, že Ukrajina v rozhovoroch ponúkla investorom takzvaný štátny núdzový nástroj (cenný papier), na základe ktorého by štát začal peniaze vyplácať až po roku 2027. Navrhla tiež výmenu svojich nesplatených dlhopisov za sériu nových dlhopisov so splatnosťou do roku 2040 a s úrokovými sadzbami začínajúcimi na úrovni jedného percenta počas prvých 18 mesiacov, ktoré sa potom postupne zvýšia na 6 percent.
Návrhy Kyjeva boli konštruované tak, aby zabezpečili pre držiteľov dlhopisov isté peňažné toky, ale zároveň poskytli Ukrajine finančnú úľavu.
Požiadavka Kyjeva však bola privysoká, keď od veriteľov žiadal, aby znížili hodnotu svojich dlhopisov takmer o 60 percent. Tí na oplátku ponúkli zníženie o niečo viac ako 22 percent.
Bloomberg na základe informácií z kuloárov dopĺňa, že skupina oficiálnych veriteľov Ukrajiny, medzi nimi aj MMF či Spojené štáty, už predĺžila odklad splácania dlhu do roku 2027.
V prípade súkromných veriteľov je momentálne najakútnejším problémom nedostatok času, keďže dvojročné zmrazenie komerčného dlhu sa skončí 1. augusta.
Bankový gigant JPMorgan predpokladá, že sa dohoda podarí
Niekoľko dní po tom, čo médiá obleteli správy o tom, že sa dohoda medzi ukrajinskými vládnymi predstaviteľmi a súkromnými veriteľmi nezdarila, sa na margo hroziacej platobnej neschopnosti vyjadrila aj najväčšia americká banka JPMorgan.
Držitelia medzinárodných dlhopisov Ukrajiny by podľa nej mohli v rámci dohody o reštrukturalizácii dlhu utrpieť odpis vo výške 30 až 42 percent. Banka tiež zdôraznila, že Kyjev sa pravdepodobne vyhne tvrdej platobnej neschopnosti.
„Prvé kolo rokovaní poskytuje dolnú a hornú hranicu,“ uviedol pre Reuters jej hlavný stratég Nishant Poojary, hoci uznal, že obe strany boli vo svojich návrhoch dosť vzdialené.
Boj o dôveru. Alebo kto bude ochotný Ukrajine požičať
Britský magazín Economist v súvislosti s neúspešnými rokovaniami napísal, že ak nedôjde k dohode, Ukrajina má dve možnosti. Jednou z nich opätovne odsunúť termín splatenia, ako to už urobila s oficiálnymi veriteľmi. Druhou možnosťou je platobná neschopnosť.
„Môže to znieť drasticky, ale v skutočnosti je medzi týmito scenármi malý rozdiel. Tak či onak ukrajinské platby sa neobnovia,“ píše periodikum.
Treba však poznamenať, že aj keď sa Ukrajina s držiteľmi svojho dlhu dohodne, s každým takýmto krokom klesá dôvera opačnej strany v to, že bude v budúcnosti schopná dodržať svoje záväzky. A znižuje sa atraktivita už teraz rizikových ukrajinských dlhopisov [známka CC od agentúr Standard & Poor's či Fitch, pozn. red.].
Economist dopĺňa, že pomer ukrajinského dlhu k hrubému domácemu produktu sa pomaly blíži k hranici sto percent, čo je na ekonomiku s jej finančnou históriou a veľkosťou vysoké číslo, ktoré investorov takisto odrádza.
No nie je to zďaleka jediný faktor, ktorý sledujú. Poskytovanie pôžičiek dlžníkovi vo vojne znamená staviť na to, že vyhrá a bude po jej skončení existovať.
Navyše veritelia sú skeptickí aj voči plánom na dlhodobú obnovu Ukrajiny v prípade víťazstva, pokračuje Economist. Spomenutá reštrukturalizácia dlhu by podľa nich mohla byť prvým z mnohých pokusov spojencov Ukrajiny presunúť finančné bremeno vojny a náklady na obnovu z vlád na súkromný sektor.
„Veľká časť obnovy Ukrajiny (...) nikdy neprinesie zisk,“ uzatvára magazín.
