Ukrajina môže do mesiaca zbankrotovať

Hoci sa to môže na prvý pohľad zdať ako titulok, ktorý má za úlohu iba zaujať, a nie je na ňom množstvo pravdy, nie je to tak. Týmto nemálo pravdepodobným scenárom sa zaoberá aj prestížny magazín Economist. Vojnou sužovanej Ukrajine totiž uplynie začiatkom augusta dvojročné obdobie, v ktorom veritelia súhlasili s pozastavením splátok dlhu.

Len pred zhruba štvrťrokom sa objavili správy o tom, že americkým Kongresom prešiel balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote necelých 60 miliárd eur, krátko predtým schválila 50-miliardový balík EÚ. O niečo neskôr zasa avizovali najsilnejšie ekonomiky sveta (G7), že na posilnenie ukrajinských financií využijú aj úroky z aktív ruskej centrálnej banky zmrazených v západných finančných inštitúciách. Plán je taký, že Kyjev postupne získa až 50 miliárd dolárov, ktoré by sa z týchto úrokov mali niekoľko rokov splácať.

Ukrajina však aj tak prestáva byť solventná. Napriek markantnej vojenskej a finančnej pomoci má veľký problém s likviditou. Ľudovo povedané, nemá dosť peňazí v danej chvíli, keď musí zaplatiť úroky za to, čo si požičala, a veriteľom, ktorí posledné dva roky súhlasili s pozastavením splátok dlhu, dochádza trpezlivosť.

Agentúra Reuters pred niekoľkými dňami informovala, že rokovania medzi Ukrajinou a jej medzinárodnými držiteľmi dlhopisov, ktorých cieľom bolo zredukovať štátny dlh, sa v pondelok (17. júna) zastavili po tom, ako nedospeli k dohode.

V návrhu Ukrajiny, ktorý bol zamietnutý, sa od veriteľov žiadalo, aby znížili hodnotu svojich dlhopisov o takmer 60 percent. Tí na oplátku ponúkli Kyjevu zníženie o niečo viac ako 22 percent.

Hoci ukrajinský minister financií Sergej Marčenko zdôraznil, že na pláne sú ďalšie rokovania, problémom je akútny nedostatok času. Dvojročné zmrazenie dlhu sa skončí začiatkom augusta. Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, Ukrajina by sa v polovici leta s najväčšou pravdepodobnosťou dostala do platobnej neschopnosti, ktorá sa podľa Reuters pohybuje vo výške vyše 20 miliárd eur.

„Odpustenie od vládnych aj súkromných veriteľov má hodnotu 15 percent hrubého domáceho produktu ročne. Ak by sa platby vyžadovali, boli by skutočne druhým najväčším výdavkom štátu po výdavkoch na obranu,“ píše Economist s tým, že 1. augusta vyprší moratórium aj od súkromných zahraničných držiteľov dlhopisov, ako sú francúzsky správca aktív Amundi či americká spoločnosť PIMCO.

Navyše dopĺňa, že pomer jej dlhu k hrubému domácemu produktu sa pomaly blíži k hranici sto percent, čo je na ekonomiku s jej finančnou históriou a veľkosťou vysoké číslo, ktoré nezvyšuje dôveru investorov.

Sumy, ktoré poskytujú spojenci, majú skôr podobu delostrelectva, tankov a účelovo viazaných prostriedkov než hotovosti, dokresľuje celkový obraz Economist.

Hoci úľava na úrovni 12 miliárd dolárov, ktorú Ukrajina požaduje, nie je v porovnaní s pomocou spojencov až taká závratná, krajina podľa magazínu nemá žiadne voľné prostriedky, ktoré by mohla vynaložiť, ak by jej ju neposkytli. Economist s odvolaním sa na analýzu IMF poukazuje na to, že aj keby Ukrajina dosiahla dohodu s držiteľmi dlhopisov, bola by schopná tesne vystačiť s peniazmi.

Ak nedôjde k dohode, Ukrajina má podľa magazínu dve možnosti.

„Jednou z nich je rokovať o predĺžení zmrazenia dlhovej služby, ako to už urobila s oficiálnymi veriteľmi, ktorí jej odpustia platby až do roku 2027. Druhou možnosťou je platobná neschopnosť. Môže to znieť drasticky, ale v skutočnosti je medzi týmito scenármi malý rozdiel. Tak či onak, ukrajinské platby sa neobnovia,“ uzatvára prestížne periodikum.