KDH pri „hrádzi proti progresivizmu“ útočí samo na seba

Niekedy je ťažké prečítať politické odkazy jednotlivých strán nielen pre voličov, ale aj pre politických komentátorov. Niečo také sa udialo cez víkend po prejave premiéra Roberta Fica, ktorý v rámci osláv príchodu svätých Cyrila a Metoda na Devíne vyzval na postavenie hrádze progresivizmu.

Niekto by čakal, že strana ako KDH, ktorá chce reprezentovať konzervatívcov, teda opak progresvizmu, na tento odkaz odpovie niečo v zmysle, dobre pán premiér, tak kedy sa začnú rokovania o vložení článku do ústavy, ktorý by chránil rodičovstvo, alebo takom, ktorý by zabraňoval prerastaniu štátnej politiky gender ideológiou.

Alebo by mala prísť výčitka v zmysle, že prečo potom nepodporili návrh zákona o mene a priezvisku, ktorý by sťažil úradné zmeny pohlavia, prečo má koaličná rada rokovať o potratovej tabletke alebo prečo sa minister školstva obklopuje ľuďmi z progresívneho prostredia.

Z KDH však na margo prejavu prišiel odkaz, v ktorom sa uvádza, že Smer bol „roky súčasťou socialisticko-progresívnej koalície, ktorá túto ideológiu pretláčala z Bruselu.“ V druhej vete sa pritom píše, že KDH „poukazovalo na potrebu pomáhať rodinám a zápasilo s ideologickými hrozbami“.

Tu však treba pripomenúť, že KDH nielen že bolo, ale stále je v Európskom parlamente súčasťou tej istej koalície, za ktorú kritizuje Smer. Kresťanskí demokrati totiž v EP sedia vo frakcii Európskych ľudovcov (EPP), ktorá už päťdesiat rokov tvorí koalíciu spolu so socialistami, kam donedávna patrili aj europoslanci za Smer.

To však už viac ako trištvrte roka neplatí, lebo Smeru bolo za vytvorenie koalície s SNS pozastavené členstvo vo frakcii socialistov. S odôvodením, že už nepasuje do ich ideologického, čítaj progresívneho, konceptu.

Paradoxne, KDH sa aj naďalej hrdí tým, že patrí do EPP, ktorá sa chystá na európskej únii vytvoriť znova rovnakú koalíciu so socialistami a progresívcami. Ako bude tá koalícia vyzerať, vypovedajú aj dohody špičiek EPP s eurosocialistami, z ktorých vyplynulo, že predsedníčkou Európskej komisie má ostať Ursula von der Leyenová, predsedom Európskej rady sa má stať bývalý portugalský premiér António Costa a šéfkou diplomacie EÚ zas estónska premiérka Kaja Kallasová.

Kallasová pritom ešte len minulý rok ako predsedníčka vlády presadila, že Estónsko sa stalo prvou pobaltskou krajinou, ktorá schválila manželstvá homosexuálov vrátane adopcie detí homosexuálmi. Samotná Kallasová sa v roku 2019 ešte ako predsedníčka najsilnejšej opozičnej strany pričinila o to, že sa o tejto otázke neuskutočnilo referendum, ktoré by pravdepodobne manželstvá homosexuálov odmietlo.

Rovnaká je politická bilancia Costu, ktorý ako premiér Portugalska (2016) presadil adopcie pre páry rovnakého pohlavia a výrazne uľahčil proces úradnej zmeny pohlavia (2018). Jeho zákon umožňuje ľuďom nad 16 rokov zmeniť si svoje pohlavie bez nutnosti lekárskeho posudku. Mimochodom, Costa odstúpil z postu predsedu vlády po korupčnom škandále týkajúcom sa ťažby lítia, pre ktoré bol zadržaný aj vedúci jeho kancelárie.

No a Leyenovú už všetci poznáme najmä vďaka migračnému paktu, ktorý nás núti prijímať migrantov, Green Dealu či zákazu spaľovacích motorov. A tiež vďaka ideologickému tlaku na Maďarsko a Poľsko.

Samozrejme, ani Smer nie je žiadnym rytierom konzervativizmu. Naopak, podľa posledných správ sa zdá, že sa odťahuje od Orbána, ktorý sa snaží o vytvorenie novej frakcie. Smer to skúša s návratom k socialistom. Toto možno Ficovi skutočne vyčítať ako protirečenie vo vzťahu k jeho reči na Devíne. Obzvlášť ak v nej vychvaľoval Viktora Orbána, ktorý ide v europarlamente opačným smerom ako Fico.

No KDH nerobí nič z toho. Skôr voličov stavia pred hádanku, ako vlastne čítať ich stanovisko k Ficovmu prejavu.

To chcú kresťanskí demokrati skutočne predsedovi Smeru vyčítať to, že v Európskom parlamente sedeli jeho poslanci spolu s nimi v jednej koalícii a usvedčiť tak aj samých seba z toho, že jedno hovoria doma a druhé robia v Európskom parlamente?

Alebo sa nám snažia povedať, že oni hrádzu progresivizmu stavať jednoducho nechcú? A teda, že sú ochotní povýšiť stranícke hry, vidinu budúcej koalície s PS či snahu zapáčiť sa niektorým médiám nad presadzovanie konzervatívnej politiky?

Alebo išlo o nešikovné vyjadrenie niekoho z tlačového oddelenia strany, kto si myslí, že Fico musí byť za každú cenu odsudzovaný, no zároveň nechápe, že pre stranu ako KDH je odťahovanie sa od konzervatívnej agendy smrteľné nebezpečenstvo?

Ťažko si z toho vybrať, a tak povedzme aspoň to, že víkendové udalosti možno chápať asi ako nejasnú správu o biednom stave politického konzervativizmu na Slovensku.