Vláda vyhlásila 16 strategických investícií. Ich príprava sa skráti o štyri roky, tvrdí Ráž

Rezort dopravy predložil na vládu návrh pripravovaných veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré štatút strategickej investície získali vďaka už účinnému Zákonu o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície.

Strategickými sa tak stali napríklad projekty ako diaľnica D1 Turany – Hubová, rýchlostná cesta R2 Zacharovce – Bátka, alebo modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR. Ďalej aj projekt úseku rýchlostnej cesty R4, diaľnica D3, a strategickou sa stala aj modernizácia vybraných úsekov železničných tratí či projekt diaľničného privádzača.

"Potom, čo ich vláda schválila ako strategické, budú benefitovať v piatich oblastiach prípravných procesov. Je to oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie, oblasť povolovania, majetkoprávneho vysporiadania, posudzovania týchto investícií a verejného obstarávania," informoval minister dopravy Jozef Ráž na tlačovej konferencií, ktorá sa konala bezprostredne po zasadnutí vlády.

Rýchlostná cesta R2 a R4 sú na začiatku fázy prípravy. Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža budú preto z prijatého statusu benefitovať najviac, "pretože môže benefitovať zo všetkých piatich oblastí", vysvetlil Ráž.

Šéf rezortu dopravy upresnil, že vďaka novému zákonu sa príprava strategických investícií skráti na polovicu. Namiesto osem rokov by mala trvať už len štyri.

"Všetky projekty, ktoré tam máme sú súčasťou takzvaných TEN-T európskych koridorov, ktoré priamo smernica Európskej únie označila, že majú byť spracované formou strategickej investície, aby tam boli skrátené prípravné konania," dodal šéf rezortu dopravy.

Medzi strategickými investíciami neboli predložené projekty diaľnice D4 a tunel Karpaty. Podľa slov Ráža sa o nich na vláde nerozhodovalo, pretože sa v ich prípade vedie rozporové konanie. Avizoval však, že v prípade vyriešenia rozporu predloží na rokovanie vlády aj tieto investičné záujmy.

Najmä dopravné koridory s medzinárodným významom

Štatút strategickej investície podľa vládneho nariadenia môžu získať investičné projekty, ktoré odstraňujú závažné nepriaznivé účinky environmentálnej škody na chránených druhoch rastlín a živočíchov či chránených biotopoch európskeho významu.

Strategickou investíciou sa môže stať aj stavba dopravnej infraštruktúry či stavba energetickej infraštruktúry, ktorej potreba vznikla až po realizácii strategickej alebo významnej investície.

Strategickou investíciou môžu byť projekty s nákladmi nad 50 miliónov eur a aspoň polovičný podiel na takejto investícii musí mať vlastník napojený na štát. Má ísť najmä o projekty dopravnej infraštruktúry TEN-T, ktoré sú vnímané ako hlavné dopravné koridory v Slovenskej republike s medzinárodným či nadnárodným významom. Úpravy sa týkajú napríklad podmienok pri udeľovaní povolení či postupov pri cezhraničnom obstarávaní.

Vláda obmedzila dosah rezortu financií na dané projekty

Kritici zákona o strategických investíciách vidia ako problematické najmä to, že hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti nebude vykonávať rezort financií. Konkrétne Útvar hodnoty za peniaze, ktorý pod neho spadá.

A to v prípade, ak ministerstvo, pod ktoré investičný projekt spadá, má analytickú jednotku alebo systém a analytické nástroje na hodnotenia a posudzovanie stratégií, verejných politík a investičných projektov. Samotný minister financií v tom však problém nevidí.

"Oznámili sme, že chceme rozostavať Slovensko a potrebujeme, aby mnohé procesy boli pružnejšie. Už v minulosti som kritizoval, že Útvar hodnoty za peniaze mal desiatky ľudí, ktorí sa zaoberali rôznymi malými projektami nad jeden milión eur," uviedol Kamenický s tým, že náklady na samotné vypracovanie analýzy pritom niekedy dosahovali výšku zisku, ktorý z projektu mali.

Poslanci museli prelomiť veto prezidentky

Zákon o strategických investíciách schválila vláda začiatkom júna. Prelomila pritom veto bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej. Hlava štátu namietala možný nesúlad právnej normy s ústavou a navrhla pri jeho opätovnom prerokovaní neprijať zákon ako celok. Problémom je podľa nej okrem iného oslabenie procesnej ochrany vlastníkov nehnuteľností dotknutých vyvlastnením.

"Návrh zákona upravuje podmienky na prípravu, uskutočňovanie a dokončovanie investičných projektov, o ktorých vláda Slovenskej republiky rozhodne, že sú strategickou investíciou a ich realizácia je vo verejnom záujme," uviedlo ministerstvo dopravy v predkladacej správe s tým, že pôjde o investície financované z verejných zdrojov. Zmeny sa dotknú napríklad vyvlastňovacieho konania, povoľovacích procesov i verejného obstarávania strategicky významných projektov.

Ministerstvo vysvetlilo, že príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov pre nich sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi.

"Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte," argumentoval rezort dopravy.

Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) nakoniec koncom júna podpísal nový prezident SR Peter Pellegrini.

(sita, tasr, dak)