Stúpajúca návštevnosť aj filmovanie rozprávky. Za atraktivitou hradu Ľubovňa je tímová práca

STARÁ ĽUBOVŇA – Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni patrí v posledných rokoch k hitom medzi múzeami na Slovensku. Vlani si jeho expozície – hrad Ľubovňa a skanzen – pozrelo vyše 201-tisíc platiacich návštevníkov.

Ľubovňa Dalibor Mikulík Riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík pri kontrole prác na obnove spadnutého múru na hrade Ľubovňa. Foto: Rastislav Ovšonka

„Ak by sme rátali iba platiacich návštevníkov, tak hrad Ľubovňa je asi najnavštevovanejším hradom na Slovensku,“ uviedol pre Štandard riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. Špecifikom múzea je, že tu ani neevidujú neplatiacich návštevníkov, keďže aj malé deti či zdravotne postihnutí platia vstupné vo výške desať centov.

Čo je dôležité? Zaujať návštevníkov!

Podľa riaditeľa múzea je tento úspech výsledkom práce celého kolektívu múzea a spolupráce so zriaďovateľom. Ďalším ukazovateľom úspechu je, že až 35 percent návštevníkov sú takzvaní opakovaní návštevníci. „Nie som prvý rok riaditeľom. Zanietenosť či entuziazmus by boli zbytočné, ak by sme nemali dobré nápady a ak by nás zriaďovateľ nepodporoval.“

Návštevníci isto ocenia, že aj teraz sú pre nich pripravené zaujímavé podujatia: výstava Andyho Warhola, koncerty či nová expozícia hradného kastelána. „Je to asi tým, že vieme každý rok zaujať a pracovať s touto pamiatkou,“ dodal Dalibor Mikulík.

Za všetkým je podľa neho tím ľudí Ľubovnianskeho múzea, ktorí prídu každý rok s dobrým nápadom. Tiež vraj vidno rozdiel medzi platiacim a neplatiacim návštevníkom. „Pre nás je chcený návštevník ten, ktorý si zaplatí vstupné a chce vidieť hrad aj skanzen. Takýto návštevník sa úplne inak správa ako neplatiaci. Ten, kto si zaplatí je disciplinovaný, počúva, pýta sa, chce získať poznatok a estetický zážitok,“ vysvetlil postoj múzea k spoplatneniu vstupu pre návštevníkov, ktorí majú záujem o prehliadku hradu či skanzenu.

Na hrade Ľubovňa pokračujú práce na obnove spadnutého múru a bývalých hradných kasárňach. Foto: Rastislav Ovšonka

Návštevnosť Ľubovnianskeho hradu rastie aj v tomto roku. Ešte v máji evidovali na hrade približne 14-percentný nárast návštevnosti. V júni však poklesla, ale riaditeľ múzea to dáva do súvisu s tým, že hrad na tri dni zatvorili. Areál hradu totiž slúžil ako objekt pre nakrúcanie novej televíznej rozprávky. Tú uvidia diváci v Čechách a na Slovensku počas Vianoc. Riaditeľ to vníma ako vynikajúcu marketingovú aktivitu, keďže mnohí diváci budú chcieť aj naživo vidieť priestory, v ktorých rozprávka vznikala.

Návštevnosť rastie, ovplyvniť ju môže bezpečnostná situácia

Väčšinu návštevníkov múzea tvoria Slováci. Po „kovidovom období“ sa do Ľubovne vrátili Poliaci, ktorí tvoria asi tretinu návštevníkov. Významnou skupinou sú tiež Česi a v poslednom období aj Maďari.

Podľa Daibora Mikulíka môže mať na návštevnosť pamiatok, ale i Slovenska vplyv nedávny atentát na premiéra. Ešte pred pár rokmi bol zvýšený záujem o hrad Ľubovňa aj zo strany turistov z Izraela. „Keď som sa ich pýtal, prečo si vybrali práve Slovensko, tak odpovedali, že sme boli vyhlásení za jednu z troch najbezpečnejších krajín na svete. Teraz sa tu udialo čosi, čo môže návštevnosť ovplyvniť,“ povedal riaditeľ múzea.

Práce na hrade Ľubovňa priamo nadväzujú na renesančný palác, ktorý je momentálne v dolnej časti neprístupný. Foto: Rastislav Ovšonka

Nádvorie, odvodnenie, dobudovanie a aj kasárne in situ

Už od septembra minulého roku panuje na hrade čulý stavebný ruch. Múzeum vďaka dotácii ministerstva kultúry v objeme 650-tisíc eur a príspevku 517-tisíc eur od zriaďovateľa, ktorým je Prešovský samosprávny kraj, pokračuje v ďalšej etape obnovy hradu. Časťou prispieva aj samotné múzeum. Celkový rozpočet projektu obnovy predstavuje 1,178 milióna eur.

„Súčasťou obnovy je tretie a štvrté nádvorie, odvodnenie nádvorí, dobudovanie a rekonštrukcia hradného múru, obnova hradných kasární v podobe archeologickej lokality in situ s prestrešením a tiež obnova cisterny,“ priblížil rozsah prác Dalibor Mikulík.

Najzložitejšie práce boli podľa neho pri odkopaní a obnažení múru, ktorého časť spadla ešte v roku 2011. Spadnutý múr a kasárne pochádzajú najmä zo 17. a 18. storočia. Niektoré časti sú ešte z polovice 16. storočia.

„Počas výskumu a počas rekonštrukcie boli odhalené renesančné strieľne – komory. Rozhodli sme sa ich prezentovať tak, aby sa do jednej zo strieľní dalo vojsť,“ povedal Dalibor Mikulík. Počas výskumu aj samotných prác má jedno z hlavných slov statik historických pamiatok.

V expozícii využijú nálezy priamo z hradu: medzi nimi aj hraciu kocku

Po ukončení prác bude hlavnou úlohou múzejníkov vytvorenie novej archeologickej expozície. V nej chcú využiť všetky nálezy, ktoré sa našli počas výskumu i samotných prác. Návštevníci tu uvidia aj hraciu kocku, mince, zvyšky fajok či kachlíc, ale i nájdené časti z vojenských uniforiem.

Všetky stavebné a rekonštrukčné práce by mali skončiť v apríli 2025. „Pri pamiatkach a zvlášť pri hradoch si však netrúfam povedať, ako to môže dopadnúť. Ak by všetko išlo podľa plánov, tak by sme letnú sezónu budúceho roka chceli stihnúť,“ uviedol riaditeľ múzea.

Aj počas samotných prác sa stále objavujú nové nálezy. K takým patria aj delové gule či časť keramiky z obdobia renesancie.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac