Orbán, ktorý sa 1. júla zhostil rotujúceho predsedníctva Rady EÚ, reagoval na kritiku európskeho establišmentu po tom, čo po vlastnej osi navštívil Kyjev, Moskvu i Peking v rámci „mierovej misie 3.0“.

Nasledujúce dva mesiace na frontovej línii na Ukrajine budú „dramatickejšie ako kedykoľvek predtým“, tvrdí Orbán v dokumentoch, do ktorých nahliadol denník El País.

„Na základe mojich rozhovorov verím, že teraz existuje väčšia šanca, že všetky možné návrhy na prímerie a plán mierových rokovaní budú prijaté pozitívne,“ napísal Orbán o svojej ceste do Moskvy.

„Politické vedenie poskytované Spojenými štátmi je obmedzené vzhľadom na prebiehajúcu volebnú kampaň. Preto nemôžeme očakávať, že v najbližších mesiacoch príde s nejakým takýmto návrhom. Mali by sme zvážiť, či spustenie európskej (mierovej) iniciatívy zodpovedá duchu európskej strategickej autonómie,“ uviedol v diplomatickom telegrame.

Budapešť tvrdí, že správy boli plánované bez ohľadu na reakciu EÚ. Diplomati EÚ o tom budú rokovať na stredajšom stretnutí v Bruseli.

Orbán tiež priznal, že s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom hovoril o možných scenároch konfliktu po novembrových prezidentských voľbách v USA.

„Predostrel som myšlienku, že novozvolený prezident bude čeliť tlaku na rýchle dosiahnutie politického výsledku, a to ešte pred nástupom do funkcie,“ povedal. „Prímerie predchádzajúce mierovým rozhovorom, ako aj rýchle a intenzívne mierové rozhovory by mohli byť v záujme novej administratívy.“

Čínsky prezident podľa Orbána „nekomentoval možnosť takéhoto scenára“.

(el país)