Samosprávy i kúpele by civilné letisko na Sliači privítali. Ministerstvo ho ešte nezavrhlo

Bývalí ministri dopravy a obrany Andrej Doležal a Jaroslav Naď deklarovali, že na letisku zostane popri vojenskom zachované aj civilné letisko. Súčasné ministerstvo obrany je vo výrokoch opatrnejšie, aj keď návrat civilných letov na Sliač po rekonštrukcii nepovažujú za stratený a definitívne ho neškrtli.

Ministerstvo obrany SR najnovšie reagovalo, že aktuálne sa stále počíta so scenárom duálnej prevádzky letiska Sliač. Civilný terminál by mohol podľa rezortu vzniknúť na ceste spájajúcej mesto Sliač a obec Sielnica blízko rýchlostnej cesty R1. To by zabezpečilo jeho vyčlenenie z areálu vojenskej leteckej základne.

Zatiaľ vlažný postoj rezortu k obnoveniu civilného letiska je zrejme na mieste. Na ministerstve nemajú ružové okuliare. Nový civilný terminál by si vyžiadal nemalé finančné invetície. Muselo by dôjsť k vysporiadaniu, resp. vykúpeniu pozemkov.

Prevádzkové plochy letiska sú navyše po dobe životnosti a stav viacerých objektov je aj pre dlhodobú absenciu náležitej údržby nevyhovujúci. Náprava týchto nedostatkov by si vyžiadala miliónové investície.

Finančné injekcie, a zrejme v nemalej výške, by boli potrebné aj po spustení letiska, nakoľko by boli nutné dotácie na jeho chod, a tiež podpora zo strany štátu, či prípadných súkromných zdrojov. Letisko by na druhej strane prinieslo bonusy pre región.

Za zachovanie civilnej prevádzky preto bojujú samosprávy v okolí i Kúpele Sliač. Zhodujú sa, že ak by sa prevádzka civilnej časti Letiska Sliač neobnovila, malo by to negatívny vplyv na ďalší rozvoj celého regiónu.

„Bývalá vláda nám v minulosti sľúbila, že rekonštrukcia Letiska Sliač sa nijakým spôsobom nedotkne civilnej prevádzky, ktorá mala byť v tomto roku obnovená. Nestalo sa tak,“ povedal primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.

„Sme presvedčení, že civilná časť má strategický význam nielen pre Sliač a jeho okolie, ale pre celé stredné Slovensko. Fungovanie leteckej dopravy patrí medzi kľúčové aspekty rozvoja potenciálu v cestovnom ruchu a v investíciách,“ dodal Nosko. Ten túto tému otvoril aj počas nedávnej návštevy prezidenta Petra Pellegriniho v Banskej Bystrici.

Pelegrini je v súčasnosti nielen v pozícii prezidenta, ale aj formálneho veliteľa ozbrojených síl, keďže je letisko vojenské. Preto prisľúbil, že sa bude v tejto veci zasadzovať, aby spolu s vedením ministerstva obrany a s generálnym štábom našli spôsob zachovania a prevádzky domáceho letiska.

Civilné letisko by malo veľký význam aj pre tamojšie kúpele a to aj v súvislosti s ich plánovanou rozsiahlou obnovou. Civilné letisko nachádzajúce sa doslova len na skok od nich, by mohlo pritiahnuť zahraničných kúpeľných hostí. Pohodlná dopravná dostupnosť je totiž jedným z rozhodujúcich parametrov, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie klientov o návšteve kúpeľov. Potvrdili to aj odborníci.

V analýze Ministerstva hospodárstva SR z roku 2023 – Ako oživiť Kúpele Sliač?, sa uvádza: „V prípade avizovaného obnovenia civilnej časti letiska dosiahnu Kúpele Sliač, a. s. mimoriadnu konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z dostupnosti pre zahraničnú klientelu.“

Samozrejme, obnovu civilného letiska by privítali aj obyvatelia regiónu. Charterové lety, ktoré boli desiatky rokov jeho súčasťou, môžu v súčasnosti dovolenkári využívať na slovenských letiskách v Bratislave, Košiciach či v Poprade. Takéto letisko priamo v strede Slovenska teraz chýba.

Pre cestujúcich na Sliači bolo veľkou výhodou, že išlo o malé letisko, doslova rodinného typu. Bol tam preto možný osobitý prístup ku každému cestujúcemu, čo na väčších letiskách nie je možné.

Takisto výborná poloha aj dostupnosť umožňovali, že si cestujúci pred odletom stihli odbehnúť po doklady, či mobil, ktoré si doma zabudli. Navyše personál handlingového oddelenia sa nachádzal priamo v odletovej hale a tak boli stále v priamom kontakte s cestujúcimi.

Takisto sa nezriedka stávalo, že keď sa niekto nedostavil k odbavovaciemu procesu, zavolali  mu, zistili dôvod neprítomnosti a v prípade potreby zabezpečili, aby svoj let nezmeškal.

Zo Sliača lietali počas letnej sezóny do Grécka, Egypta, Bulharska či Egypta desaťtisíce dovolenkárov. Napríklad v roku 2018 odbavili 131 charterových letov a takmer 42-tisíc cestujúcich. O rok neskôr vybavili 128 charterových letov a prepravili viac ako 39-tisíc cestujúcich.

Okrem toho cez letisko prechádzala aj značná časť obchodnej nákladnej dopravy. Za rok išlo o stovky ton tovaru. Letisko poskytovalo služby aj komerčným či súkromným letom, vojenským lietadlám, záchrannej službe či športovému letectvu.

Spolupracovalo s banskobystrickou Rooseveltovou nemocnicou, ktorej pomáhalo zabezpečiť rýchly transport ľudských orgánov. Letisko bolo pre tento účel nemocnici k dispozícii 365 dní v roku, 24 hodín denne.

Súčasťou civilného letiska na Sliači boli v minulosti aj pravidelné letecké linky českej leteckej spoločnosti ČSA. Konkrétne išlo o trasu Sliač – Praha, linku však v roku 2008 zrušili. Dôvodom bola jej stratovosť.

Počas ôsmich mesiacov prevádzky prepravili na linke Poprad – Sliač – Praha a späť 46-miestnym lietadlom, v rámci 324 letov, celkovo 9 864 pasažierov, z ktorých bolo 9 077 platiacich. Obsadenosť lietadla z Prahy dosiahla necelých 48 percent a opačným smerom vyše 44 percent.

Následne bola ešte snaha linku obnoviť, dokonca sa hovorilo aj o pravidelných letoch do Viedne. Avšak táto ambícia zostala nenaplnená.

V neposlednom rade netreba zabudnúť ani na obľúbené dvojdňové podujatia – Medzinárodné letecké dni SIAF. Tie napríklad v roku 2017 navštívilo počas jedného dňa 100-tisíc návštevníkov.

Po uzatvorení sliačskeho letiska sa v roku 2021 presťahovalo podujatie na letisko v Kuchyni. Tam však už nezaznamenalo taký divácky úspech a tento rok sa dokonca ani neuskutoční.

Zdá sa, že argumenty pre obnovu civilného letiska hovoria v prospech samospráv, kúpeľov, cestovného ruchu i ľudí. Jediná vec, ktorá by mohla obyvateľom miest a obcí v okolí letiska prekážať, je hluk z lietadiel. Ten tam po obnovení vojenského letiska bude.   

Či sa v budúcnosti spustí prevádzka letiska Sliač je teda otázne. Zrejmé je, že súčasné letisko po rekonštrukcii už bude výlučne vojenské. Takže už nebude v takej podobe, ako ho poznali cestujúci pred jeho uzatvorením v roku 2020.

Súčasný terminál zanikne a bude treba vybudovať novú infraštruktúru. Riešením by mal byť spomínaný neďaleký priestor smerom k obci Sielnica, kde by však muselo dôjsť k vykúpeniu niektorých pozemkov. Na danom mieste sa v minulosti počítalo napríklad aj s projektom dopravného cargo terminálu, ktorý však nikdy nebol realizovaný.

Budúcnosť vojenského letiska na Sliači je teda jasná a nemeniteľná. Po rekonštrukcii vznikne moderné letisko, ktoré sa stane domovom nových stíhačiek F-16. Cena a termín jeho dokončenia nie sú zatiaľ známe. Ministerstvo obrany, na ktorého čele stojí Robert Kaliňák, hovorí o 3 – 4 rokoch.

Budúcnosť toho civilného je zatiaľ otázna. Dobrou správou však zostáva, že nie je nič stratené a ministerstvo obrany ho zatiaľ zo svojich plánov neškrtlo.