Vláda zanechala na Orave sľuby, županka hovorí o rozdávaní peňazí bez jasného kľúča

Na sociálnych sieťach označila vyjadrenia predstaviteľov koalície v súvislosti so spomínanou detskou pohotovosťou za populistické. Ministerstvo zdravotníctva totiž ešte začiatkom roka pohotovosť zrušilo a predstavitelia vlády teraz poskytli 200-tisíc eur pre Hornooravskú nemocnicu v Trstenej na zriadenie doplnkového bodu, resp. vysunutého pracoviska, ktoré by ambulanciu nahradilo na dva roky.

O tomto scenári sme sa v minulosti rozprávali aj s riaditeľom HNsP Mariánom Tholtom. Pre Štandard povedal, že takýto koncept je možný, no podľa neho zbytočný, pokiaľ sa nájde dostatok ochotných lekárov, ktorí by sa zaviazali v námestovskej pohotovosti slúžiť.

Petičný výbor združený okolo poslancov ŽSK z Oravy vtedy dostatok podpisov od lekárov vyzbieral, napriek tomu sa dozvedeli z tlačovej konferencie Ministerstva zdravotníctva SR a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) o zrušení pohotovosti.

Podľa vicepremiéra Roberta Kaliňáka je tento príspevok síce nesystémovou, ale rozhodujúcou pomocou pre región s najvyššou pôrodnosťou. Práve tento výrok považuje županka za populistický. Ministerstvo zdravotníctva podľa nej prenecháva zodpovednosť za novú alternatívu na pleciach samospráv.

„Ministerstvo zdravotníctva vyhláškou pevný bod detskej pohotovosti v Námestove zrušilo. Župa od začiatku upozorňovala na to, že v oblasti, kde je najvyššia pôrodnosť, to nie je správny krok, predkladali sme ministerstvu argumenty pre zachovanie pevného bodu APS pre deti a dorast v Námestove, ale ministerstvo ich neakceptovalo,“ vyjadrila sa pre Štandard Jurinová.

Príliš málo, príliš neskoro

Podľa nej nie je dotácia vo výške 200-tisíc eur pre nemocnicu v Trstenej dostačujúca. „Žiadali sme, aby ministerstvo peniaze, ktoré ušetrí zrušením pevných bodov, poskytlo na prevádzkovanie doplnkového bodu k pevnému bodu v Hornooravskej nemocnici v Trstenej,“ uviedla.

„Uznesením vlády síce poskytlo HNsP Trstená dotáciu 200-tisíc eur, ale tá by musela byť zúčtovaná do konca marca a finančne by vystačila iba na 15 mesiacov prevádzky doplnkového bodu v Námestove. Potom by financovanie na seba musela prevziať nemocnica alebo samospráva,“ dodala Jurinová poukazujúc na to, že financovanie pohotovostných služieb nepatrí medzi kompetencie kraja.

Na budúcnosť doplnkového bodu sme sa pýtali aj rezortu zdravotníctva. Ten dotáciou údajne reagoval na výzvy regiónu s cieľom zachovať detskú pohotovosť v Námestove. „Vláda v rámci diskusie s regiónom podala pomocnú ruku a vyčlenila financie na prevádzku doplnkového bodu APS pre deti a dorast v Námestove. Zmena účelu finančných prostriedkov nie je možná,“ dozvedeli sme sa z odboru komunikácie ministerstva zdravotníctva.

Ministerstvo tiež údajne hľadá ďalšie alternatívne možnosti, aby bolo možné doplnkový bod pre deti a dorast prevádzkovať. Na tento zdĺhavý proces však doplácajú najmä rodiny v regiónoch.

Zaujímalo nás, či Jurinová vidí s odstupom času vo výjazdovom rokovaní prínos pre región, alebo ostáva naďalej skeptická. „Na jednej strane vítame, že rokovanie vlády v Zákamennom prijalo viaceré dôležité uznesenia, ktorými zaviazalo ministrov konkrétnymi úlohami pri riešení kľúčových problémov v kraji. Na druhej strane rozdávanie peňazí bez jasného kľúča a objektívne definovaných pravidiel nepovažujeme ani za systémové, ani za šťastné,“ vyjadrila sa.

Kanalizácie a cesty

Vláda riešila v Zákamennom aj budovanie vodovodov a verejných kanalizácií, nakoľko v Dolnom Kubíne je na verejnú kanalizáciu pripojených niečo cez polovicu budov. Vláda sa plánuje opätovne vrátiť k Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR, ktorý podľa nej predchádzajúce vlády od roku 2020 zanedbávali.

„Slovensko sa pri vstupe do Únie zaviazalo do roku 2015 odkanalizovať všetky aglomerácie s viac ako 2000 obyvateľmi, ale ešte v roku 2019 nás Európska komisia upozornila, že Slovensko tento záväzok nesplnilo a bez verejnej kanalizácie zostávalo v tom čase  233 aglomerácií,“ dodala k situácii Erika Jurinová.

„Vzhľadom na túto skutočnosť sú prijaté uznesenia iba snahou o vyriešenie niečoho, čo malo byť hotové už pred piatimi rokmi a nie je isté, že sa náš záväzok voči Európskej únii podarí v dohľadnom čase splniť,“ pokračovala predsedníčka ŽSK.

Na druhej strane však víta uznesenie týkajúce sa dopravnej infraštruktúry, najmä pokračovanie v projekte R3 na Orave, nakoľko cesty v regióne sú v havarijnom stave. Minister dopravy by mal do konca októbra 2024 vyhlásiť verejné obstarávanie na dodávateľa správy EIA pre ďalšie úseky tejto cesty. Rýchlostná cesta, ktorá má v budúcnosti preťať celý región, sa momentálne napája na hlavnú cestu pri obci Nižná.