V Banskobystrickom kraji je kritický nedostatok pľúcnych lekárov. Pacienti čakajú mesiace

BANSKÁ BYSTRICA – Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) bije na poplach. V celej župe je nedostatok pľúcnych ambulancií, navyše, minulý mesiac skončili ďalšie dve a to z dôvodu vysokého veku lekárov. Pacienti musia na vyšetrenie čakať mesiace. Tisícky z nich si tak hľadajú nového lekára a snažia sa dostať k liekom. Situáciu s krízou pneumológov komentuje Mário Kaprálik.

plucne,bbsk2 Pľúcna lekárka Jana Mikasová ordinujúca v Detve. Foto: Mário Kaprálik

Problémy v zdravotníctve tlačili predchádzajúci ministri rezortu pred sebou ako snehovú guľu, ktorá sa iba nabaľovala, zväčšovala a teraz sa začali viaceré negatívne dopady takého postupu prejavovať. Pritom už nejde o banality, ale o ľudské zdravie a životy.

Kritický je na jednej strane zvyšujúci sa počet lekárov v dôchodkovom veku, ktorí odchádzajú na zaslúžený odpočinok, a na druhej strane nedostatok mladých, začínajúcich lekárov, ktorí by ich nahradili.

Toto však nie je tŕňom v päte iba v jednom kraji. S nedostatkom odborných, všeobecných lekárov, či pediatrov, bojujú nielen v BBSK, ale vo všetkých krajoch Slovenska.  

Problémov je niekoľko a jeden z najväčších sú financie. Podľa odborníkov záujem študentov o pneumológiu je, avšak do otvorenia vlastnej ambulancie sa nehrnú. Finančne sa im to neoplatí. Idú radšej do nemocníc, kde budú mať istotu lepšieho finančného ohodnotenia.

BBSK sa preto rozhodol situáciu s nedostatkom lekárskych odborníkom riešiť. V Detve zriadil vlastnú pneumologickú ambulanciu, ktorú župa aj prevádzkuje. Pľúcna lekárka Jana Makasová, ktorá v nej ordinuje hovorí, že jej by sa to neoplatilo, keďže platby od poisťovní nestačia.

O tom, že platby od poisťovní naozaj nestačia, hovorí aj príklad spomínanej pľúcnej ambulancie v Detve. Pravidelne je stratová. „Pani doktorka, napriek tomu, že tri mesiace dopredu má obsadené termíny, mesačne tvorí stratu približne 1 700 eur. Také sú platby od poisťovní,“ priblížil pre Štandard realitu predseda BBSK Ondrej Lunter.

„Sme plní. Teraz objednávame na október, november. Samozrejme, ak ide o akútne stavy, napríklad krvácanie či zápaly pľúc, riešime to a snažíme sa pre nich vytvoriť miesto,“ spresnila Štandardu mladá lekárka Jana Makasová.

Doba po pandémii bola podľa slov pneumologičky náročná. No situácia, keď v kraji dlhodobo ubúdajú pľúcni lekári a noví sa – pre zle nastavené hodnotenie výkonov v ambulanciách – do zriaďovania nových ambulancií nehrnú, vytvára na tých, ktorí v systéme zostávajú, enormný tlak.

Banskobystrická župa na krízu s nedostatkom pľúcnych lekárov upozorňovala Ministerstvo zdravotníctva SR už v apríli tohto roku. Pomoc im bola prisľúbená s tým, že od 1. júla začne platiť nový katalóg výkonov, ktorý zabezpečí, aby sa pľúcnym lekárom oplatilo založiť si súkromnú pľúcnu ambulanciu.

Hoci rokovanie s ministerstvom vyzeralo veľmi sľubne, zostalo len pri sľuboch. Už je júl a nič sa neudialo, pomoc neprišla. Iba ďalšie sľuby. „Dostali sme od nich reakciu, ktorá ide úplne proti logike návrhov a prísľubov,“ zhodnotil Lunter.

Keď sa župa zaujímala, prečo nie je v platnosti sľubovaný nový katalóg výkonov, ktorý upravuje spôsob platby poisťovní v jednotlivých lekárskych špecializáciách, rezort odpovedal, že jeho pilotná fáza by sa mala spustiť 1. októbra 2024 a do plnej prevádzky má vstúpiť od januára 2027.

Ministerstvo zdravotníctva SR vo svojej reakcii odmieta pripustiť, že neplní prísľuby v súvislosti s kritickým nedostatkom pneumologických ambulancií. Tvrdí, že po predchádzajúcich rokovaniach so zástupcami kraja ministerstvo začalo okamžite konať a napĺňať dohodnuté závery.

Takáto „prestrelka“ bez svetla na konci tunela však vysiela jasný signál lekárom, ktorí by zvažovali otvorenie vlastnej ambulancie, že ani najbližšie roky sa im to neoplatí, a smeruje ich do nemocníc, kde budú mať istotu lepšieho finančného ohodnotenia.

Bez odozvy podľa BBSK zostal aj ďalší krok, ktorý župa navrhla po konzultácii s odborníkmi ako rýchlu pomoc v čase aktuálnej krízy. Žiadala predĺžiť dobu, na ktorú môže všeobecný lekár po odporúčaní špecialistu predpísať pacientovi pneumologické lieky. Dnes je táto doba šesť mesiacov, župa dúfala v dvanásť.

Ministerstvo argumentuje, že aj v problematike preskripcie, teda predpisovania liekov koná a bol spustený proces uvoľnenia preskripcie, aby mohli aj všeobecní lekári predpisovať pneumologické lieky.

Momentálne by mali v tejto žiadosti bežať zákonné lehoty. Uvedená žiadosť je plánovaná na prerokovanie 6. augusta s vykonateľnosťou od 1. novembra. Avšak aj tu je ďalšie „ale“. S predĺžením lehôt zo 6 na 12 mesiacov v mnohých prípadoch vraj nesúhlasili ani samotní pneumológovia, keďže je potrebné pacienta pri nastavenej liečbe sledovať, čo môže len špecialista.

„Ak si ministerstvo želá, my im pošleme tých pacientov, ktorí prišli o dvoch pneumológov len za posledných pár mesiacov, nech sa o nich postará. Alebo nech povie, kde sa o nich postarajú a predpíšu im lieky. Ale nejde to tak, že títo pacienti ostanú bez zdravotnej starostlivosti,“ dodáva Lunter.

Čísla však hovoria jasne a za všetko. Ozrejmil ich práve Lunter na konci apríla s tým, že dve ambulancie zaniknú bez náhrady. Ďalšie dve budú mať dočasne pozastavenú činnosť a jedna je bez lekára. Z 22 pneumologických ambulancií tak v druhej polovici tohto roka má fungovať len 17.

V súčasnosti chýbajú v ambulantnej sieti BBSK zhruba traja pľúcni lekári a to má v auguste skončiť pre vysoký vek aj pľúcna lekárka, ktorá pôsobí v ambulancii Nemocnice s poliklinikou v Revúcej. Nemocnica za ňu v súčasnosti hľadá náhradu. V kraji za posledných päť rokov odišlo päť pneumológov, pričom každý mal asi 3000 pacientov.

Najkritickejší stav je v okresoch Brezno, Banská Bystrica, Lučenec a Veľký Krtíš. A čo zostáva v takejto krkolomnej situácii pacientovi? Musí čakať mesiace na termín, hľadá si lekára inde a ak dostane akútny atak, končí na urgente.

Túto kritickú situáciu hasí aj Roosevelltova nemocnica v Banskej Bystrici. Avšak aj tam vnímajú stále väčší tlak na nemocničné ambulancie, ktoré už v adekvátnom čase nedokážu uspokojiť všetkých pacientov. Denne tam narastá počet pacientov aj z odľahlejších regiónov, ktorí sa tam pokúšajú dostať na ambulantné vyšetrenie.

Takže niet sa čo čudovať, že kapacity sa rýchlo vyčerpávajú a pravdepodobne sú už aj v nemocnici prekročené. Fakultná nemocnica by pritom mala poskytovať starostlivosť predovšetkým ľuďom s tými najzávažnejšími stavmi, ktoré nedokážu riešiť bežné ambulancie v regiónoch.

Zápletka teda stále pokračuje. Župa obviňuje ministerstvo, že nekoná. To zas oponuje, že problém rieši. A pacient? Ten s pocitom déjà vu, že takúto prestrelku zažil už minimálne stokrát, zúfalo hľadá fungujúcu ordináciu pneumológa, alebo v tom lepšom prípade, poctivo čaká mesiace na svoje vyšetrenie.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac