Čakanie na Godota po slovensky alebo o tom, ako dokončenie „panelky“ opäť presunuli

Slovenská správa ciest (SSC) v decembri 2023 prisľúbila, že stavebné práce, ktoré odštartovala v roku 2022, dokončí do konca roku 2024. A prvý nedodržaný sľub bol na svete. Rekonštrukcia mala byť totiž hotová už v roku 2023. Vtedajší minister dopravy Andrej Doležal označil cestu 1/9 ako jednu z najhorších v republike, ak nie vôbec najhoršiu. Zároveň nezabudol pripomenúť, že od slov prejdú konečne aj k činom. 

Prechádzajú k nim však výrazne pomalšie, ako by si Trenčania a obyvatelia priľahlých obcí predstavovali, a to aj za šéfovania súčasného ministra Jozefa Ráža. Aktuálne odhady odovzdania plne funkčného stavebného diela totiž hovoria o prelome rokov 2026 a 2027. Hlavným dôvodom je vraj havarijný stav dvoch mostov vedúcich cez Biskupický kanál (SO 201) a rieku Váh (SO 202), ktoré musia pre ich zlý technický stav zbúrať a nanovo postaviť. 

Všetko by bolo v poriadku, keby SSC pred samotným začiatkom rekonštrukcie nedeklarovala dostatočnú prípravu a prieskum, ktorý stál nemalé peniaze. Rekonštrukciu zasiahlo aj navyšovanie cien stavebných materiálov, ktorej sme svedkami v ostatných rokoch. Výška finálnych nákladov tak viac-menej bezpochyby presiahne pôvodných 13,8 milióna eur bez DPH. 

No každé predĺženie prác zvyšuje nielen finančnú, ale aj dopravnú záťaž na obchádzkové trasy, ktoré spravuje Trenčiansky samosprávny kraj (TSK). Čo na tom, že premávka v Trenčíne takmer denne pripomína dopravnú špičku v Bratislave. Na konci tohto neutešeného domino efektu je nervózne čakajúci občan, motorista či iný účastník dopravnej situácie. Ako vždy.

Zaujímajú však niekoho aj tí, ktorí potrebujú prechádzať na druhú stranu Váhu za prácou? Úplné uzavretie mostov totiž mnohých prinúti hľadať alternatívne možnosti ako sa dostať do Trenčína a tie ich budú stáť viac peňazí aj času. Nad tým sa v tejto náročnej dobe nedá už len tak poľahky mávnuť rukou. (Svojho času SAD vystavila trenčianskej župe účet za naviac najazdené kilometre, kým otvorili podjazd do Orechového). 

Preťažené sú frekventované cesty II/507 cez Trenčín, najmä úsek od diaľničného privádzača okolo OC Laugaricio po Trenčiansku Turnú a následne cez Trenčianske Stankovce na Beckov, cesta II/574, ktorá spája Žilinu s Prievidzou a cesta III/1885 cez obce Trenčianska Turná a Mníchova Lehota.

Spomínané komunikácie musia čeliť enormnému nárastu dopravného zaťaženia, nehovoriac o negatívnom vplyve na bezpečnosť obyvateľov a celkovo sa zhoršujúcom stavebno-technickom stave jednotlivých úsekov.

Pomyselnou náplasťou či čiastočným a relatívne rýchlo realizovateľným riešením by mohlo byť dlho sľubované rozšírenie cesty pri OC Laugaricio na štyri pruhy.

Namodelujme si jednu citeľne nepríjemnú situáciu pre mesto. Tá by vznikla vtedy, ak SSC začne s rekonštrukciou starého cestného mosta tak, ako plánuje, po roku 2026, no zároveň nestihne dokončiť zmieňovanú rekonštrukciu cesty 1/9. Všetka dopravná záťaž by tak zostala na novom moste, ktorý už aj tak takmer denne kolabuje. S najväčšou pravdepodobnosťou však k takémuto nelogickému rozhodnutiu nikdy nedôjde. Dúfajme.

Koho teda viniť za tento chaos, ktorý vznikol jednak neustálym odkladaním rekonštrukcie cestného mosta v Trenčíne, ale aj predlžujúcou sa rekonštrukciou pri Bierovciach? Príprava takého náročného a rozsiahleho projektu predsa zaberie roky. Skutočne za ten čas úrady nedokázali zabezpečiť adekvátny posudok technického stavu mostov, keď ich natoľko prekvapil až v súčasnosti?

A tak Trenčania čakajú ďalej, dúfajúc, že aktuálna dopravná situácia v meste azda nebude už tak výrazne pripomínať absurdnú drámu Samuela Becketta z roku 1952, v ktorej dvaja muži čakajú na istého Godota. Lenže Godot, ako je už preňho zvykom, neprichádza…