Košičanov dráždia premnožené bzdochy. Čo na to mesto a ako postupovať pri uštipnutí

Tieto druhy sietničiek sú jednak veľmi dobre prispôsobené na život v teplých podmienkach, a tiež sa rýchlo šíria v nových prostrediach. V Európe nemajú prirodzených nepriateľov ani konkurentov, čo im umožňuje rýchle množenie. Týmto spôsobom výrazne ovplyvňujú miestnu prírodu a ekosystémy.

Sietničky dokážu negatívne ovplyvniť miestnych živočíchov a rastliny, pretože sú schopné súťažiť s miestnymi druhmi o potravu a priestor. Ich prítomnosť môže tiež narušiť potravinové reťazce a vzájomné interakcie medzi živými organizmami v danom prostredí.

Sietničky vyciciavajú rastlinné šťavy z listov platanov, ktoré sú bežné v sídliskových výsadbách. Poškodzujú aj stromy, čo môže mať dlhodobé dôsledky na celkovú štruktúru a funkciu miestnych ekosystémov, ako aj na vzhľad a rekreačné možnosti verejných priestranstiev. Ich výskyt bol v Košiciach zaznamenaný aj minulý rok, čo naznačuje ich pravidelnú sezónnu prítomnosť v tomto regióne.

Škodca, ktorý útočí len omylom

Okrem opakovaného výskytu v Košiciach sa ich prítomnosť potvrdila aj na veľkých plochách južného Slovenska. Tieto teplomilné druhy bzdôch sú sezónnym škodcom, pričom dospelé jedince prežívajú približne dva až tri týždne. Rojenie sa opakuje raz ročne a po nakladení vajíčok postupne uhynú.

„Sietničky síce vyciciavajú rastlinné šťavy z listov platanov, ale výskyt sme zaznamenali aj na jaseňoch, ktoré sú v sídliskových výsadbách hojne zastúpené,“ uviedol pre Štandard referent pre styk s verejnosťou Správy mestskej zelene v Košiciach Marek Lukáč.

Zaujímavosťou je, že sietničky dokážu svojím ciciačikom prebodnúť aj ľudskú kožu, čo však nie je ich zámerom. Pomýlia si ju s listom a snažia sa cicať rastlinné šťavy. To môže ľuďom spôsobovať nepríjemnosti, najmä, keď sa hmyz objaví v blízkosti bytových domov.

Ako sa môžeme chrániť?

Pri obrane alebo podráždení môžu niektoré druhy štipnúť človeka, čo spôsobuje mierny pocit pálenia alebo svrbenia. Sietničky však nie sú pre ľudí nebezpečné. Ich štipnutie (nechcené prebodnutie pokožky) môže byť nepríjemné, ale zvyčajne nevyvoláva vážne zdravotné problémy.

Je dôležité vyhnúť sa situáciám, ktoré by ich mohli podráždiť, keďže niektoré druhy môžu mať obranné mechanizmy, ako je vylučovanie zapáchajúcich látok, čo môže byť tiež nepríjemné, ale nie nebezpečné pre zdravie ľudí.

Proti sietničkám sa môžeme účinne brániť niekoľkými spôsobmi. Najjednoduchšou metódou ochrany je použitie sieťok na oknách, ktoré zabraňujú vstupu hmyzu do interiéru, a tým minimalizujú kontakt s ľuďmi.

Ďalšou možnosťou sú repelenty, ktoré dokážu sietničky odpudzovať. Odborníci neodporúčajú používať na tento hmyz chemické postreky, keďže na Slovensku nie je registrovaný žiadny chemický prípravok určený na ich kontrolu či elimináciu.

Prvá pomoc po uštipnutí

Ak vás poštípe bzdocha, je dôležité vedieť, ako správne postupovať, aby ste minimalizovali nepríjemné pocity a predišli možným komplikáciám. Informácie o tom, ako správne reagovať na uštipnutie bzdochou, vyplývajú z odporúčaní týkajúcich sa prvej pomoci pri uštipnutí.

V prvom rade je potrebné zachovať pokoj. Väčšina uštipnutí bzdochy nie je nebezpečná a spôsobuje iba mierne podráždenie pokožky. Najprv očistite miesto uštipnutia teplou vodou a mydlom, aby ste odstránili akékoľvek baktérie a znížili riziko infekcie. Potom priložte chladný obklad alebo kúsok ľadu zabalený v uteráku na miesto uštipnutia, čím znížite opuch a zmiernite bolesť.

Dôležité je, aby ste si miesto uštipnutia neškriabali, aj keď svrbí. Škriabanie môže zhoršiť podráždenie a zvýšiť riziko infekcie. Sledujte miesto uštipnutia niekoľko dní, ak sa objavia príznaky infekcie, ako je zvýšené začervenanie, teplo v mieste uštipnutia, hnisanie alebo ak máte horúčku, vyhľadajte lekársku pomoc.

Chemické prostriedky nie sú riešením

Správa mestskej zelene v Košiciach proti týmto škodcom neplánuje postreky ani tento rok. „Výskyt sietničiek je sezónny a periodický, a skúsenosti z iných miest ukazujú, že chemické postreky sú málo účinné,“ uviedol Lukáč.

Postrek môže navyše spôsobiť viac škody než úžitku. Po aplikácii chemických prípravkov sa často občania sťažovali, že sa postrek dostal do ich bytov. „Chemické látky môžu byť nebezpečné pre ľudské zdravie, ohrozujú užitočné druhy hmyzu a drobné vtáctvo,“ doplnil Lukáč.

„Musíme myslieť aj na to, že vždy ide o chemické prípravky, ktoré môžu škodiť zdraviu. Súhlasíme, že výskyt tohto hmyzu v blízkosti bytových domov ľuďom spôsobuje nepríjemnosti, ale napriek tomu chemické ošetrenie, tak ako po minulé roky, v rámci mesta neodporúčame. Chceme upozorniť, že prípadný chemický postrek ohrozí aj užitočné druhy hmyzu, drobné vtáctvo a môže sa dostať aj do ľudského organizmu,“ vyjadril sa Lukáč k použitiu chemických prípravkov.

Vyhliadky do budúcnosti

Hoci invázia sietničiek spôsobuje momentálne problémy, situácia by sa mala čoskoro zlepšiť. „Podľa skúseností z predchádzajúcich rokov sa dá očakávať, že počet sietničiek čoskoro začne prirodzene klesať,“ povedal Lukáč. Mesto Košice preto apeluje na obyvateľov, aby boli trpezliví.

„Sme si vedomí, že ide o kalamitného škodcu, ktorý sa vyskytuje v krátkom období roka vo veľkom počte a je veľmi ťažké zabrániť jeho vniknutiu do budov aj vyhnúť sa im počas pobytu v exteriéri. Podľa skúseností z predchádzajúcich rokov usudzujeme, že počty sietničiek čoskoro začnú klesať,“ uzatvára Lukáč.