Archeológovia v Jánovciach skúmali život v podhradí. Našli predmety z obdobia pred Kristom

JÁNOVCE – Už štvrtú sezónu pokračuje v obci Jánovce v časti Machalovce systematický sondážny archeologický výskum v lokalite zaniknutého hradiska z obdobia prvého storočia pred Kristom. Mnohé vykopané predmety archeológov prekvapili.

Jánovce archeologovia 3 Archeológ Dominik Repka (vľavo) so študentom archeológie pri dokumentácii archeologickej sondy v Jánovciach. Fotot: Rastislav Ovšonka

„Tohto roku sme sa rozhodli skúmať podhradie, keďže vlani sme uskutočnili geofyzikálny prieskum, ktorý priniesol veľmi zaujímavé výsledky. Chceli sme si overiť, do akej miery sa dá na takýto prieskum spoľahnúť,“ uviedla archeologička Múzea Spiša zo Spišskej Novej Vsi Mária Hudáková.

Archeológovia pod zaniknutým predhradím hradiska skúmali tri sondy, v rámci ktorých odkryli nielen jednotlivé kultúrne vrstvy, ale aj viaceré objekty. Jeden z nich bol pravdepodobne obytný, ďalšie boli výrobné. Sondážny výskum pomohol archeológom nájsť množstvo keramiky, ktorá sa nachádza na väčšine archeologických lokalít.

„Čo je zaujímavé, našli sme veľké množstvo železnej trosky, ktorá dokladuje spracovanie železnej rudy. Veľmi zaujímavé sú nálezy výrobkov z kostí a parohoviny. Objavili sa aj nejaké šperky z bronzu. Máme tam spony a tiež jednu striebornú mincu. Všetko sú to predmety z prvého storočia pred Kristom,“ priblížila Hudáková.

Zaujímavým keramickým predmetom je dácka miska alebo šálka. „Dákovia osídľovali predovšetkým územie dnešného Rumunska, ale v prvom storočí pred naším letopočtom sa ríša Dákov rozšírila až na naše územie a z tohto obdobia máme viacero nálezov. Dôležité je, že predmetná šálka je celá, dá sa zrekonštruovať, čo je tiež unikát a z územia Spiša ide o prvý takýto objav,“ vysvetlil Dominik Repka z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Železná troska, čo je odpad po tavení železa, dokladujúce spracovanie rohoviny, ako aj objavy praslenov používaných pri textilnej výrobe, potvrdzujú podľa Repku rozvinutú remeselnú činnosť ľudí žijúcich v tejto lokalite pred dvoma tisícročiami. Dokladujú to aj bohaté nálezy hrubostennej a jemnejšej keramiky.

Terénny archeologický výskum znamená pre archeológov len prvú etapu prác. V najbližších mesiacoch bude nasledovať čistenie a konzervovanie a ďalšia analýza. Budú ju robiť nielen archeológovia, ale aj odborníci na rôzne vedné disciplíny. Príkladom je železná troska, z ktorej sa pokúsia zistiť, odkiaľ pochádzala železná ruda, ktorú naši predkovia v Jánovciach spracovávali, prípadne aj technológiu jej tavenia. Podobne to bude aj v prípade keramických predmetov.

Zaujímavé je, že ani v podhradí sa nepodarilo nájsť nejakú spojitosť s neďalekou významnou archeologickou lokalitou Myšia hôrka z doby bronzovej, ktorá je označovaná aj ako „slovenské Mykény“. Sú ešte asi o 1 500 rokov staršie ako neďaleké hradisko v Jánovciach. Spadajú do doby laténskej a spájajú sa s púchovskou kultúrou.

Zánik osídlenia hradiska v Jánovciach zatiaľ nie je objasnený. V budúcnosti bude zaujímavé tiež zistiť, prečo pred 3 500 rokmi osídlili Myšiu hôrku, avšak o približne 1 500 rokov neskôr už túto lokalitu ľudia znovu neosídlili a vybrali si pre svoje osídlenie neďaleký kopec.

Repka verí, že výskum v Jánovciach sa neskončí ani v nasledujúcich sezónach. „Chceli by sme pokračovať v podhradí a nadviazať na výsledky tohtoročnej sezóny, aby sme mali širší obraz o lokalite,“ povedal. V sondách sa archeológom podarilo zachytiť aj pár kolových jám. Ďalší výskum by tak mohol rozšíriť poznanie o objektoch, ktoré sa tu kedysi nachádzali.

Výskum hradiska v Jánovciach v časti Machalovce nad rómskou osadou uskutočňuje Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi v spolupráci s Katedrou archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Múzeom v Kežmarku a súkromnou archeologickou spoločnosťou Archeológia Spiš. Aj vďaka spolupráci s Katedrou archeológie boli aj tohto roku do výskumu zapojení študenti archeológie.

Za uplynulé štyri roky našli archeológovia v Jánovciach už viac ako 1 500 predmetov. Zrejme najzaujímavejším je bronzová soška so zlatými očami. Podarilo sa ju objaviť ešte v roku 2020 v rámci zberu nálezov na pooranej lúke, kde tohto roku archeológovia začali so sondážnym výskumom.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac