Nezlomnosť žien bez hraníc. Prešovčanka s polovicou pľúc má tri deti a vedie úspešný biznis

U synčeka neskôr diagnostikovali autizmus a Tourettov syndróm. Keďže sa v troch rokoch v škôlke ťažko adaptoval, ostala s ním doma a až keď začal navštevovať špeciálnu základnú školu, obzerala sa po zamestnaní. Túžila opäť ostať pracovať z domu, alebo v takej práci, kam by syna mohla brávať so sebou.

Príležitosť na istý čas našla v interiérovom ihrisku ako opatrovateľka detí, neskôr si ako absolventka kurzu chcela otvoriť vlastný nechtový salón. Plány však prekazila pandémia koronavírusu.

Vraj nadsluhuje už desať rokov, deti nikdy mať nemala

Mária je obdivuhodnou ženou. Napriek svojim diagnózam stojí nohami pevne na zemi, nevzdáva sa a šíri radosť z vlasového umenia. Žije s raritnou vývojovou chybou pľúc. To, že má funkčnú len polovicu pľúc, jej zistili lekári až v pätnástich rokoch.

„Celé moje detstvo bola nemocnica. Opakovane ma liečili na zápal pľúc, ktorý som možno nikdy nemala. Lekári nevideli, že nemám polovicu pľúc, lebo na snímkach vždy bolo vidieť len tieň, ktorý znázorňoval, akoby tam bol zápal,“ spomína na komplikované detstvo strávené medzi nemocničnými múrmi.

Vždy, keď bola bežne chorá, mala nádchu alebo virózu, lekári automaticky volili antibiotickú liečbu. Až neskôr, po opakovaných nesprávnych diagnózach ju poslali na detské oddelenie do Košíc, kde ju primárka poslala na CT vyšetrenie. To ukázalo, že s jej pľúcami je všetko v poriadku. Primárke sa výsledok nepozdával, tak pani Máriu poslala na kontrolné CT. Popisujúci lekár následne stanovil diagnózu: Scimitar syndróm.

„Išlo o chýbajúcu hlavnú pľúcnu tepnu, ktorá je spojená so srdcom. Základ pravej časti pľúc ostal nevyvinutý, zakrpatený a nefunkčný,“ objasňuje Mária, ktorá má v dôsledku toho posunuté aj ďalšie orgány a zväčšenú ľavú stranu pľúc. K tejto diagnóze sa pripojila epilepsia a silné migrény. 

Lekári jej rodičom oznámili, že žiť bude desať, možno pätnásť rokov a že nikdy nebude môcť mať deti. Mária má dnes 40 rokov, tri deti a je už aj babičkou. Smeje sa, že už desať rokov života nadsluhuje.

Zapletala vždy, všade a každého

Mária v súčasnosti žije svoj podnikateľský a umelecký sen. Je vychýrenou "braiderkou", živí sa zapletaním vlasov. Dokáže zapliesť akékoľvek vlasy a aj z naoko najnepoužiteľnejších vyčarí dokonalý účes. K novému povolaniu jej pomohla náhoda a švagriná.

„Plietla som vlasy, ale iba rodine, dcére, neteri, len tak. Vždy ma bavila práca s ľuďmi, kreatívna a trpezlivá. Keď sme sa raz na rodinnej oslave stretli vo veľkom počte a ja som opäť začala všetky ženy zapletať, švagriná sa ma opýtala, prečo si neurobím kurz zapletania vlasov. Udivilo ma to, nikdy predtým som o takom kurze nepočula,“ spomína si dnes už s úsmevom šikovná východniarka. Nedalo jej to a začala hľadať na internete informácie.

„Objavila som doslova umelecké diela na hlavách. Začalo mi to vŕtať v hlave. Keďže bola pandémia koronavírusu, všetko bolo v tom čase online. Vyskočil na mňa na sociálnych sieťach online kurz zapletania braidov. Prihlásila som sa. Nejaké základy som už mala, preskočila som teda zapletanie boxerských vrkočov a vrhla sa rovno na kurz Braidy do vrkoča. Potom prišlo mnoho ďalších,“ hovorí usmievavá Prešovčanka, ktorá má v súčasnosti rovnaký počet kurzov, ako jej školiteľka Oľga Oliková. Tá je najlepšou braiderkou roku 2023 na svete.

Po kurzoch začala svoje nové zručnosti trénovať na kamarátkach, ich deťoch a svojej rodine, zapletanie však malo už celkom inú úroveň. „Človek si musí vycvičiť jemnú motoriku v prstoch, aby dokázal aj z troch vlasov zapliesť začiatok vrkôčika. Moje vrkoče sú vždy originálne, nikdy nekopírujem a vymýšľam vlastné kreácie,“ hovorí dnes už profesionálka. Nad jednou „hlavou“ strávi aj hodiny a medzi najnáročnejší účes radí afrocopíky, ktoré zapletala už aj 16 hodín. 

Z amatérky profesionálka

Mária tvrdí, že v začiatkoch mala zábrany pýtať od ľudí peniaze za zapletanie vlasov. No keď sa jej biznis rozrastal a zákazníci pribúdali, začala si veriť. So známou, ktorá robí maľovanie na tvár, boli odrazu súčasťou mnohých podujatí ako dní obcí a miest, festivalov, dní detí a tie odštartovali jej súčasnú kariéru. A hoci prvé dva roky zarábala len na materiál potrebný k zapletaniu, dnes jej už práca prináša aj zisk.

S úsmevom vraví, že stále sa nájde niekto, kto povie: Čo to má na tej hlave? „Najmä staršie generácie to považujú za výstrelok. Na druhej strane sa mi často stáva, že ku mne prídu ľudia, ktorí žijú v zahraničí, kde je tento štýl úpravy vlasov úplne bežný. Chodia sa zapliesť na Slovensko, lebo u nás je to ešte stále cenovo dostupné,“ dodáva.

Jej účesy vyžadujú odvahu

Zákazníkmi sú najmä ženy, dievčatá, deti, ale aj muži. Tvrdí, že na účesy musí mať zákazníčka alebo zákazník odvahu, pretože je to veľká zmena. „Príde napríklad žena s krátkymi vlasmi a zrazu má krásny dlhý cop. Niekedy sa aj rozplače od dojatia, neverí, že v tom môže tak dobre vyzerať. Vtedy som dojatá aj ja. Je to pre mňa najväčšia odmena, viac ako peniaze,“ zveruje sa Mária, pre ktorú je čarovným zážitkom aj to, keď sa k nej rozbehnú zapletené deti a objatím jej ďakujú.

Väčšina ľudí príde kvôli spoločenskému účesu či estetickej stránke, no nájdu sa aj zákazníčky, ktoré chcú zakryť zdravotný problém. Ide napríklad o veľmi riedke vlasy, prípadne výrazné kúty, ktoré dokáže šikovná braiderka zamaskovať. Mária tiež tvorí vlastné príčesky aj copy, vlastnoručne háčkuje dredy.

Pracuje iba s najkvalitnejším materiálom. „Pracujem s kanekalonom, čiže umelým vláknom. Objednávam ho od európskych výrobcov, nemôžem si dovoliť náhrady alebo falošné repliky. Zákazníci dnes trpia rôznymi alergiami, nedopustím, aby mali z účesu zdravotné komplikácie,“ potvrdila svoju odbornosť.