Štát sa o detské tábory zaujíma rôzne. Kontroluje len tie, ktoré organizátori nahlásia

V minulosti pionierske tábory organizovali väčšinou štátne podniky v rekreačných zariadeniach alebo stanoch priamo v prírode, kde o prísnejších hygienických nárokoch bolo zrejme zbytočné polemizovať. Doba sa však posunula o krok ďalej, a podobne ako pri výbere hotela na rodinnú dovolenku, aj tu sa kladú vyššie nároky na stravu, ubytovanie, program, s ohľadom na určitý komfort zodpovedajúci súčasným vysokým cenám.

Rodičia sa spolu s deťmi zameriavajú hlavne na program, cenu a miesto pobytu. Či je však tábor nahlásený na príslušnom regionálnom úrade verejného zdravotníctva, čím je pod väčšou kontrolou hygienikov, o to sa už málokto zaujíma, ide však tiež o dôležité kritérium.

Treba mať na zreteli, že je leto a s tým rastú nároky na prípravu jedla a dodržiavanie pitného režimu. Hygienici by sa mali spolu s rodičmi viac zaujímať, či má tábor zabezpečenú aj základnú zdravotnú pomoc, v akých ubytovacích zariadeniach účastníci prespávajú, aké majú animátori s činnosťou skúsenosti a či by vedeli zodpovedne reagovať aj v krízových situáciách.

Na Slovensku nemáme špecifický zákon o detských táboroch. Ich organizovanie je legislatívne zahrnuté v zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Na uskutočnenie denného alebo pobytového tábora sú organizácie povinné oznámiť takúto skutočnosť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

Oba typy zariadení sú začlenené do odlišných legislatívnych úprav, čo je pre verejnosť a tých, ktorí tábory organizujú, zbytočne komplikované.

V Bratislave a a v jej okolí sa organizuje niekoľko desiatok denných táborov, ktoré sú podľa zákona považované za hromadné podujatia. Na Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava sme sa obrátili s otázkou, či evidujú nami vybrané denné tábory a či niektoré budú aj kontrolovať.

Prekvapujúce bolo, že sme dostali iba formálnu odpoveď, ktorá sa odvoláva na úpravu v zákone. Predpis zo zákona pôsobí povrchne, preto ho asi usporiadatelia obchádzajú.

„Organizátor hromadného podujatia, spojeného s poskytovaním stravovania alebo občerstvenia, je povinný oznamovať písomne príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva organizovanie takéhoto podujatia. Príslušný orgán verejného zdravotníctva predmetné oznámenia berie na vedomie, ale nie je povinný na ne odpovedať, prípadne vydávať stanoviská/rozhodnutie. Následne môžeme počas konania denných detských táborov v oznámených priestoroch vykonať štátny zdravotný dozor,“ informovala Štandard hovorkyňa RÚVZ BA Katarína Nosálová.

Z tohto vyjadrenia vyplýva, že hygienici kontrolujú iba poctivých organizátorov, ktorí svoj zámer oznámia. Ostatní si môžu organizovať tábory (hromadné podujatia) ako sa im to hodí, pokiaľ sa neobjaví závažný problém. Nikoho v tomto prípade zrejme netrápi, či deti dostanú počas dňa teplý obed, dostatočný prísun tekutín alebo kam chodia na toalety.

Prístup hygienikov z pohľadu kontroly býva podľa regiónov odlišný. V okolí Nitry sú v tomto smere o niečo dôslednejší.

„V našom regióne máme podchytených 90 percent všetkých denných táborov a organizátori s nami spolupracujú. Zasielajú nám každoročne oznámenie o organizovaní denných táborov, nakoľko majú takúto povinnosť podľa zákona č. 355/2007 – je to hromadné podujatie spojené s poskytovaním stravovania. Naša odpoveď má formu odborného stanoviska, v ktorom riešime režim stravovania, pitný režim, denný režim a priestorové podmienky. A aj denné tábory kontrolujeme výkonom štátneho zdravotného dozoru,“ vysvetlila pre Štandard vedúca Odboru hygieny detí a mládeže RÚVZ NR Alena Gregušová.

Čo sa týka pobytových táborov, u tých sú prísnejšie legislatívne nároky, lebo sú zahrnuté medzi zotavovacie podujatia.

Organizátor je povinný písomne požiadať najmenej 30 dní pred začiatkom konania RÚVZ podľa miesta zotavovacieho podujatia o jeho posúdenie, ak sa ho má zúčastniť najmenej päť detí a mládež do 18 rokov na dlhší čas ako na štyri dni. Posledné spomínané kritérium je trochu nedomyslené, podľa neho zrejme kratší pobyt nemôže zhoršiť zdravie detí výskytom plesní v ubytovacích priestoroch alebo nevhodnou celodennou stravou.

Aj v prípade pobytových táborov niektorí organizátori ignorujú povinnosť ohlásiť turnusy príslušnému RÚVZ. Podľa zákona sa povinnosť vzťahuje nielen na usporiadateľa, ale aj na prevádzkovateľa strediska. Ak ani jeden z nich danú skutočnosť neoznámi a bol by zaznamenaný vyšší výskyt ochorení, majú povinnosť hlásiť túto skutočnosť lekári aj zdravotnícke zariadenia.

V Bratislavskom kraji sa nájde iba zopár pobytových táborov. Zo štyroch nami vytipovaných, nebol na RÚVZ BA nahlásený ani jeden. „O konaní uvedených štyroch táborov nemáme ku dňu 8. júla 2024 žiadne informácie,“ potvrdila Nosálová.

Dva boli rovnakým organizátorom zrušené, ďalší trval iba tri dni a Ateliér Fantázie, ktorý sa koná v Modre – Piesku si myslí, že nespadá pod zotavovacie pobyty, hoci popis a prihláška napovedá, že ide o pobytový tábor.

„Naše podujatie – Foto tábor Ateliér Fantázie nie je zotavovacie podujatie, jedná sa o interné pracovné sústredenie mladých fotografov, ktorého účelom nie je rekreácia, posilnenie zdravia ani zvýšenie telesnej zdatnosti, rovnako tak nie je určené pre širokú verejnosť. Ide o sériu praktických workshopov pre deti a mládež vo veku 10 – 18 rokov, zameraných na jednotlivé fotografické témy. Účastníkmi týchto podujatí sú členovia fotoklubu a záujemcovia o členstvo,“ reagoval pre Štandard predseda občianskeho združenia Ateliér Fantázie Marián Valovič.

Bratislavské deti chodia väčšinou na niekoľkodňové tábory spojené s prespávaním do iných lokalít v rámci Slovenska. Medzi známych organizátorov patrí Wachumba, ktorý počas aktuálneho leta organizuje viaceré tábory.

V Jedľových Kostoľanoch sa v priebehu jedného turnusu konali dve rôzne podujatia. Počas kontroly jeden tábor rozhodnutie mal, druhý už nie, usporiadateľ sa ohradil, že zákon sa na jazykové kurzy nevzťahuje.

„Výkonom štátneho zdravotného dozoru dňa 10. júla 2024 v Areáli Zdravia počas konania jedného turnusu sme zistili, že v rekreačnom zariadení sa konalo ešte ďalšie podujatie organizované spoločnosťou Wachumba, na ktoré nebolo vydané právoplatné rozhodnutie RÚVZ so sídlom v Nitre, nakoľko organizátor uviedol, že nešlo o zotavovacie podujatie podľa § 25 zákona č. 355/2007 Z. z., ale o jazykový kurz,“ zhrnula Gregušová.

Bežne sa stáva, že organizátori majú rôzne výnimky, na základe ktorých sa tvária, že nejde o zotavovacie podujatie, ale iný typ ako jazykový kurz, fotografické alebo matematické sústredenie.

Okrem toho sa vykonali kontroly aj v Patinciach, kde majú v lete nahlásených sedem turnusov. „Počas konania zotavovacích podujatí sme robili dve kontroly. Nedostatky zistené neboli,“ uviedli z RÚVZ v Komárne.

Podobná situácia bola zaznamenaná aj v prípade turnusov v Kľačne, kde uskutočnili v júli kontrolu. V Jelenici však nemala Wachumba ohlásené pobytové tábory, hoci ich tam organizujú niekoľko.

Ďalšie pobytové tábory organizujú počas školských prázdnin Táborčatá. Jeden z nich sa koná vo Veľkých Krsteňanoch.

„Nahlásených máme päť turnusov v tejto lokalite, kde sme 10. júla vykonali kontrolu. Okrem väčšieho výskytu kliešťov u detí sme nezaznamenali žiadne nedostatky. Oproti minulým rokom majú nové, kvalitnejšie stany,“ povedala vedúca oddelenia hygieny detí a mládeže RÚVZ Prievidza so sídlom v Bojniciach Emília Kotianová Rendeková.

Táborčatá však na ostatných miestach v Martovciach, Obyciach a Pruskom nemali nahlásené žiadne zotavovacie pobyty. „V obci Pruské aktuálne neevidujeme pobytový tábor, organizátor Táborčatá nezaslal žiadosť o vydanie rozhodnutia k návrhu na zotavovacie podujatie,“ upresnila z oddelenia hygieny detí a mládeže RÚVZ v Považskej Bystrici Otília Chladná.

Čoraz častejším neduhom v detských táboroch je šikanovanie, v ojedinelých prípadoch aj sexuálne zneužívanie. Dieťa namiesto oddychu a zábavy môže zažívať traumatizujúce situácie.

S dokazovaním a potrestaním vinníka je to v týchto prípadoch oveľa ťažšie ako v školskom prostredí, nakoľko ide o relatívne krátkodobý pobyt, dôvera obete voči zodpovedným osobám, akými sú animátori takmer v ich veku, je minimálna. O probléme sa blízki obete často dozvedia až po skončení tábora alebo to ostane utajené.

Rodičia zverujú deti na celý deň či týždeň niekomu v nádeji, že bude o ne dobre postarané. Kiežby to tak bolo, ale je aj možné, že realita oproti lákavým propagačným informáciám v niektorých prípadoch nemusí byť až taká ideálna.