Predstavitelia viacerých krajín Európskej únie sa v stredu nepostavili na stranu Slovenska a Maďarska v spore s Ukrajinou ohľadom zastavenia dodávok ruskej ropy. Vo štvrtok o tom s odvolaním sa na tri nemenované zdroje informoval britský denník Financial Times.
Denník skonštatoval, že pomocnú ruku Budapešti a Bratislave odmietli podať predstavitelia obchodu až z jedenástich členských krajín a žiadna sa nepostavila na ich stranu.
Zo zverejnených informácií nie je jasné, na akej úrovni sa stretnutie týchto predstaviteľov odohralo. Štandard zisťuje podrobnosti.
So žiadosťou o vyjadrenie sme oslovili ministerstvo hospodárstva i rezort zahraničných vecí. Článok budeme aktualizovať.
Zdráhavý postoj prichádza niekoľko dní po tom, ako Slovensko a Maďarsko vyzvali Európsku komisiu, aby riešila rozhodnutie Ukrajiny zastaviť tranzit ropy od ruského Lukoilu.
Kyjev totiž podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) svojím rozhodnutím stopnúť dodávky vzácnej komodity porušil asociačnú dohodu uzavretú medzi Ukrajinou a Európskou úniou.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó zasa uviedol, že Európska komisia má od pondelka tri dni na to, aby v tejto veci konala. Politik doplnil, že potom sa oba štáty obrátia na medzinárodný súd.
Blanár po uplynutí tejto lehoty v stredu na sociálnej sieti napísal, že Európska komisia svoje rozhodnutie o žiadosti oboch krajín odsunula. „Má čas. Veď Slovensko nie je až také dôležité. Chce mať údajne viac dôkazov,“ konštatoval šéf diplomacie.
„Aj takto ,stojí‘ na strane európskych občanov EK, ktorá urobí všetko preto, aby odsunula svoje rozhodnutie na neskoršie, aby nám nemusela dať za pravdu, aby nekritizovala Ukrajinu a aby nás donútila mať jediný správny názor,“ domnieva sa Blanár.
Slovenský prezident Peter Pellegrini v stredu na tlačovej konferencii na ministerstve obrany so šéfom rezortu Robertom Kaliňákom (Smer) uviedol, že ak Ukrajina neobnoví dodávky ruskej ropy na Slovensko, naša krajina bude „nakoniec musieť pristúpiť k odvetným opatreniam“.
Zo strany Kyjeva si podľa neho takýto prístup nezaslúžime, a to predovšetkým v kontexte celkového prístupu a humanitárnej či vojenskej pomoci, ktorú sme Ukrajine od začiatku vojny s Ruskom poskytli.
V podobnom duchu sa vyjadril aj Kaliňák. „Ja si myslím, že Ukrajina v tomto prípade veľa riskuje z pohľadu dobrých susedských vzťahov. Toto rozhodnutie bolo veľmi nezodpovedné, toto rozhodnutie bolo veľmi bezohľadné a veľmi nám pripomína rozhodnutia z roku 2009 [narážal na plynovú krízu z tohto obdobia, keď Rusko prerušilo na niekoľko dní dodávku tejto suroviny do Európy a vtedajšia Ficova vláda problém intenzívne riešila s predstaviteľmi Ruska, ale aj Ukrajiny, pozn. red.],“ povedal politik.
Neskôr sa ku kritikom pridal aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý z veľkej časti zopakoval výhrady Kaliňáka a Pellegriniho. Ukrajina sa podľa jeho mienky vybrala cestou vydierania Slovenska a Maďarska.
Dodávky Lukoilu cez južnú vetvu ropovodu Družba predstavujú okolo 50 percent jeho objemu. Rafinérie MOL na Slovensku a v Maďarsku sú od dodávok ropy od Lukoilu úplne závislé.
Ropovod Družba začína v Rusku na východnom brehu Volgy a v Bielorusku sa delí na dve vetvy. Severná vedie do Poľska a do Nemecka, južná ide cez Ukrajinu a na slovensko-maďarských hraniciach sa opäť vetví. Jedno potrubie vedie do Maďarska a druhé na Slovensko a do Českej republiky.