Zahraničné médiá priniesli začiatkom tohto týždňa dôležitú správu, ktorá na prvý pohľad nevyzerala až tak zaujímavo. Kyjev uzavrel dohodu so zástupcami súkromných veriteľov, ktorí vlastnia viac ako pätinu ukrajinských dlhopisov v hodnote zhruba 20 miliárd eur. Tí súhlasili s odpisom nominálnej hodnoty svojho dlhu o 37 percent, teda približne o osem miliárd eur.
Reštrukturalizácia dlhu by sa mala uskutočniť prostredníctvom výmeny pôvodných dlhopisov za balík nových. V rámci nich súkromní veritelia akceptovali nižšie úrokové sadzby a dlhšiu splatnosť.
Kyjev obnoví splácanie úrokov pri väčšine nových dlhopisov vo februári budúceho roka a istinu začne splácať až v roku 2029. Úrokové platby budú do konca roka 2025 podľa amerického denníka Wall Street Journal predstavovať menej ako 200 miliónov eur.
Dohoda tiež obsahuje dodatok, že ak sa bude ukrajinskej ekonomike dariť lepšie, investori môžu získať dodatočnú platbu.
Výbor, ktorý zastupuje súkromných investorov, však zatiaľ uzavrel len predbežnú dohodu. Na dokončenie dohody potrebuje Ukrajina súhlas dvoch tretín všetkých súkromných držiteľov dlhopisov. Podľa informácií z ukrajinských kuloárov sa očakáva, že sa tak stane v najbližších týždňoch.
Pre štátnu pokladnicu to znamená výraznú úľavu
Splácanie zahraničných veriteľov si bude vyžadovať, aby Ukrajina odklonila výdavky od iných priorít, ako je obrana. Úrokové platby uvedené v dohode sú však podľa Oleny Bilanovej, hlavnej ekonómky ukrajinskej investičnej banky Dragon Capital, pre ukrajinský rozpočet prijateľné.
„Sme na ceste k obnoveniu udržateľnosti dlhu. Dnes sme dosiahli principiálnu dohodu s ad hoc výborom veriteľov. Ide o dôležitú fázu procesu reštrukturalizácie dlhu, ktorá nám v nasledujúcich troch rokoch ušetrí na obsluhe dlhu 11,4 miliardy dolárov a 22,75 miliardy dolárov do roku 2033,“ skonštatoval na sociálnej sieti ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
We are on the path to restoring debt sustainability. Today, we have reached an agreement in principle with the Ad Hoc Creditor Committee. This is an important stage of the debt restructuring process, which will save us $11.4 billion in debt servicing over the next three years and…
— Denys Shmyhal (@Denys_Shmyhal) July 22, 2024
Neúspech by znamenal ukrajinský bankrot
Predbežná dohoda, ktorá bola zverejnená v pondelok, prišla po mesiacoch neúspešných rokovaní s výborom zastupujúcim západných držiteľov dlhopisov ako sú spoločnosti BlackRock, Pimco či Amundi.
Zatiaľ čo Kyjev v návrhu žiadal odpis hodnoty dlhopisov na úrovni 60 percent, súkromní veritelia mali úplne inú predstavu o tom, akú veľkú časť dlhu Ukrajine odpustia, keď hovorili o čísle 22 percent.
Ak by sa dohodu nepodarilo dosiahnuť, Ukrajina by od začiatku augusta čelila platobnej neschopnosti. To by de facto zmarilo jej šance na financovanie akejkoľvek budúcej obnovy z prostriedkov súkromných investorov. A tiež sťažilo prístup k veriteľom, ako je Medzinárodný menový fond.
Náročná cesta k dohode podľa denníka Wall Street Journal ukázala, ako sa podpora Ukrajiny zo strany finančného sektora, ktorá bola jednoznačná tesne po vypuknutí vojny, zmenila na praktický a niekedy až protivnícky vzťah. Finančné spoločnosti totiž na začiatku vojny ponúkli Kyjevu zhruba dvojročné dlhové prázdniny, ktoré sa skončia 1. augusta.
Neúspešné rokovania dokonca viedli k tomu, že niektorí poslanci bankrot otvorene spomínali. „Default už v podstate máme – de facto je, ale de iure nie je,“ skonštatovala len nedávno Nina Južaninová, ukrajinská poslankyňa a členka Výboru Najvyššej rady pre financie, dane a colnú politiku.
Napriek rastúcej nedôvere
Na záver pripomeňme, že aj keď sa Ukrajina s držiteľmi svojho dlhu dohodla, s každým odpisom dlhu a odkladom či znížením splátok klesá dôvera opačnej strany v to, že krajina bude v budúcnosti schopná dodržať svoje záväzky.
Pomer ukrajinského dlhu k hrubému domácemu produktu sa pomaly blíži k hranici sto percent, čo je číslo, ktoré investorov takisto odrádza. Aj preto vláda deklarovala svoj cieľ znížiť pomer dlhu k HDP na 65 percent do roku 2033.
Poskytovanie pôžičiek dlžníkovi vo vojne tiež znamená staviť na to, že vyhrá a bude po jej skončení existovať. Veritelia sú podľa britského magazínu Economist skeptickí aj voči plánom na dlhodobú obnovu Ukrajiny v prípade víťazstva.
Magazín dopĺňa, že „veľká časť obnovy Ukrajiny“ investorom zrejme „nikdy neprinesie zisk“. Reštrukturalizácia dlhu je tak prvým pokusom presunúť časť finančného bremena vojny a nákladov na obnovu z vlád na súkromný sektor.
Na jazyk sa derie otázka, prečo investori s kompromisným odpustením dlhu na úrovni 37 percent vlastne súhlasili. Okrem toho, že po vyhlásení bankrotu by už od Ukrajiny nedostali pravdepodobne nič, jeden z podstatných dôvodov popísali noviny Financial Times: „Dlhová situácia Ukrajiny nie je spôsobená zlým fiškálnym hospodárením, ale ruskou inváziou. Byť investorom, ktorý privedie Ukrajinu do platobnej neschopnosti, by mohlo mať negatívny vplyv na jeho povesť.“