Česko vydalo správu o extrémizme. Ruskej propagande sa darí, kým iné hnutie narazilo

Rusko v prvej polovici tohto roka podnikalo proti Česku rôzne hybridné operácie, ktorých cieľom bolo oslabovať dôveru ľudí v štát. Okrem „kremeľskej propagandy“ na českej extrémistickej scéne dominovalo „antisystémové hnutie“, začalo však narážať na svoje limity. V správe o extrémizme za prvý polrok 2024 to vo štvrtok uviedlo české ministerstvo vnútra.

Tlačová konferencia ministra vnútra Víta Rakušana (vľavo) a policajného prezidenta Martina Vondráška k tragickej streľbe na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovy v Prahe, 22. decembra. Zdroj: profimedia.sk Tlačová konferencia ministra vnútra Víta Rakušana (vľavo) a policajného prezidenta Martina Vondráška k tragickej streľbe na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovy v Prahe, 22. decembra. Zdroj: profimedia.sk

Ruské bezpečnostné zložky získali v Česku podľa rezortu pevnú a ľahko ovplyvniteľnú základňu na šírenie svojho vplyvu. Kremeľská propaganda má v krajine celkovo značný vplyv na určovanie naratívov na extrémistickej a populistickej scéne, uvádza sa v správe.

„Rusko proti Česku priebežne podnikalo hybridné operácie a mnoho inštitúcií sa stalo opakovane terčom kyberútokov. Keď k tomu pripočítam, že policajti zadržali Kolumbijca podozrivého z podpaľačstva na objednávku ruských bezpečnostných zložiek, je jasné, že Rusko proti nám útočí všetkými možnými prostriedkami,“ komentoval situáciu český minister vnútra Vít Rakušan.

V krajine sa tiež podľa ministerstva úspešne etablovalo kvázimediálne spravodajstvo, ktoré šíri nenávistné obsahy a otvorene či v skrytosti nahráva nepriateľskému pôsobeniu Ruska proti ČR.

„Našlo si stálych odberateľov, ktorí mu dôverujú a odmietajú veriť informáciám serióznych médií,“ vyhlásil rezort vnútra.

Nenávistná rétorika je však podľa neho len jednou zo zložiek proruskej propagandy. Jej prioritou už podľa ministerstva nie je vzbudzovať negatívne emócie proti menšinám, ale podporovať pozitívny obraz Ruska. „Cieľom kremeľskej propagandy je primárne oslabovať dôveru ľudí v štát a vyvolať v nich pocit, že Rusko je zdravou a progresívnou alternatívou,“ dodal rezort.

V sledovanom období dominovalo na extrémistickej scéne aj antisystémové hnutie. Podľa správy však narazilo na roztrieštenosť, absenciu vízie a tiež „krátku životnosť“ hlavných predstaviteľov, ktorí vzišli z prostredia sociálnych sietí. Táto scéna opäť „kopírovala kremeľský pohľad na vojnu na Ukrajine“.

Okrem toho sa podľa správy objavila aj séria nenávistných prejavov proti Ukrajincom, a policajní špecialisti na extrémizmus tiež upozornili na nárast antisemitských incidentov najmä v online priestore.

V prvej polovici tohto roka polícia evidovala sto nenávistne motivovaných trestných činov a stíhala celkom 72 osôb. Najčastejšie podľa rezortu vnútra išlo o násilie a vyhrážanie sa.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac