Čoskoro odídu z väzníc horalkoví zlodeji, ďalší odsúdenci zamieria do domáceho väzenia

Faktom je, že súdy a Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) sa pripravujú na veľké množstvo práce. Navyše, trestná legislatíva prešla v krátkom období viacerými úpravami. Podľa signálov z právnického prostredia majú problém dobre sa zorientovať v novej legislatíve aj samotní právnici.

Novelu Trestného zákona schválil parlament 8. februára 2024. Zakrátko sa táto novela znovu zmenila po veľkej kritike v otázke premlčacích lehôt pri násilných trestných činoch. Najviac sa hovorilo o znásilnení. Poslednú novelu novely Trestného zákona prijal parlament cez prázdniny 16. júla 2024. V tej sa venoval okrem iného ochrane finančných záujmov EÚ.

Dňa 3. júla 2024 o novele Trestného zákona rozhodol Ústavný súd SR. Ten síce podstatnú časť novely neoznačil za neústavnú, v odôvodnení však vládu podrobil kritike. Okrem iného aj preto, že zmeny sa udiali v zrýchlenom režime.

Ako sa menia hranice škody a viac práce pre políciu

Trestný zákon po novom zvyšuje dolnú hranicu škody z 266, 01 eur na 700,01 eur, keď sa už skutok kvalifikuje ako trestný čin. To spôsobí, že viaceré doterajšie trestné činy podľa novej úpravy už budú môcť byť považované len za priestupky.

V Trestnom zákone sú škody rozhodujúce z hľadiska trestných sadzieb trestu odňatia slobody. Platí, že čím je vyššia kategória škody, tým páchateľovi hrozí vyšší trest. Škoda z 2 660, 01 eur vzrastie na sumu prevyšujúcu 20-tisíc eur, z 26 600,01 eur stúpne na sumu prevyšujúcu 250-tisíc eur a suma 133 000, 01 eur na sumu prevyšujúcu 650-tisíc eur.

„Ide najmä o majetkové a hospodárske trestné činy, ale aj o násilne činy a trestné činy proti životnému prostrediu, kde je následkom škoda,“ povedal portálu startitup.sk profesor Jozef Čentéš, vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Právny expert poukázal na to, že kým sme mali na Slovensku jeden z najprísnejších Trestných zákonov v EÚ, tak teraz sa v ňom podmienky trestania výrazne liberalizovali. On je skôr za cestu, ktorá sa navrhovala v novele Trestného zákona za ministra spravodlivosti Viliama Karasa, na ktorej sa Čentéš spolupodieľal. Bol za postupné evolučné zmeny, a nie za takéto výrazné zmeny, ktoré označuje za malú rekodifikáciu trestného práva v Slovenskej republike.

Zmeny zasiahnu aj policajtov na obvodných oddeleniach. Čentéš priblížil, že doteraz najmä majetkové a hospodárske trestné činy do troch rokov pri škode spravidla do 2 660,01 eur riešili policajti na obvodných oddeleniach. Po novele Trestného zákona pri zvýšení škody na sumu prevyšujúcu 20-tisíc eur už budú trestné činy vyšetrovať práve policajti z týchto oddelení, kým doteraz to robili vyšetrovatelia. V nových trestných veciach sa tak podľa Čentéša zaťažia prácou obvodné oddelenia, ktoré by sa mali personálne posilniť.

Kedy to vypukne

Dôležitým dňom, kedy sa môžu začať otvárať brány ústavov na výkon trestu odňatia slobody, bude zverejnenie nálezu Ústavného súdu SR o novele Trestného zákona v Zbierke zákonov.

Najskôr však musí vyjsť v Zbierke posledná trestná novela zo 16. júla 2024 a potom aj nález Ústavného súdu. Ministerstvo spravodlivosti má na zverejnenie nálezu 15 dní odvtedy, ako nález Ústavný súd doručí ministerstvu. Predpokladá sa, že by k zverejneniu v Zbierke zákonov mohlo dôjsť koncom júla.

Aký bude postup

Na Slovensku je podľa Čentéša odsúdených len za takzvané horalkové krádeže niečo vyše 1 132 osôb. Z nich by sa malo dostať na slobodu do 100 osôb.

„Tieto osoby pôjdu do 30 dní po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona na základe súdneho rozhodnutia z výkonu trestu na slobodu,“ vysvetlil pre Štandard profesor Čentéš.

Ďalšia skupina odsúdených bude môcť podľa novely Trestného zákona požiadať o preradenie do domáceho väzenia. V tom prípade však súdy lehotu 30 dní na rozhodnutie nemajú.

„Do nadobudnutia účinnosti novely Trestného zákona môže súd premeniť zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia len za prečiny, čo sú všetky nedbanlivostné trestné činy a úmyselné trestné činy do päť rokov. Po novele Trestného zákona sa okruh trestných činov rozširuje o zločiny. To znamená, že aj v prípadoch  odsúdených napríklad za zločin korupcie, ak budú spĺňať podmienky, môže byť zvyšok ich trestu odňatia slobody premenený súdom na trest domáceho väzenia,“ vysvetlil pre Štandard Čentéš.

Najviac prípadov posúdia v Trnave

Na Slovensku je 18 ústavov na výkon trestu odňatia slobody, v niektorých sa vykonáva aj väzba. V prípade týchto ústavov budú o odsúdených rozhodovať súdy, v ktorých obvode sú aj spomínané ústavy.

„Najzaťaženejší z hľadiska rozhodovania o odsúdených bude zrejme Okresný súd Trnava, lebo v jeho obvode sú ústavy v Hrnčiarovciach nad Parnou a Leopoldov. O to je to ťažie, lebo Hrnčiarovce nad Parnou je najväčší ústav na Slovensku z hľadiska počtu odsúdených. Tam bude práce najviac,“ zhodnotil Čentéš. Zároveň doplnil, že „viac práce budú mať tiež sudcovia z Mestského súdu Košice (ústav v Košiciach – Šaci) a Okresného sudu Trenčín (ústav v Dubnici nad Váhom a Ilava)“.

Letné dovolenky neovplyvnia rozhodovanie súdov, tvrdí rezort

Ministerstvo spravodlivosti dostalo nález Ústavného súdu o trestnej novele v utorok 23. júla. „Aktuálne prebiehajú práce súvisiace s technickým spracovaním dát, nasledovať budú redaktorské práce a v spolupráci s Ústavným súdom SR sa vykoná autorská korektúra,“ povedala Štandardu Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti. Rezort zabezpečí, aby bol nález vyhlásený v Zbierke zákonov do 15 dní.

O pripravenosti súdov reagovať na zvýšený objem práce hovorkyňa uviedla, že tak ako všetci sudcovia museli zvládnuť zvýšené nároky v súvislosti s reformou súdnictva vyplývajúce zo Súdnej mapy, rovnako zvládne časť sudcov aj pracovné zaťaženie prameniace zo zmeny trestnej legislatívy. „Letné dovolenky neovplyvnia rozhodovaciu činnosť súdov, každý súd má spracovaný rozvrh práce, na podklade ktorého je riešené zastupovanie jednotlivých sudcov v prípade ich neprítomnosti,“ dodala Gašparíková.

Pripravujú sa zoznamy odsúdených

Zbor väzenskej a justičnej stráže informoval, že podľa zákona je oprávnený prepustiť odsúdeného z výkonu trestu, ak sa skončila doba výkonu trestu ustanovená vo vykonateľnom rozhodnutí súdu a nebolo vydané nariadenie súdu na výkon ďalšieho trestu. Ďalej ak súd alebo prokurátor písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený na slobodu. Alebo ak súd písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený na výkon trestu domáceho väzenia. Ďalším dôvodom je rozhodnutie prezidenta SR pri udeľovaní milosti či písomné nariadenie ministra alebo generálneho prokurátora.

„Z uvedeného dôvodu budú v prípade nadobudnutia účinnosti novely Trestného zákona o prepustení osôb z výkonu trestu rozhodovať príslušné súdy,“ povedala denníku Štandard hovorkyňa ZVJS Anna Bečková Ragasová. Doplnila, že zbor v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti v súčasnosti pripravuje zoznamy všetkých odsúdených, na ktorých by mohla mať predmetná novela akýkoľvek dopad.