Časť vlastníkov chce zachrániť prírodný skvost na Spiši. Brzdí ich majiteľ parkoviska

Primátor Spišského Podhradia Michal Kapusta vysvetlil, že Krížovú horu – kopec pod kaplnkou, s prameňmi minerálnej vody a jazierkom o rozlohe necelých desať hektárov, odkúpil štát pred dvoma rokmi od súkromníka Milana Šimka.

„Stalo sa však to, že vyasfaltovaná plocha o rozlohe 800 m² sa do kúpnej zmluvy nedostala. O tom, či došlo k tomu nedopatrením, alebo to spravil predajca cielene, je dnes ťažké špekulovať. Isté je, že vlastníkom parkoviska, ktoré bolo za socializmu postavené načierno, sa stal napokon Sergej Koperdák, rodák z neďalekej obce Ordzovany. Ten žije striedavo v Kanade, Belgicku a v Bratislave,“ vysvetľuje primátor.

Spomenie tiež siahodlhé peripetie, ktoré zažívajú s týmto vlastníkom.

„Už sme mali spracovaný projekt. Plánovali sme vytrhať asfalt bagrom a plochu bývalého parkoviska zrevitalizovať. Práce mali byť hradené z grantov. Myšlienke boli naklonení všetci partneri: štát, cirkev, mesto i Koperdák. Práve on, neskôr, bez akéhokoľvek vysvetlenia, odskočil od projektu. Odvtedy sa nám nedarí s ním nájsť spoločnú reč,“ neskrýva nespokojnosť Michal Kapusta.

„Tento človek má priveľa nápadov, ale nič z toho nedotiahne do konca. Jeho predstavy sa menia z hodiny na hodinu. Už tam mali byť inštalované rôzne atrakcie: motokárová dráha, trampolína, ale aj organizovanie balónovej šou, napokon ostalo len pri sľuboch,“ hovorí Kapusta znechutene.

Snaha mesta o kúpu parkoviska pretrvávala. Dokonca samospráva v snahe byť ústretová, zmenila územný plán tak, aby Koperdák v prípade záujmu podnikal na novovzniknutom parkovisku neďaleko Spišského salaša, na pozemkoch cirkvi, napríklad v oblasti gastronómie.

„Mohli by tam byť drevené stánky s ponukou lokálnych špecialít alebo jedál podľa požiadaviek turistov a návštevníkov. S touto myšlienkou sme sa pohrávali už dávnejšie. Naším plánom vždy bolo ,čierne‘ parkovisko zlikvidovať, plochu zrevitalizovať a postaviť nové odstavné plochy pre autá. Pribudla by tam nejaká kaviarnička, informačné centrum a toalety. Bohužiaľ, aktuálny stav je taký, že škaredé parkovisko prenajal Sergej Koperdák dvom autoškolám, ktoré si tu, v tesnej blízkosti prírodného unikátu, zriadili autocvičisko,“ dopĺňa Kapusta s dôvetkom, že mesto nezaháľa a podľa svojich možností pracuje na zveľaďovaní a skrášľovaní prírodného skvostu.

„Obnovili sme Prameň svätého Ondreja a odstránili na vlastné náklady staré ošumelé bilbordy.“

Miestni nám prezradili, že podnikateľ si dobre spočítal, prečo parkovisko nepredá. „Kúpil ho od Milana (Šimka, pozn. red.) za necelých 30-tisíc eur. Za prenájom má ročne, bez akejkoľvek námahy, šesť tisícok, čoskoro sa mu vynaložené peniaze za predaj vrátia, a on bude už len zarábať. Samozrejme, že ,zlaté vajce‘ nepredá,“ povedal náš zdroj, ktorý si neželá byť menovaný.

Pýtame sa, akým spôsobom získal pôvodný majiteľ spomínaný majetok. „Sivá Brada v minulosti patrila cirkvi. V roku 1953 jej majetok zhabali komunisti, ktorý ho následne presunuli do vlastníctva bývalého podniku KOVO Krompachy a odtiaľ sa dostal k Šimkovi,“ povedal nám miestny milovník histórie, ktorého dlhodobo zaujímajú dejiny tohto miesta.

„Keby sa nachádzala Sivá Brada napríklad v Maďarsku, boli by tu dnes vychýrené kúpele. Miesto v štvrtom stupni ochrany je ojedinelé svojho druhu nielen u nás, ale aj vo svete. Minerálna voda, ktorá na mieste vyviera, podporuje svojím zložením rast flóry, ktorá je typická skôr pre prímorské oblasti. Legenda hovorí, že v minulosti tu bolo 12 prameňov, ktoré prispeli v 19. storočí k vzniku kúpeľov, tie však mali len lokálny charakter a slúžili najmä kňazom a bohoslovcom zo Spišskej Kapituly na liečenie. Účinky minerálky vyhľadávali najmä tí, ktorých trápila reuma, tráviace a kožné problémy. Hoci liečebne odolali dvom svetovým vojnám, ich koniec bol nezvratný. Prevádzka kúpeľov skončila v polovici 20. storočia, krátko nato úplne zanikli,“ dozvedeli sme sa zaujímavý, ale málo známy príbeh.

Tomáš Dražil, riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj pripomenul, že Štátna ochrana prírody SR je síce vlastníkom lokality, ale výkon správy podľa kompetencií patrí inštitúcii, ktorej sám šéfuje.

„Aktuálne pripravujeme vybudovanie náučného chodníka, zameraného na ojedinelé živočíchy a rastlinstvo danej lokality. Turistická novinka prepojí Sivú Bradu s Dreveníkom a historicky cennými miestami: Spišským Podhradím a Spišskou Kapitulou,“ uviedol Dražil.

Poznamenal, že chcú všetko stihnúť do roku 2025, keď bude sté výročie zápisu najväčšieho travertínového útvaru u nás do zoznamu chránených území.

Osud Sivej Brady aj vďaka novinkám, ktorými prešla v uplynulých mesiacoch, vyzerá veľmi nádejne.

„V apríli sme obnovili 70 m² parkoviska, v časti, ktorá zasahuje do NPR. Doviezli sme sem kameň z travertínového lomu, osadili po celej dĺžke obrubníky, aby voda, ktorá tam vteká, sa udržala na danom mieste a vytvorila karpatské travertínové slaniská, ktoré tu boli aj v minulosti. Našou snahou je prinavrátiť na toto miesto biotop, ktorý sa tu v minulosti vyskytoval,“ povedal pre Štandard Dražil.

Prízvukuje, že travertínová kopa sa výrazne zmenila. „Údržba kopca je intenzívna a veľmi účinná. Stoplo sa degradovanie lokality, napríklad aj náletovými drevinami. Urobili sme dohodu s pánom Šimkom, aby na našich trávnatých plochách pásol škótsky horský dobytok, ktorý chová. Má presne vymedzené koridory, kde sa môžu zvieratá popásať, zvyšné územie niekoľkokrát ročne kosíme. Výsledkom je, že Sivá Brada botanicky neuveriteľne pookriala. Verím, že sa podarí tento trend udržať,“ uzavrel svoje vyjadrenie šéf Správy NP Slovenský raj.

O stanovisko k téme sme požiadali aj Spišskú diecézu. Hovorca Jakub Konkoľ na naše otázky neodpovedal, poslal len stručné, veľmi všeobecné a nejasné vyjadrenie: „Čo sa týka právnych a majetkových vzťahov cirkvi a iných právnických osôb, neposkytujeme žiadne stanoviská k situácii, ktorá je stále v riešení a je interným problémom cirkvi a ďalších právnických a fyzických osôb.“

So Sergejom Koperdákom sa nám aj napriek enormnej snahe nepodarilo skontaktovať.