Premiér už svoju barlu po atentáte zlomil, ale vyšetrovatelia ešte stále neskončili

Bezpečnostné zložky o prípade nechcú hovoriť. Nie je ani zrejmé, či pracujú v špeciálnom režime, pretože premiér pred časom vyhlásil, že nepochybuje o tom, že k podobným činom, ako bol atentát na neho, znovu dôjde.

Faktom je, že SIS dostala prijatím takzvaného lex atentát úlohu získavať a vyhodnocovať informácie smerujúce k ohrozeniu života alebo zdravia osôb, ktorým je podľa zákona zaisťovaná osobná bezpečnosť počas výkonu funkcie alebo po jej skončení.

Dôkazy o teroristickom útoku

Atentát na premiéra sa odohral 15. mája tohto roka v Handlovej. Roberta Fica zasiahli štyri z piatich striel. Polícia zo streľby obvinila 71-ročného Juraja Cintulu z Levíc, ktorého Špecializovaný trestný súd vzal do väzby.

Pôvodne bol atentátnik obvinený z pokusu o úkladnú vraždu. Generálny prokurátor Maroš Žilinka 4. júla oznámil, že sa zmenila právna kvalifikácia skutku na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.

Znamená to, že polícia musela zadovážiť také dôkazy, ktoré tomu nasvedčujú. Aké sú to dôkazy, sa verejnosť zrejme dozvie až po ukončení prípravného konania vo vyšetrovaní. Žilinka však už predtým naznačoval, že môže dôjsť aj k prekvalifikovaniu trestného činu. Atentátnikovi hrozí trest 20 až 25 rokov väzenia alebo doživotie, pretože spáchal útok na chránenú osobu.

Čo hovoria prokuratúra, rezort vnútra a SIS

Krátko po atentáte sa vynorili otázky, či nepochybili ochrankári a ako zvládli reakciu na streľbu. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) sa policajtov chrániacich premiéra od začiatku zastával. Niekoľkokrát tiež povedal, že nikto nie je prilepený k svojej funkcii. Konanie ochrankárov preveroval aj Úrad inšpekčnej služby rezortu vnútra, výsledky známe nie sú.

Na otázku, či plánuje minister vnútra vyvodiť personálne dôsledky v Úrade na ochranu ústavných činiteľov, tlačový odbor ministerstva Štandardu povedal, že voči policajtom z tohto úradu „neboli podniknuté žiadne kroky, pretože stále prebieha vyšetrovanie“. S otázkami rezort odporučil kontaktovať Generálnu prokuratúru SR.

Pre pokračujúce vyšetrovanie sa prokuratúra obmedzila na stručné vyjadrenie. Dôvodila tým, aby sa zamedzilo zmareniu alebo sťaženiu objasnenia streľby na predsedu vlády.

„V trestnej veci atentátu na premiéra (kvalifikovanej ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku) aktuálne prebieha prípravné konanie, ktoré je neverejné, pretože prioritným je zistenie a zaistenie dôkazov slúžiacich na objasnenie veci a potrestanie páchateľa,“ povedala Štandardu hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Dodala, že až podľa okolností vyšetrenia a v čase, keď to bude možné, sa poskytne verejnosti informácia v rozsahu, ktorá nebude brániť ďalšiemu vyšetrovaniu.

Denník Štandard sa prokuratúry pýtal, kedy by mohol byť známy výsledok vyšetrovania. Aké dôkazy nasvedčujú tomu, že útok bol teroristickým činom. Či vedeli o atentáte vopred aj iné osoby alebo koľko osôb bolo doteraz obvinených a odsúdených, ktoré schvaľovali atentát na predsedu vlády.

Denník Štandard oslovil aj Slovenskú informačnú službu (SIS). Opýtal sa, či funguje po atentáte v osobitnom režime a prijala opatrenia, ktoré súvisia so zabezpečením ochrany ústavných činiteľov na verejných podujatiach a či je im odporúčané, akých podujatí by sa nemali zúčastniť.   

„Slovenská informačná služba prijala v tejto súvislosti opatrenia krátkodobého, ale aj dlhodobého charakteru, ktoré nebudeme z taktického dôvodu konkretizovať. Taktiež pripravujeme návrh legislatívnych zmien, ktorý verejnosti predstavíme na jeseň,“ uviedla hovorkyňa SIS Katarína Némová.

Čaká sa na lex atentát II

Jednou z prvých reakcií vládnych politikov po atentáte bolo oznámenie o príprave zákona známeho ako lex atentát. Parlament koncom júna spomínaný zákon schválil. Zaviedla sa doživotná ochrana aj pre premiéra a predsedu parlamentu po odslúžení dvoch funkčných období, ochrana rezidencií pre troch najvyšších ústavných činiteľov, obmedzenie verejných protestov pred obydliami politikov alebo ďalších ľudí, ktorých sa protest týka a súvisí s ich povolaním. Koalícia zároveň avizovala, že na jeseň pripraví pokračovanie lex atentát II.

Najkritizovanejšia okrem obmedzenia verejných protestov bola doživotná renta pre premiéra a predsedu parlamentu, ak budú v úrade dve funkčné obdobia. Dostali by plat poslanca, ktorý je aktuálne 4 076 eur. Opozícia sa pýtala, čo má renta spoločné s ochranou predsedu vlády. Vicepremiér Robert Kaliňák (Smer)  v júni na tlačovej besede uviedol, že išlo rozhodnutie, ktoré sám pripravil a označil ho za bezpečnostné opatrenie.

SaS sa pýta na výsledok vyšetrovania policajnej inšpekcie

Opozičná SaS v utorok poukázala na chýbajúce informácie o vyšetrovaní atentátu, na nevyvodenie žiadnej zodpovednosti a že šéf Úradu na ochranu ústavných činiteľov stále sedí na svojom mieste.

Podľa poslanca Juraja Krúpu (SaS) sa čaká už dva a pol mesiaca na výsledok prešetrovania policajnej inšpekcie, no ten je nulový. „Za celý čas nebola inšpekcia schopná vyhodnotiť zákrok príslušníkov Úradu na ochranu ústavných činiteľov. No na iné veci čas má, ako je napríklad čerstvé obvinenie prokurátora či vyšetrovateľov NAKA,“povedal Krúpa.

Poslanec spomenul paralelu s atentátom na Donalda Trumpa, po ktorom zasadla komisia, udialo sa vypočutie v kongrese a odstúpila šéfka tajnej služby. „Ak minister Šutaj Eštok nevyvodí zodpovednosť voči sebe alebo šéfovi ochrankárov, sme pripravení o tom diskutovať v parlamente,“ uzavrel Krúpa.