Lex atentát zostal dielom koalície. Opozícia kritizuje rentu aj obmedzenie zhromaždení
Doživotná ochrana pre premiéra a predsedu parlamentu po odslúžení dvoch funkčných období, ochrana rezidencií pre troch najvyšších ústavných činiteľov a obmedzenie verejných protestov pred obydliami politikov alebo ďalších ľudí, ktorých sa protest týka a súvisí s ich povolaním. Aj tieto ustanovenia sú v takzvanom lex atentát, ktoré schválil parlament. Ide o reakciu na streľbu na premiéra Roberta Fica v polovici mája na výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej.
Robert Fico. Foto: Radovan Stoklasa/TASR
|
Za zákon o niektorých opareniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike [lex atentát - pozn. red.] hlasovalo 79 poslancov koalície zo 142 prítomných. Proti bolo 63 poslancov opozície.
Koalícia po výhradách opozície, generálneho prokurátora Maroša Žilinku či ombudsmana Róberta Dobrovodského niektoré kritizované ustanovenia zo zákona vypustila, iné sčasti upravila. Opozícia to však považovala za nedostatočné a zákon nepodporila. Prekážal jej zásah do zhromažďovacieho práva a renta pre premiéra a predsedu parlamentu. Poslanec Gábor Grendel (Slovensko) tesne pred záverečným hlasovaním vyhlásil, že v skutočnosti ide o „lex potentát". Opozícia plánuje, že zákon napadne na Ústavnom súde SR.
Najbližšie k podpore zákona malo KDH. Ani kresťanskí demokrati však neboli za. Ich líder Milan Majerský minulý víkend hovoril, že odmietajú rentu, lebo nemá nič spoločné s bezpečnosťou. Inak by boli podľa neho zákon podporili.
Len pri aktuálne schválenom zákone však nezostane. Koalícia avizovala, že na jeseň pripraví pokračovanie lex atentát II. Atentát na premiéra sa udial 15. mája. Polícia okamžite avizovala sprísnenie bezpečnostných opatrení v štáte a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) aj s vicepremiérom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer) ohlásili prípravu legislatívy, ktorá by upravila ochranu ústavných činiteľov a pravidlá verejných protestov či nenávisť na internete. Napokon lex atentát poslanci prijali po viac ako šiestich týždňoch v zrýchlenom režime.
Doživotná renta pre premiéra a šéfa parlamentu
Zákon doposiaľ poznal len rentu priznanú prezidentovi SR. Po novom ju budú dostávať aj premiér a predseda parlamentu. Podmienkou na rozdiel od prezidenta však je, že musia byť vo funkcii celé dve funkčné obdobia. To znamená osem rokov. Dostanú plat poslanca, ktorý je v roku 2024 vo výške 4 076 eur.
Takúto rentu by poberal z doterajších premiérov a šéfov parlamentu len Robert Fico. Už dva razy bol premiérom celé dve funkčné obdobia, a to v rokoch 2006 až 2010 a v období 2012 až 2016. Rentu by po odchode z postu premiéra nedostával, ak by začal vykonávať inú ústavnú funkciu. Vtedy sa súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu. Právo naň by mu tiež zaniklo odsúdením za úmyselný trestný čin.
Ubytovanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov
Peter Pellegrini (zľava), Robert Fico, Andrej Danko. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Súčasťou návrhu je ustanovenie, že ubytovanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov zabezpečí ministerstvo vnútra v spolupráci s Úradom na ochranu ústavných činiteľov. Podľa ministra vnútra Šutaja Eštoka sa pracuje približne s 11 nehnuteľnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy.
Zaistenie bezpečnosti a doživotná ochranka
Doteraz platilo, že doživotnú ochranku mal prezident SR. Schválený lex atentát hovorí aj o doživotnej ochranke pre premiéra a predsedu parlamentu. Musia byť však vo funkcii najmenej dve volebné obdobia.
Polícia bude zaisťovať podľa schváleného zákona osobnú bezpečnosť prezidentovi SR, predsedovi a podpredsedom parlamentu, premiérovi, vicepremiérovi, ministrom, predsedovi Ústavného súdu SR, generálnemu prokurátorovi. Novinkou je, že policajti budú chrániť aj poslancov parlamentu, ktorí sú zároveň predsedami parlamentných politických strán. Týkať sa teda bude šéfov koaličných aj opozičných strán.
Oprávnenia SIS
V zákone sa osobitne zdôrazňuje, že Slovenská informačná služba má oprávnenie získavať a vyhodnocovať informácie súvisiace s ohrozením života a zdravia určených osôb. Tajná služba má tieto informácie poskytovať policajnému zboru.
Zákon stanovil zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov od miesta, kde rokuje vláda. Rovnako je to v prípade sídiel úradu vlády, prezidenta SR. Pokiaľ ide o Ústavný súd SR, je zhromaždenie zakázané v okruhu 100 metrov.
Verejné zhromaždenie bude možné zakázať pred obydlím osoby, ktorej sa účel protestu bude týkať a súvisí s výkonom zamestnania, povolania alebo funkcie. Túto zmenu vláda zdôvodnila právom na súkromie a nerušené užívanie obydlia. Navyše, išlo by aj o zásah do súkromia detí a iných rodinných príslušníkov.
Koalícia spresnila podmienky zákazu zhromaždení. Opozícia totiž tvrdila, že vládny návrh znemožní protesty na tradičných miestach, ako sú parky či námestia. Používala argument, že napríklad na bratislavskom Námestí SNP by zhromaždenie nemohlo byť, ak by tam mal súkromné obydlie ústavný činiteľ alebo iná osoba, voči ktorej sa v súvislosti s jej prácou protestuje. Po novom budú možné aj v parkoch alebo námestiach.
Ďalším dôvodom zákazu je predchádzanie konfliktu viacerých konkurenčných zhromaždení a nebude možné zabezpečiť ich pokojný priebeh ani s nasadením policajných síl a ak medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času alebo miesta konania zhromaždenia. Prednosť bude mať zhromaždenie, ktoré sa oznámilo skôr. Ak nebude možné určiť, ktoré oznámenie sa doručilo skôr, rozhodne sa žrebovaním.
Každý z týchto zákazov zhromaždenia bude tiež podliehať súdnemu prieskumu.
Bez pokút obciam
Pôvodne rezort vnútra navrhol uložiť pokutu do 16 500 eur obci, ktorá bola informovaná o dôvodoch zákazu zhromaždenia a nezakázala ho. Poslanci napokon rozhodli nezavádzať možnosť uloženia pokuty.
Dôvodom je, aby v kombinácii zmien v úprave zhromažďovacieho práva a zavedením sankcií pre obce sa nevytvoril priestor pre príliš opatrené a teda k zhromažďovaciemu právu reštriktívne plnenie úloh obcí.
Plénum parlamentu z vládneho návrhu vyradilo aj niektoré problematické body, na ktoré poukazoval generálny prokurátor. Išlo o právomoc policajta pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby.
Problematickou časťou lex atentát bola aj zmena Trestného zákona, podľa ktorej malo byť neuhradenie peňažnej sankcie trestným činom a hrozilo za to väzenie. Naopak, vytvoriť sa má priestor na zlepšenie vymáhateľnosti pokút zmenou pravidiel správnej exekúcie.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
