Armáda USA nie je pripravená na veľkú vojnu, tvrdí komisia Kongresu

Komisia Kongresu USA v správe o stratégii národnej obrany z 29. júla zistila, že vojenské postavenie Ameriky sa zhoršuje.

Na čele komisie stáli bývalá kongresmanka Jane Harmanová a Eric Edelman, námestník ministra obrany vo vláde Georgea W. Busha. V roku 2018 podobná komisia varovala, že Spojené štáty „by mohli mať problém vyhrať alebo by prípadne prehrali vojnu proti Číne alebo Rusku“.

Tentoraz sú závery ostrejšie.

Najväčšia hrozba je Čína

Hrozby pre Ameriku vrátane „potenciálu krátkodobej veľkej vojny“ sú najvážnejšie od roku 1945. Krajina si nie je vedomá ich rozsahu ani nie je pripravená im čeliť, tvrdí správa. Najvážnejším problémom je Čína.

„Teraz sme Čínu aspoň dostali do šachu,“ pochválil sa 6. júla prezident Joe Biden. V skutočnosti Čína predbieha Ameriku nielen veľkosťou, ale aj „schopnosťou“ svojich ozbrojených síl a obrannou výrobou, a je pravdepodobne na najlepšej ceste dosiahnuť svoj cieľ – napadnúť Taiwan do roku 2027, tvrdí komisia.

Vo vesmíre a kybernetickom priestore sa čínska Ľudová oslobodzovacia armáda vyrovná alebo takmer vyrovná armáde USA.

Rusko straší činnosťou vo vesmíre

Rusko podľa správy predstavuje menšie obavy, ale stále je vážnou hrozbou. Vipin Narang, vysoký predstaviteľ Pentagónu, 19. júla potvrdil správy, že Rusko sa snaží umiestniť jadrové zbrane na obežnú dráhu, a označil to za „hrozbu pre celé ľudstvo a katastrofu pre svet“.

V správe sa uvádza, že Amerika by mala zvýšiť svoju prítomnosť v Európe na plný obrnený zbor, oveľa väčší, ako má v súčasnosti, doplnený o prostriedky, ako je protivzdušná obrana a letectvo.

K týmto hrozbám sa podľa Kongresu pridáva aj rastúce politické a vojenské zosúladenie medzi Čínou, Ruskom, Severnou Kóreou a Iránom vrátane transferu zbraní, technológií a bojových skúseností. To predstavuje „reálne riziko, ak nie pravdepodobnosť, že konflikt kdekoľvek by mohol prerásť do vojny na viacerých miestach alebo do globálnej vojny“, varuje komisia.

Pomohli by len jadrové zbrane

V roku 2018 komisia Trumpovej administratívy zrušila predchádzajúcu požiadavku, aby bol Pentagón pripravený viesť dve veľké vojny súčasne vrátane jednej v Európe a jednej v Ázii. Bidenov tím sa držal tejto obmedzenej ambície.

Výsledkom je, že vojna na jednom bojisku by „nebezpečne vypäla americkú schopnosť spoliehať sa na jadrové zbrane“.

„Veľká vojna by ovplyvnila životy každého Američana spôsobom, ktorý si môžeme len predstaviť. Kybernetické útoky by zničili kritickú infraštruktúru vrátane elektriny, vody a dopravy. Prístup k základným nerastným surovinám pre civilný a vojenský priemysel by bol úplne prerušený,“ varuje komisia.

Straty by ďaleko presiahli všetky nedávne skúsenosti Západu. Nedávne simulácie armády ukazujú, že v bitkách, na ktorých sa zúčastnili zbory a divízie – väčšie formácie, ktoré armáda uprednostňuje pred brigádami a prápormi – boli straty na úrovni 50- až 55-tisíc osôb, vrátane desať- až 15-tisíc zabitých.

Komisia nevyzýva k návratu k brannej povinnosti, ktorá bola zrušená v roku 1973, ale naznačuje ju a uvádza, že dobrovoľnícke sily čelia „vážnym výzvam“.

(sab)