Exšéf SIS Aláč: Zvážim trestné oznámenie. Ódorova vláda a Čaputová mohli konať inak

Aláč v rozhovore pre denník Štandard povedal, že za celý čas trestného stíhania ho polícia vypočúvala len raz vlani v auguste. Svoje obvinenie zhodnotil na základe spisu ako zhluk klebiet a fabulácií. Aláč odpovedal aj na otázky, či mal informácie o diskreditovaní vyšetrovateľov známych ako čurillovci, či by sa do SIS vrátil a či mohla SIS predísť atentátu na premiéra Roberta Fica.

O akcii Rozuzlenie informoval aj policajný prezident Štefan Hamran. Boli ste práve v zahraničí, vrátili ste sa preto naspäť. Mali ste indície, že vás obvinia?

Nemal som indície o konkrétnom obvinení. Samozrejme, kto si pamätá na to obdobie, tak každý týždeň ulicami prešumela informácia, kto bude obvinený. Išlo o špecifický naratív, ktorý vnášal neistotu aj medzi bežných ľudí. Vtedy v auguste som bol na plánovanej služobnej ceste. Bol o nej upovedomený vtedajší premiér Ľudovít Ódor, ktorý bol zároveň ministrom vnútra. Ráno 17. augusta mi volal vyšetrovateľ, kde sa nachádzam a čo tam robím. Oznámil som mu, že som v zahraničí, detaily mu nemôžem poskytnúť, pretože je to utajovaná skutočnosť. Povedal mi, či by som vedel za ním prísť. Opýtal som sa ho v akej veci. Povedal, že mi to oznámi, až keď sa dostavím. Dohodli sme sa, že ukončím služobnú cestu a 18. augusta o 10:00 prídem do Žiliny.

Aké dôkazy proti vám boli?

Priznám sa, že keď som dostal do ruky uznesenie od vyšetrovateľa, narýchlo som si ho prečítal a po prvej časti výsluchu, keď sme sa išli oboznámiť so spisom, tak som videl zhluk fabulácií a klebiet. Žiadne fakty. Zistil som, že som v zločineckej skupine s ľuďmi, s ktorými som sa buď v živote nestretol, alebo s ktorými som sa stretával iba na odbornej úrovni, ako bol napríklad pán Konečný, ktorý bol prirodzeným partnerom SIS, keďže NBÚ je jedným z bezpečnostných orgánov SR. Snažil som sa v spise dopátrať niečoho konkrétneho, čoho som sa vraj dopustil. Ale ani po opakovanom preštudovaní spisu som nezistil nič konkrétne, čo vlastne o rok neskôr konštatovala aj generálna prokuratúra v rozhodnutí, že išlo o všeobecné dohady vyšetrovateľa.

Polícia vás takmer na dva dni zadržala, ale väzbu vám nenavrhla. Čakali ste vtedy, že budete čeliť aj návrhu na väzbu a ako ste si vysvetlili, že vás nakoniec stíhali na slobode?

Mentálne som bol pripravený na podanie návrhu na väzbu. Keď som videl, ako je štrukturovaný spis, a tie fabulácie sa snažili navodiť dojem nejakého aktívneho zločinného zoskupenia, ktoré zasahuje do spoločenských dejov, politiky a nejakým spôsobom sa snaží manipulovať verejnosť, tak som očakával vzhľadom na to, že som bol stále vo funkcii, že príde návrh na väzbu. Zadržali ma na maximálnu možnú dobu. Do poslednej chvíle som nevedel, či bude podaný návrh na väzbu. Až ráno o piatej, keď za mnou prišiel vyšetrovateľ, že ma prepúšťa z cely policajného zaistenia, tak som si povedal, že buď s návrhom na väzbu nesúhlasil dozorový prokurátor alebo od toho upustili. Pretože v piatok som mal jeden úkon, keď ma vypočúvali. V sobotu bola konfrontácia s pánom Ciriakom.

S bývalým príslušníkom SIS.

Hovorí sa to o ňom. S ním som mal teda konfrontáciu a videl som, že na chodbe sa kopírujú nejaké spisy. Rozmýšľal som, že buď kopírujú môj spis na väzbu alebo si pripravujú niečo na ďalšie úkony, lebo v ten deň mali vypočuť ešte pána Pčolinského a Konečného. Počítal som teda s návrhom na väzbu. Až keď som bol dostatočne vzdialený od budovy Policajného zboru, kde sa nachádza cela policajného zaistenia, som si povedal, že asi ma naozaj prepustili a neotočia ma, ako sme to párkrát videli v médiách.

Skupinu, ktorú ste údajne založili, mal podľa polície riadiť podnikateľ Košč. Podľa obvinenia sa snažil zdiskreditovať vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Vy ste sa poznali s Petrom Koščom?

Nepoznal a ani som sa s ním nestretol. Poznám ho z médií, pretože od určitej doby je pomaly každý týždeň v médiách. Ani sme sa osobne nestretli, ani sme nekomunikovali.

Mali ste informácie o tom, že mal diskreditovať čurillovcov?

Tie informácie zaznievali iba v mediálnom priestore. Zintenzívnili sa po tom, keď som z pozície riaditeľa služby informoval zákonných príjemcov o tom, že v určitých kauzách môže dochádzať k manipulácii výpovedí alebo k manipulácii dôkazov za účelom dosiahnutia nejakého zisku. Nemyslím finančného, ale možno nejakého postavenia v spoločnosti alebo v rámci nejakej zločineckej štruktúry, prípadne benefity v prebiehajúcich trestných konaniach. Nechcem hovoriť o detailoch.

Máte na mysli to stretnutie, na ktorom bola aj prezidentka Zuzana Čaputová a o ktorom sa neskôr hovorilo aj v parlamente.

Treba to rozlíšiť. Najskôr išla zákonným príjemcom spravodajská informácia SIS. Na základe toho ma požiadal vtedajší premiér Eduard Heger, či by sa mohlo zvolať pracovné stretnutie, kde by sa zákonní príjemcovia mohli tou správou zaoberať a prediskutovať ju. Áno, tohto stretnutia na pôde SIS sa zúčastnila aj pani prezidentka. Bolo to mediálne známe a ani sa to nedá urobiť v nejakom tajnom režime, keďže existuje určitý bezpečnostný protokol, ak je na stretnutí hlava štátu, predseda parlamentu a predseda vlády.

Druhá vec bola informácia, ktorú som prezentoval v parlamente podľa zákona o SIS. Národná rada ma oficiálne požiadala, aby som podal správu. V parlamente sa však nepredniesla tá už spomínaná spravodajská informácia. V parlamente som informoval v rámci zákonných možností poslancov o tom, kde služba vidí možné ohrozenie trestných konaní a následne aj právneho poriadku SR a demokratického systému. Čiže išlo o dve separátne písomnosti.

Peter Košč býva v médiách označovaný za jednu z kľúčových postáv vojny v polícii, ktorý mal mať kontakty na politikov, policajtov a príslušníkov SIS. Boli jeho aktivity objektom záujmu SIS?

Nemôžem sa vyjadrovať k tomu, čo alebo kto bol objektom spravodajského záujmu služby. Viem len povedať, že vojna v polícii ako taká bola skôr viac mediálne pertraktovaná, než dochádzalo k bojom. Paradoxné je, že všetci to označovali ako vojnu v polícii a spájali to so spravodajskou službou. Lenže služba s políciou nič nemá. To, že tam boli dva protichodné tímy, na jednej strane tím Oblúk zriadený policajným prezidentom a šéfom inšpekcie a na druhej strane samozvaná vlna odporu, ktorá sa neskôr označila ako čurillovci, tak to bol problém zložiek v pôsobnosti ministerstva vnútra. Išlo o Policajný zbor a Úrad inšpekčnej služby. Pre SIS sa to začalo a skončilo tým, že sme zákonným príjemcom odstúpili informácie, ktoré sme získali so súhlasom sudcu.

Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera v zastúpení generálneho prokurátora vám 25. júla tohto roka obvinenie na základe paragrafu 363 zrušil z dôvodu závažných hmotnoprávnych a procesných pochybení. Čo to znamená?

Z hmotnoprávneho hľadiska konštatoval, že to, čo sa kládlo mne za vinu a tiež osobám, ktoré boli spolu so mnou obvinené, že to nebolo ani objektívne možné, aby sa to tak stalo. A keby sa to aj stalo, nie je to trestným činom. Jednoducho, posúdil tie listinné dôkazy, ktoré zadovážili orgány činné v trestnom konaní a plus naše vyjadrenia. Dospel teda k záveru, že to, čo bolo predmetnom trestného konania, nebolo trestným činom a nemohlo sa to tak stať.

A z procesného hľadiska?

Išlo o to, že tam boli viaceré významné procesné pochybenia. Celé to konanie bolo veľmi špecifické. Napríklad mňa zadržali 18. augusta 2023. Vtedy som absolvoval prvý výsluch. Vyšetrovateľa som upovedomil o tom, že nie som zbavený mlčanlivosti a nemôžem vypovedať. Vypovedal som iba vo veľmi všeobecnom rámci. Pokiaľ chcel odo mňa vyšetrovateľ konkrétne informácie, tak som mu povedal, nech požiada o zbavenie mojej mlčanlivosti alebo nech oficiálne dožiada príslušný štátny orgán, či už by išlo o SIS, generálnu prokuratúru alebo ministerstvo. Nech sa mu oni vyjadria. Prvý výsluch bol rámcový a po tom, čo ma prepustili z cely policajného zaistenia, už žiadny výsluch mojej osoby nebol až do dnešného dňa vykonaný. Neskôr, keď som bol nahliadnuť do spisu, zistil som, že v čase, keď som bol v cele policajného zaistenia, tak orgány činné v trestnom konaní disponovali mojím oslobodením od povinnosti mlčanlivosti. Len mi to nepovedali. Zrejme pozabudli...

Vlani v auguste schválila vaše odvolanie z postu riaditeľa SIS úradnícka vláda a následne vás prezidentka Zuzana Čaputová odvolala. Mohli vtedy vláda a prezidentka konať inak, keďže ste boli obvinený?

Mohli, pretože vždy je to na správnej úvahe služobného úradu. Pri služobnom pomere riaditeľa SIS sa totiž postupuje podľa toho istého zákona ako pri služobnom pomere ostatných príslušníkov služby a tiež podľa toho istého zákona ako sa postupuje pri policajtoch.

Pozrime sa, čo sa dialo uplynulý rok, keď ma obvinili. Najskôr ma postavili mimo službu a potom odvolali. V tom istom postavení boli aj niektorí mediálne známi vyšetrovatelia a paradoxne, oni neboli ani postavení mimo služby, ani neboli odvolaní, ale povyšovaní. Dodávam, že podľa toho istého zákona. V správnom práve platí princíp legitímnych očakávaní. Čiže v rovnakých skutkových veciach by mal správny orgán postupovať a rozhodnúť rovnako. Správnym orgánom je v tomto prípade služobný úrad, v mojom prípade SIS a pani prezidentka, v prípade policajtov ministerstvo.

Od štátu si chcete uplatňovať náhradu škody. Už viete povedať, v akej výške a čoho sa odškodnenie bude týkať?

Budem žiadať odškodné v zmysle toho, aké reálne náklady mi vznikli. Samozrejme, je tam aj poškodenie dobrého mena a kariéry. Keď dôjde k zadržaniu vysokopostaveného predstaviteľa štátu, je to veľmi citlivo vnímané. O to viac, ak ide o riaditeľa spravodajskej služby v čase, keď na východnej hranici máme vojnový konflikt, keď tu máme vysokú úroveň teroristických hrozieb, keď sú veľmi výrazné aktivity cudzích spravodajských služieb v rámci europriestoru, tak aj zahraniční partneri to vnímajú veľmi citlivo.

Rovnako aj zahraničné médiá. Bolo veľa článkov, aj v zahraničí, kde bolo moje meno spájané s nejakou fiktívnou trestnou činnosťou, ktorej som sa nedopustil. V mediálnom priestore to už zaznelo a už sa to z neho nikdy nedostane preč. Nebude teraz rovnaká vlna článkov, že Michal Aláč to nespáchal. Čisto teoreticky, keď pôjdem niekde v zahraničí na kávu, vždy tam bude so mnou tá stigma, lebo si prečítali len ten prvý článok.

Koľko peňazí budete teda od štátu požadovať?

Nezamyslel som sa nad tým do detailov. Musím to prejsť s mojimi právnymi zástupcami.

Plánujete podať aj trestné oznámenie, že vás polícia, ako hovoríte, nedôvodne stíhala?

To je tiež predmetom diskusie s mojimi právnymi zástupcami. Na jednej strane sa môže stať, že niekto bol nesprávne obvinený. Potom máme nejaké trestné činy, keď dochádza k postihu práve toho, kto spôsobil nezákonný trestný postih. Nemám však krvavé oči, že by som sa chcel teraz silou-mocou pomstiť. Keď aj trestné oznámenie podám, reálne mi nepomôže. Zvážim s advokátmi, či to, čoho sa vo vzťahu k mojej osobe dopustili vyšetrovatelia NAKA, môže naplniť znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu.

Keď sa udial atentát na premiéra Roberta Fica, akú otázku ste si vtedy ako bývalý riaditeľ SIS položili?

Možno to neboli ani otázky. Pustí sa vám autopilot, keď si začnete tú situáciu vyhodnocovať. Tým, že som poznal, ako funguje SIS, mal som predstavu, aké procesy sa spustili v službe. Zamýšľal som sa nad tým, či pred tým mala alebo nemala informácie, či boli nejaké indície, či boli dostatočné opatrenia. Ale hlavne, aké opatrenia sa prijali po atentáte. Treba povedať, že keď je niekto osamelý vlk, tak je ťažké predísť jeho skutku, pokiaľ to robí sofistikovane. Tam naozaj bezpečnostné zložky ťahajú za kratší koniec. Videli sme to teraz v Spojených štátoch. Vždy je dôležité potom prijať opatrenia a poučiť sa z chýb.

Premiér Fico v jednom videu zhruba mesiac pred atentátom hovoril, že už len čaká, kedy sa frustrácia prehlbovaná niektorými médiami pretaví do vraždy niektorého z vládnych politikov a že nepreháňa ani milimeter. Mohla podľa vás SIS spravodajskými informáciami atentátu predísť? 

Keďže predseda vlády dal takéto vyjadrenie, tak je vysoko pravdepodobné, že od niektorej zo zložiek, či už išlo o SIS, Vojenské spravodajstvo alebo priamo od operatívy z Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misii alebo z iného útvaru policajného zboru, mohli byť indície, že môže byť zvýšené bezpečnostné riziko. Do akej miery tie indície mohli byť konkrétne, ťažko povedať. Pri takýchto indíciách môže byť problém, pretože prijať opatrenia je náročné personálne aj ekonomicky a, samozrejme, predstavuje to veľký zásah do súkromia dotknutých osôb.

Za vášho vedenia SIS boli informácie o ohrození ústavných činiteľov?

Kým som ja bol riaditeľom SIS, mali sme indície o tom, že sa môže pripravovať útok na niektorého z ústavných činiteľov alebo vyšších štátnych predstaviteľov. Kontaktovali sme štátne orgány a prijali sa opatrenia. Ale vždy je to náročné a nikdy neviete, do akej miery je tá hrozba reálna, dokedy je potrebné fungovať v takom sprísnenom režime. Nikto nesedí doma a nedá status na sociálnu sieť, že dnes idem strieľať alebo, že som si to rozmyslel a strieľať nejdem. Ale, samozrejme, môžu byť aj takí.

Po streľbe na amerického prezidenta Donalda Trumpa odstúpila šéfka Tajnej služby Spojených štátov. Očakávate, že po uzatvorení vyšetrovania skončia niektorí z predstaviteľov bezpečnostných zložiek na Slovensku vo funkcii?

Ťažko sa mi k tomu vyjadrovať. Reálne nie je podstatné, či skončí niektorý z vysokých predstaviteľov niektorej z bezpečnostných zložiek. Podstatné je, aké ponaučenie si z toho atentátu zobrali. Či zanalyzovali chyby, prijali opatrenia, možno zmenili taktiku a zaškolili aj chránené osoby. Toto je dôležité. Treba si uvedomiť, že nežijeme v skleníku, kde je všetko pekné a voňavé. K útoku môže dôjsť kedykoľvek.

V SIS už nepôsobíte. Čomu sa pracovne venujete?

Momentálne pôsobím ako pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a dobieham resty, ktoré vznikli počas výkonu mojej funkcie. Čiže teraz sa snažím publikovať nejaké odborné články.

O čom prednášate študentom?

Venujem sa problematike správneho práva. Zároveň budem prednášať na Akadémii bezpečnostných štúdií, čo je nový odbor, ktorý vzniká na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v spolupráci s bezpečnostnými zložkami Slovenskej republiky a akademickým sektorom. Spolupracovať sa bude aj s Fakultou informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity, so SIS, Vojenským spravodajstvom a Národným bezpečnostným úradom. Tam sa pokúsim zúročiť poznatky, ktoré mám a ktoré môžem odovzdať verejnosti.

Ak by vás SIS oslovila, vrátili by ste sa tam?

S tou službou je to taká špecifická chémia, keďže som tam strávil celý svoj profesný život. V tejto chvíli neviem povedať tak ani tak.