ĽUBOREČ – Jednou z najmalebnejších vodných plôch stredného Slovenska je vodná nádrž Ľuboreč pri rovnomennej obci v Lučeneckom okrese. Bohužiaľ, krásu jazera a okolitej prírody hyzdia rôzne nelegálne objekty na jeho brehoch.
Ide o rôzne prístrešky, búdy, unimobunky, ale aj móla, odstavené maringotky či drevené latríny, neraz postavené len pár metrov od vody. Na brehu je dokonca odstavená aj jedna dodávka bez evidenčného čísla.
Podľa informácií, ktoré má Štandard k dispozícii, nie sú nelegálne objekty pri priehrade Ľuboreč dielom nejakých asociálov či výhradne nižších sociálnych vrstiev – medzi ich majiteľmi sa dá nájsť i právnika, lekára či dokonca policajta.
Ako pre Štandard uviedol hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Bocák, podobné záležitosti riešia vo viacerých lokalitách.
„Je to celospoločenský a celoslovenský problém. Takéto nelegálne objekty je možné rátať na stovky v rámci celého Slovenska, nielen pri vodných stavbách, ale aj na vodných tokoch,“ podotkol Bocák.
Zdôraznil, že odstraňovanie nelegálnych objektov je náročný a zdĺhavý proces, pri ktorom navyše hrozí riziko súdnych sporov. Majiteľ nezákonne umiestneného objektu totiž môže subjekt, ktorý ho odstránil, zažalovať a tvrdiť, že tam mal majetok, ktorý sa mu stratil.
„Aj pri odstraňovaní týchto objektov v minulosti sme preto museli veľmi dôsledne dodržiavať legislatívny proces,“ doplnil hovorca.
Vodohospodári najprv musia dané objekty nájsť a zdokumentovať, pričom neraz sa nachádzajú v ťažko prístupnom teréne.
„Potom ich musíme finančne ohodnotiť, nalepiť výzvu majiteľom, ktorí sú pre nás neznámi, aby si ich odstránili,“ uviedol Bocák pre médiá v roku 2020 pri odstraňovaní objektov okolo vodnej nádrži Ružín.
Podľa jeho slov však treba v takýchto prípadoch rozlišovať medzi čiernymi stavbami a nelegálnymi objektmi.
„Čierna stavba je to, čo je pevne spojené so zemou. V tom prípade musí zasiahnuť príslušný stavebný úrad a obec. Nelegálne objekty sú všetko ostatné, teda móla, prístrešky či karavany,“ vysvetlil hovorca SVP.
Ak majitelia nelegálne objekty neodstránia, čo sa podľa neho väčšinou nestane, potom nasleduje likvidácia týchto prístreškov a búd.
„Žiaľ, ťaháme za kratší koniec. Na rozdiel od ľudí, ktorí si takéto objekty postavili, my musíme postupovať v zmysle zákona,“ skonštatoval Bocák. Nevýhodou je tiež, že náklady na odstraňovanie musí znášať štát.
Napriek tomu sa o odstraňovanie nelegálnych objektov snažia. Najviac sa ich podľa hovorcu SVP podarilo odstrániť pred zhruba piatimi rokmi na Domaši.
„Robili sme to však aj na Orave, Liptovskej Mare, Ružíne či Ružinej. Počas ‚korony‘ ale odstraňovanie nejakým spôsobom utíchlo a potom sa k tomu už nevrátilo,“ podotkol hovorca.
Spomenul tiež, že v uplynulom období možno chýbal určitý celospoločenský tlak na riešenie tohto problému. Nevylúčil však, že sa k odstraňovaniu týchto objektov v budúcnosti opäť vrátia.
Ako pre Štandard uviedla starostka Ľuboreči Martina Bútová, v obci si uvedomujú, že čierne stavby veľmi degradujú malebné prostredie vodnej nádrže. Pripomenula, že problém začal riešiť ešte bývalý starosta Marcel Šupica.
„Podarilo sa mu zlegalizovať tri chatky v rámci malej pláže. Dokončievala som to už ja a všetky tri majú súpisné čísla. Ostatné sú čierne stavby,“ podotkla starostka s tým, že riešenie tohto problému je skutočne beh na dlhú trať.
Bývalý starosta pred dvomi rokmi v rozhovore pre Mynovohrad uviedol, že obec, SVP a povoľovacie orgány sa napokon nedohodli kto bude odstraňovanie stavieb financovať a strážiť, aby nepribúdali nové. Problém tak doslova zamrzol.
Súčasná starostka je vo funkcii ešte len krátko a ako sama hovorí, musela sa najprv vo veciach zorientovať a prioritne zamerať na iné akútne problémy obce. Zdôrazňuje však, že aj nelegálne objekty bude musieť samospráva v budúcnosti riešiť.
Upozornila, že územný plán obce, schválený v roku 2021, presne vymedzuje, čo v konkrétnych lokalitách pri nádrži môže byť a mnohé objekty sú na miestach, kde to jednoducho nie je prípustné.
Snahu viac využívať vodnú plochu pre rozvoj turizmu brzdí tiež zlý stav prístupovej komunikácie, ktorá odbočuje z hlavnej cesty I/75 a vedie okolo nádrže.
V danej záležitosti Štandard oslovil aj Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Pýtali sme sa, ako rezort vníma a hodnotí aktuálnu situáciu ohľadom nelegálnych stavieb a objektov pri vodných stavbách a tokoch na Slovensku.
Zaujímalo nás tiež, či nechystá nejakú úpravu legislatívy, ktorá by SVP a miestnym samosprávam odstraňovanie týchto objektov uľahčila.
MŽP SR nám zaslalo všeobecne znejúcu odpoveď s tým, že nelegálne objekty a stavby v blízkosti vodných nádrží sú dlhodobým problémom. Tiež zdôraznilo, že odstraňovanie stavieb či ich legalizácia je v kompetencii príslušných stavebných úradov, nie rezortu životného prostredia.
„Takéto objekty postupne a v rámci svojich možností zo svojich pozemkov odstraňuje SVP. V prípade vodnej nádrže Ľuboreč vodohospodári evidujú tiež nelegálne objekty, ktoré začnú mapovať a v spolupráci s príslušnými samosprávami a okresným úradom vykonajú procesy na ich odstránenie,“ avizoval odbor komunikácie MŽP SR.
Vodná nádrž Ľuboreč je situovaná smerom na susednú dedinu Závada. Jej plocha je podľa údajov Slovenského rybárskeho zväzu približne 65,5 hektára a hĺbka sa pohybuje od 0,3 až do 12 metrov.
V súčasnosti slúži okrem rybolovu na rekreáciu. V 80. a 90. rokoch bolo zariadenie na jej brehu tiež miestom konania obľúbených diskoték, na ktoré prichádzali ľudia zo širšieho okolia v rámci okresov Lučenec a Veľký Krtíš.
Na priehrade sa okrem toho konávali rôzne podujatia, napríklad kaprársky maratón. Začiatkom augusta sa tam uskutoční 10. ročník duatlonovej a triatlonovej súťaže.