Organizátori v Paríži pri presadzovaní progresívnej politiky porušili Olympijskú chartu

Olympijské hry sa tradične považujú za apolitickú platformu, ktorá má spájať ľudí bez ohľadu na politické, náboženské či kultúrne rozdiely. Tento ideál je zakotvený v Olympijskej charte, ktorá prísne zakazuje politické prejavy a propagandu počas olympijských hier, pričom dané pravidlo bolo zakotvené v charte iba nedávno, a to v roku 2020.

Politické témy môžu hry polarizovať a rozdeliť divákov, športovcov a národné výbory, čo je v priamom rozpore s cieľom olympijského hnutia, ktoré sa snaží národy spájať. Ukazuje sa, že dané pravidlo nebolo do charty zakomponované náhodne a politické smery skutočne dokážu výrazne rozdeliť spoločnosť, ak sú propagované na tradične neutrálnych podujatiach.

Olympijská charta združuje základné princípy olympizmu, pravidiel a vykonávacích ustanovení k pravidlám schválených Medzinárodným olympijským výborom (MOV). Riadi organizáciu, činnosť a fungovanie olympijského hnutia a stanovuje podmienky konania olympijských hier.

Slúži aj ako stanovy MOV a definuje hlavné vzájomné práva a povinnosti troch hlavných zložiek olympijského hnutia, konkrétne MOV, medzinárodných športových federácií a národných olympijských výborov, a tiež organizačných výborov olympijských hier, pričom všetky tieto zložky musia túto chartu dodržiavať.

Problémový otvárací ceremoniál

Otvárací ceremoniál sa stretol s veľkou vlnou nevôle verejnosti potom, ako jeho organizátori do jeho deja zakomponovali segmenty urážajúce kresťanstvo a vystúpenia transrodových osôb. Uprostred otváracieho ceremoniálu olympijských hier sa objavila aj skupina „drag queens“, teda mužov, ktorí sa prezliekajú za ženy, a parodovala ikonický obraz Poslednej večere.

Veľmi kontroverzné bolo aj vystúpenie francúzskeho speváka a herca Philippa Katerina. Na obrazovke vystúpil namaľovaný na modro, bol pokrytý kvetmi a ovocím. Tieto vystúpenia prekryli iné prešľapy organizátorov olympiády ako vyvesenie olympijskej vlajky hlavou dolu či nesprávne pomenovanie športovcov Južnej Kórey.

Takéto scény boli interpretované ako politické prejavy, ktoré nemajú miesto na apolitickej olympiáde. Samotní organizátori si zrejme boli vedomí prekročenia svojich právomocí, keď po mohutnej kritike vymazali video z otváracie ceremoniálu z oficiálneho účtu olympiády.

Pretláčať politické smery je zakázané

Snaha pretlačiť progresívne ideologické smery do športového podujatia pritom porušuje konkrétne pravidlo charty. Pravidlo č. 50 vo svojom druhom bode stanovuje jasný zákaz. V olympijských priestoroch, na športoviskách a na iných miestach nie je povolený žiadny typ demonštrácií alebo politickej, náboženskej či rasovej propagandy.

Bod 55 charty obsahuje pravidlá pri otváracom a zatváracom ceremoniáli. Oba sa musia konať v prísnom súlade s Protokolovou príručkou MOV ako aj s protokolom vyplývajúcim zo zmluvy s olympijským hostiteľom, pričom tieto opäť hovoria o potrebe politickej neutrality a zákaze propagandy.

Napriek jasným pravidlám charty a povinnosti organizátorov olympiády dodržiavať vlastnoručne vytvorené stanovy, otvárací ceremoniál v jeho sporných bodoch nemožno označiť pri racionálnom zhodnotení inak ako pretláčanie politického progresívneho smeru. Skutočnosť, že došlo k neprípustnému zobrazovaniu politických tém okrem vymazania oficiálneho videa ceremoniálu podporuje aj oficiálne, ale čudné "ospravedlnenie" organizátorov olympiády na sociálnej sieti X.

Kontroverzia v ženskom boxe

Druhým bodom porušujúcim pravidlá olympijskej charty boli zmiešané zápasy v boxe medzi mužmi a ženami. Taiwanský boxer Lin Ju-ťing v roku 2023 nesplnil podmienky Medzinárodnej asociácie boxu, ktorá ho diskvalifikovala zo svetového šampionátu a odobrala mu bronzovú medailu.

Na základe bližšie nešpecifikovaného testu asociácia rozhodla, že nie je spôsobilý súťažiť so ženami. Napriek tomu na Olympiáde nastúpil v ženskom boxe a porazil 22-ročnú boxerku z Uzbekistanu Sitoru Turdibekovú.

Oveľa výraznejšie pobúrenie vyvolal zápas Alžírskeho boxera Imána Chalífa, ktorý po 46 sekundách porazil Talianku Angelu Cariniovú. Rovnako ako boxer z Taiwainu aj Chalíf si v dokladoch uvádza ženské pohlavie, a rovnako aj on neuspel v teste pri určení pohlavia. Okrem toho má tento boxer podľa viacerých zdrojov chromozómy XY, čo je jeden z definičných znakov mužského pohlavia naprieč celým spektrom cicavcov.

Mužské pohlavie Alžírskeho boxera potvrdil aj István Koko Kovács, bývalý boxer, ktorý do roku 2022 pôsobil ako generálny sekretár Medzinárodnej boxerskej asociácie (IBA), ako aj športový novinár Alan Abrahamson, ktorý hovorí o prítomnosti XY chromozómov na základe testov DNA.

Problém s pohlavím

Na druhú stranu sa v súvislosti s Imánom Chalífom hovorí aj ako o žene, ktorá má vrodenú chorobu, pri ktorej má osoba ženského pohlavia mužské chromozómy. Otec boxera hovorí o nespravodlivom osočovaní, keď ukázal rodný list, v ktorom je Chalíf vedený ako žena.

Či už ide o muža alebo o ženu s vrodenou hormonálnou poruchou, problém spočíva v testoch, pri ktorých atlét neuspel. Tie preukázali, že nie je spôsobilý boxovať v ženskej súťaži.

Práve z dôvodov výrazných fyzických rozdielov akými sú svalová sila, vytrvalosť, rýchlosť a telesné proporcie, teda atribútov typicky výrazných medzi mužmi a ženami, existujú v športe oddelené kategórie medzi pohlaviami.

V opačnom prípade by totiž dochádzalo k neférovému zvýhodňovaniu mužov nad ženami, ktoré v prípade boxu môže mať charakter až krutého či neľudského zaobchádzania. V každom prípade nemožno hovoriť o férovom športovom podujatí, ak jedna strana má obrovskú fyzickú výhodu.

Sama Angela Cariniová sa podľa vlastných slov vzdala preto, lebo ešte nikdy nedostala takú silnú ranu.

Ochrana zdravia športovcov je priorita

Olympijská charta vo svojom druhom pravidle stanovuje ako jedno z poslaní MOV ochranu zdravia športovcov, a to pred všetkými formami zneužívania a obťažovania. Tvrdé mužské rany voči reprezentantke Talianska a jej následné vzdanie sa v záujme ochrany svojho zdravia hovoria jasne. Ani toto pravidlo teda nebolo dodržané, keď organizátori umožnili osobe, ktorá neprešla testami pohlavia, bojovať s biologickými ženami.

Nastavenie danej športovej politiky, kde môžu muži súťažiť proti ženám, nie je iba porušenie pravidiel olympiády. Takéto zápasy by mohli byť nebezpečné pre športovcov, a to najmä pre ženy, kvôli rozdielom v sile a fyzickej kondícii medzi mužmi a ženami.

Progresívna myšlienka o absolútnej rovnosti pohlaví v každom smere je v objektívnom svete považovaná za porušenie zásady ochrany športovcov a ohrozenie ich zdravia a bezpečnosti. Olympiáda v Paríži ukázala porušovanie pravidiel zo strany organizátorov a následnú vlnu odporu verejnosti, s akou sa dlho nestretli.

Neprípustná agresia voči ženám

Kým v prípade pretláčania politických ideológií možno hovoriť o nevkuse a nepatričnom zaradení, v prípade mužov v ženskom boxe treba otvorene hovoriť o neprípustnej agresii voči ženám.

Je pritom ironické, že za daný trend spojený s porušovaním pravidiel sa bijú najviac samozvaní zástancovia tolerancie a práv žien.

Tolerovať násilie na ženách v akejkoľvek, hoc aj športovej forme, nebude nikdy predstavovať ideál civilizovaného sveta a už vôbec nie ideál hodnôt olympijských hier.