Cestovnému ruchu v neobjavenom regióne majú pomôcť najväčšie kukučkové hodiny

Nachádzajú sa v sedle Chlípavice na rozhraní okresov Rimavská Sobota a Brezno. Je to miesto bokom od hlavných ciest, dokonca aj od akýchkoľvek asfaltových ciest.

Najbližšia asfaltová komunikácia je vzdialená dva kilometre a aj to je iba cyklocesta z lokality Pod Dielom do Pohronskej Polhory kopírujúca starú furmanskú cestu. Odbočka z nej vedie aj cez Chlípavice, ale ide o cyklotrasu vedúcu len po poľných a lesných cestách.

Napriek tomu na Chlípaviciach už asi 15 rokov funguje Gazdovský dvor so službami pre turistov. Pôvodne pozostával iba z jednej dreveničky, na jej mieste však postupne vznikol komplex viacerých budov s možnosťou občerstvenia aj ubytovania.

Tieto služby využívajú hlavne cyklisti a peší turisti, keďže na Chlípaviciach sa križujú dve cyklocesty a vedie tadiaľ aj žltou označený turistický chodník z Pohronskej Polhory.

Zvieratká nahradia sochy

Spomínané obrovské kukučkové hodiny sú umiestnené na jednej z dreveníc. Odcinknú každú uplynutú štvrťhodinu a každú celú hodinu na nich zakuká veľká drevená kukučka, zaznie hudba a potom prejde procesia pozostávajúca z podobizní niekoľkých zvieratiek.

Návštevníkom môže tento koncept pripomínať známy orloj v Prahe, ale tvorcovia zdôrazňujú, že ide len o hodiny.

„Ďalšia myšlienka je, že namiesto týchto zvieratiek budú neskôr v hodinách osadené drevené sošky miestnych ľudových tvorcov, napríklad speváka Jána Ambróza. Hodiny by tiež hrali melódie miestnych hudobníkov,“ priblížila pre Štandard Andrea Vlčková zo Salaša Zbojská, pod ktorý patrí aj Gazdovský dvor.

Dve drevené sochy sú na hodinách aj v súčasnosti, ide o svätého Vendelína a svätého Demetera. Vyrezali ich rezbári z neďalekého Tisovca a sú umiestnené po bokoch ciferníka.

Dávnejšie osídlenie

Je až trochu zarážajúce, že niečo takého vzniklo uprostred hôr a doslova ničoho. Navyše v kraji, ktorý napriek svojej kráse nepatrí k hlavným turistickým regiónom Slovenska.

Ľudia však na Chlípaviciach žili aj v minulosti a súčasné snahy o rozvoj turizmu sú teda pokusom o oživenie okolitého malebného kraja.

„Na tomto mieste pôvodne stála bujačiareň. Obyvatelia z Pohronskej Polhory tu prakticky od založenia obce chovali statky. Keďže okolo Polhory bol len hustý les, ľudia tam nemali vhodné podmienky na pestovanie a chov dobytka, preto na to využívali aj Chlípavice,“ ozrejmila Vlčková.

Ako dodala, dodnes žijú pamätníci, ktorí si spomínajú napríklad na to, ako v usadlostiach na Chlípaviciach a inde v okolí chovali husi. Niektorí v týchto lazoch bývali aj pol roka.

Nešlo o nič výnimočné, podobný zvyk bol aj v neďalekom Klenovci, kde mali ľudia pre takéto lazy dokonca osobitné pomenovanie – kolešne.

Práve chov statku dal v minulosti celej lokalite názov. „Boli tu veľké válovy, ktoré sa napĺňali vodou z okolitých kopcov. Toto miesto akoby chlípalo vodu, preto ho miestni nazvali Chlípavice,“ vysvetlila Vlčková.

Niektorým chýba wi-fi

Návšteva Gazdovského dvora je zážitkom aj pre deti, keďže po jeho priestranstve sa voľne potulujú rôzne zvieratká, ako zakrpatené kozy, prasiatka či malé poníky, v malom jazierku sa kúpu kačky, obďaleč majú výbeh sliepky.

Väčšina zvieratiek je prítulná a deti si ich môžu pohladkať. Súčasťou areálu je aj turistická nocľaháreň. Niektorí návštevníci však podľa Vlčkovej majú od miesta ďaleko od civilizácie prehnané očakávania.

„Chcú napríklad wi-fi pripojenie či päť elektrických zásuviek na izbe. Sem však nevedie elektrické vedenie, máme tu len fotovoltické panely a fungujeme na batérie,“ vysvetlila Vlčková.

Na Chlípavice sa dá dostať pešo už spomínaným turistickým chodníkom, prípadne na bicykli. Počas víkendov tam zo sedla Zbojská každú hodinu premáva takzvaná Zbojnícka strela, čo je upravený mikrobus. Cez týždeň ju je možné využiť po predchádzajúcej objednávke.

Cestovný ruch sa postupne rozvíja

Pred zhruba dvomi dekádami bola táto severozápadná časť Gemera doslova zaspatým regiónom. Turistických lákadiel nebolo veľa a aj tie existujúce neboli v ideálnom stave. Týkalo sa to napríklad neďalekého hradu Muráň, ktorý postupne chátral.

Odvtedy sa však veľa zmenilo a práve Salaš Zbojská je toho príkladom. V roku 2009 pozostával len z jednej drevenice. V priebehu 15 rokov ju majitelia pre vysoký záujem návštevníkov niekoľkokrát rozširovali a okolo postavili ďalšie budovy.

Dnes je salaš v sedle Zbojská jedným z najnavštevovanejším miest v rámci Národného parku Muránska planina. Zároveň funguje ako jeden zo vstupov do tohto chráneného územia, keďže sa tam nachádza turistické informačné centrum aj ubytovňa.

V okolí navyše pribudli ďalšie turistické zaujímavosti. Neďaleko salaša bola v roku 2016 postavená nová rozhľadňa, o päť rokov neskôr pribudla ferrata v skalnej rokline Čertova dolina. Cez ňu vedie štvorkilometrový Náučný chodník Jakuba Surovca, ktorý je tiež lákadlom pre mnohých turistov.

„Tohto roku je dobrá sezóna, vnímame ju ako naozaj silnú. Gro návštevníkov, ktorí k nám prichádzajú, je z iných kútov Slovenska a registrujeme aj zahraničných turistov. Od roku 2009 sa tento kraj naozaj dostal do povedomia,“ zdôraznila Vlčková.

Ruku k dielu prikladá aj Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer, ktorá okrem iného organizuje v tomto kraji rôzne tematické podujatia. Je to napríklad pozorovanie nočnej oblohy v lokalitách Veľká lúka, Zbojská a Predná Hora.

Riaditeľ OOCR Gemer Jaroslav Hric pre Štandard uviedol, že cestovný ruch je odvetvím, ktoré má každým rokom väčší vplyv na ekonomiku regiónu.

„Či už sú to nové ubytovacie kapacity, ktoré vznikajú hlavne v okrese Rožňava v lokalite okolo obce Betliar, alebo nové produkty na ktorých pracujeme aj my ako organizácia cestovného ruchu,“ poznamenal Hric.

Ide podľa neho konkrétne o nové tematické podujatia, ktoré do regiónu lákajú návštevníkov z celého Slovenska aj okolitých krajín, ale aj nové body záujmu a modernú infraštruktúru na turistických a cykloturistických trasách.

„Sú fotopointy, sochy, interaktívne edukačné panely a podobne. Prípadne nové mestské hry a zaujímavé produkty, ktoré sú na úrovni nielen Slovenska, ale aj zahraničia – interaktívne videá či virtuálna realita,“ zakončil Hric.